IV. ÚS 340/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 340/2026-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Villette s. r. o., Ruská Nová Ves 201, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Dorkinom, Železničná 257/19, Revúca, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/12/2025 z 28. januára 2026 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto rozhodnutia. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a aby jej priznal nárok na náhradu trov

Uplatnený nárok predstavuje ušlý zisk vzniknutý na majetku sťažovateľky v dôsledku nesprávneho úradného postupu správy katastra, ktorý spočíval v neoprávnenom zápise poznámky o začatí súdneho konania na liste vlastníctva, na ktorom boli evidované nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Tieto nehnuteľnosti boli predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú sťažovateľka uzavrela so spoločnosťou DSC a. s., ktorá následne od zmluvy odstúpila v dôsledku existencie informatívnej poznámky. Nesprávnosť zápisu poznámky vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/50/2012-64 z 12. decembra 2012.

Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná odvolanie. 4. Krajský súd uznesením č. k. 9Co/112/2019-324 z 30. marca 2020 zrušil prvý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou ďalšieho preskúmania existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a výškou škody.

Ten bol vyčíslený sumou 1 155 000 eur ako rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou v zmluve o budúcej zmluve vo výške 2 000 000 eur a všeobecnou hodnotou nehnuteľností v sume 845 000 eur určenou podľa znaleckého posudku predloženého v konaní.

7. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4Cdo/223/2022 z 27. marca 2024 zrušil prvý rozsudok krajského súdu a vrátil vec na ďalšie konanie po zistení, že konanie bolo postihnuté procesnou vadou, pretože krajský súd v predmetnej veci nenariadil pojednávanie ani nezopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a napriek tomu vychádzal z odlišných skutkových okolností ako okresný súd.

V odôvodnení druhého rozsudku krajský súd uviedol, že nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Krajský súd dospel k záveru, že uplatnený nárok nepredstavoval majetkovú ujmu sťažovateľky spôsobenú nesprávnym úradným postupom správy katastra spočívajúcim v neoprávnenom zápise poznámky na dotknutom liste vlastníctva o začatí súdneho konania. K nerozmnoženiu majetku sťažovateľky nedošlo v dôsledku uvedeného postupu správy katastra, ale v dôsledku odstúpenia jej obchodného partnera DSC a. s. od zmluvy o budúcej zmluve. Dôvodom odstúpenia bolo zistenie budúceho kupujúceho DSC a. s., že, čo sa týka nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy, sa vedie súdne konanie o odporovateľnosť právneho úkonu, pričom on mal záujem kupovať iba nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom žiadneho súdneho konania. Krajský súd uzavrel, že poznámka zapísaná správou katastra na dotknutom liste vlastníctva mala len informatívny charakter, a teda nemohla obmedzovať a ani neobmedzovala sťažovateľku v nakladaní s nehnuteľnosťami a nemala žiadne právne následky, teda

