IV. ÚS 336/2026

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkové okolnosti prípadu

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 25. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12Ek/1576/2020 z 11. marca 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené exekučné konanie o vymoženie 93 995,21 eur s príslušenstvom. 3. Sťažovateľ podal v poradí už piaty návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 29. októbra 2025 vydaným vyššou súdnou úradníčkou tak, že ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 4. Proti označenému uzneseniu sťažovateľ ako povinný podal sťažnosť. O tejto jeho sťažnosti bolo rozhodnuté napadnutým uznesením tak, že sa zamieta.

II. Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že škoda, ktorá tvorila základ uplatneného nároku, v skutočnosti vôbec nemohla vzniknúť spôsobom tvrdeným v základnom konaní. Exekúcia ako taká je podľa jeho názoru vedená nedôvodne, pretože exekučný titul sa opiera o skutkové závery týkajúce sa neexistujúcich zdrojov, z čoho vyplýva aj materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu. V pôvodnom konaní bol nesprávne zistený skutkový stav, avšak okresný súd sa týmito tvrdeniami sťažovateľa odmietol zaoberať. Sťažovateľ trvá na svojej argumentácii predloženej okresnému súdu a ústavnému súdu predkladá, resp. plánuje predložiť ďalšie dokumenty, ktoré správnosť jeho tvrdení o nezákonnosti exekučného titulu podporujú.

6. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktoré bolo vydané na podklade ním podaného návrhu na zastavenie exekúcie. 7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu alebo iného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon

zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).

V danom štádiu konania už podľa okresného súdu nie je priestor na posudzovanie toho, či sa predmetná exekúcia proti sťažovateľovi začala dôvodne, alebo nie. Jediným novým dôkazom predloženým zo strany sťažovateľa je potvrdenie z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, ktoré však nie je dôkazom na založenie novej obrany, resp. dôkazom, ktorý by preukazoval dôvod na zastavenie exekúcie. Predmetný sťažovateľom predložený dôkaz nepreukazuje zánik vymáhanej povinnosti a ani nevykonateľnosť či nevymáhateľnosť exekučného

V exekučnom konaní nemožno naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Okresný súd nemôže exekučné konanie zastaviť len z dôvodu, že sťažovateľ nesúhlasí s iným súdnym rozhodnutím. 11. Pokiaľ išlo o materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, okresný súd s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), uviedol, že pod ňu možno podradiť len reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Z exekučného titulu tak musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Uvedené podmienky boli v prípade sťažovateľa splnené.