IV. ÚS 335/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 335/2026-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky PENAM SLOVAKIA, a.s., Štúrova 74/138, Nitra, IČO 36 283 576, zastúpenej advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Snz/1/2026 z 18. februára 2026 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

5. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a neakceptovateľné, pretože najvyšší správny súd neprihliadal na jej tvrdenie o blízkom rodinnom vzťahu medzi označenou sudkyňou a podpredsedom protimonopolného úradu. Záver najvyššieho správneho súdu, že označenú sudkyňu nemožno ani z hľadiska objektívnej teórie zdania považovať za zaujatú, podľa sťažovateľky neobstojí. Navyše, označená sudkyňa je s podpredsedom protimonopolného úradu v častom kontakte, čo sama priznala. Najvyšší správny súd neprihliadal ani na svoje vlastné rozhodnutie z roku 2022, z ktorého vyplýva, že označená sudkyňa sama priznala existenciu dlhoročných blízkych priateľských vzťahov s dvoma zamestnankyňami protimonopolného úradu a že v nadväznosti na uvedenú skutočnosť bola z prejednávania a rozhodovania v tamojšej veci vylúčená. Tie isté zamestnankyne protimonopolného úradu sa podieľali aj na rozhodovaní vo veci tejto sťažovateľky. Najvyšší správny súd predmetný vzťah v napadnutom uznesení iba bagatelizuje, keď o ňom bez dôkazov uzavrel, že ochladol. Práve naopak, najvyšší správny súd mal v takejto situácii podľa názoru sťažovateľky predpokladať priateľskú zhovievavosť a „lojalitu“ sudkyne k zamestnankyniam protimonopolného úradu, teda k svojím bývalým kolegyniam. Sťažovateľka sa ďalej zamýšľa, ako je možné, že viaceré obdobné veci boli na najvyššom správnom súde pridelené rovnakému senátu, ktorého členkou je označená sudkyňa. Najvyšší správny súd podľa sťažovateľky nevenoval dostatočnú pozornosť ani skutočnosti, že označená sudkyňa sa podieľala na príprave internej smernice protimonopolného úradu, ktorej posúdenie je späté so samotnou podstatou jej prípadu.

6. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o ňou podanej námietke zaujatosti sudkyne najvyššieho správneho súdu. 7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

II. ÚS 153/2018). 9. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou pripomína, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci.

predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov.

11. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti, ale osobitne pri objektívnom teste. Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne odôvodnené (porov. rozsudok vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu z 25. 6. 1992, sťažnosť č. 13778/88, bod 51).

13. Vo vzťahu k tvrdenému blízkemu vzťahu medzi označenou sudkyňou a podpredsedom protimonopolného úradu najvyšší správny súd uviedol, že dotknutý funkcionár v čase vykonania inšpekcie u sťažovateľky (rok 2017, pozn.) na protimonopolnom úrade nepôsobil a ani v súčasnosti by vec sťažovateľky nemala spadať pod jeho riadenie. Najvyšší správny súd uznal, že podpredseda protimonopolného úradu je jeden z jeho čelných predstaviteľov, nie je však priamo účastníkom

Ich vzájomné vzťahy už teda podľa najvyššieho správneho súdu nie sú udržiavané a majú sporadický charakter, z čoho vyplýva aj ich postupné ochladenie. 15. Vo vzťahu k námietke participácie menovanej sudkyne na príprave internej smernice protimonopolného úradu najvyšší správny súd uviedol, že predmetom veci v rámci správneho súdnictva nie je primárne prieskum konkrétneho interného aktu. Práca na internom akte protimonopolného úradu, na ktorý si sudkyňa podľa vlastného vyjadrenia nepamätá, nevzbudzuje podľa najvyššieho správneho súdu pochybnosti o jej objektívnej nestrannosti pri posudzovaní iného zásahu protimonopolného úradu v rámci správneho konania. Navyše, aj ak by označená sudkyňa v roku 2016 participovala na konkrétnom internom akte protimonopolného úradu, ani to by bez ďalšieho neznamenalo, že ho skompletizovala, vydala a vnútorne sa s ním stotožnila. 16.

17. Sťažovateľka ústavný súd v podstate žiada o prehodnotenie skutkových a právnych záverov najvyššieho správneho súdu, čo však s odkazom na citovanú judikatúru nie jeho úlohou. 18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.