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 9. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky napadnutým uznesením odmietol, pretože odvolací súd sa dostatočne dôsledne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a jeho rozhodnutie netrpí vadou arbitrárnosti či zmätočnosti.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že v odôvodnení napadnutého uznesenia je zrejmý interpretačno-aplikačný exces súvisiaci s posudzovaním otázky príčinnej súvislosti vzniku škody v jej individuálnej veci, ako aj s posúdením otázky prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. V napadnutom uznesení najvyššieho súdu absentuje zmysluplné a náležité odôvodnenie právne významných skutočností súvisiacich s posúdením otázky príčinnej súvislosti. Najvyšší súd nereflektoval podstatné okolnosti tejto veci a okrem citácií časti druhého rozsudku krajského súdu, resp. preformulovania jeho záverov sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nenachádza nič, čo by hlbšie a zmysluplne ozrejmilo, prečo bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté. 11. Nesúhlasí so záverom o irelevancii informatívnej poznámky, pretože jej normatívne účinky sa prejavujú v rozšírení subjektívnej záväznosti právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do právnej pozície nadobúdateľa nehnuteľností, na ktorých vlastníckom liste je zapísaná, ale aj sprostredkovane deterenčne pôsobia na konanie potencionálnych kupujúcich. Podstatným v tomto prípade bolo, že sporná poznámka neobsahovala žiadne vymedzenie predmetu konania, spisovej značky ani označenie konkrétneho súdu, tzn. nebola možnosť dopátrať sa, o aké konanie ide. V tejto súvislosti rozporovala sťažovateľka záver najvyššieho súdu, že dôvodom odstúpenia DSC a. s. bolo zistenie, že, čo sa týka dotknutých nehnuteľností, sa vedie súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu. Arbitrárnosť tohto záveru spočíva podľa nej v tom, že informatívna poznámka poukazovala na konanie o odporovateľnosť právneho úkonu, ktoré sa priamo netýka nehnuteľností zapísaných na dotknutom liste vlastníctva s informatívnou poznámkou (čo bolo dôvodom, prečo krajský súd rozsudkom sp. zn. 7S/50/2012 z 12. decembra 2012 konštatoval nezákonnosť postupu správy katastra). Skutočným dôvodom odstúpenia DSC a. s. od kúpnej zmluvy však bolo to, že získal prostredníctvom spornej informatívnej poznámky objektívne nesprávnu informáciu o súdnom spore k nehnuteľnostiam. Zároveň nesprávne najvyšší súd prehodnotil aj závery vyplývajúce z rozsudku krajského súdu sp. zn. 7S/50/2012 z 12. decembra 2012, ktorý ako jediný mal právomoc ako správny súd posúdiť zákonnosť zápisu danej poznámky. Najvyšší súd neprehliadnuteľným spôsobom zamenil príčinu s následkom, keď konštatoval, že príčinou vzniku škody bolo odstúpenie DSC a. s. od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zodpovednosť štátu za škodu stojí na koncepcii protiprávneho konania, pričom výkon práva reagujúci na predchádzajúce protiprávne konanie nemožno kalkulovať do úvahy širších relevantných prvkov vstupujúcich do vzájomného pôsobenia príčin a následkov v reťazci právne významnej kauzality.

12. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdenom porušení označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k splneniu podmienok priznania nároku na náhradu ujmy. 13. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecného súdnictva a jeho právomoci nemožno zamieňať s právomocami súdov opravnej inštancie v tejto sústave. Ústavný súd preto v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nevstupuje do meritórneho prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov, ak tie pri svojej činnosti postupovali v súlade s obsahom práva na súdnu a inú právnu ochranu, chráneným katalógom práv zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy.

14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Francúzsko z 12. 2. 1994, č. 47287/99, § 81). 15. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia najvyššieho súdu v konfrontácii s námietkami sťažovateľky a dospel k záveru, že napadnutému uzneseniu nie je z ústavnoprávneho hľadiska

17. Najvyšší súd sa k otázke príčinnej súvislosti vyjadril v bode 20 napadnutého uznesenia, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením druhého rozsudku krajského súdu v bodoch 27 až 32, ktorého podstatný obsah v tomto bode zhrnul. Následne v bode 21 napadnutého uznesenia odkázal na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/313/2009 z 24. februára 2011, v ktorom konštatoval, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je, samozrejme, závislý od skutkového zistenia. V bodoch 22.1 až 22.3 sa ďalej zaoberal dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy, poukážuc na to, že samotné konanie o odporovateľnosť právneho úkonu už v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve (14. novembra 2011) spôsobovalo právnu neistotu, ktorá smerovala k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy zo strany DSC a. s.

Následne najvyšší súd uzavrel, že sťažovateľka v konaní nepreukázala existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastra a prípadnou majetkovou ujmou. 18. Z obsahu podaného dovolania (ústavný súd vychádzal len z jeho rekapitulácie v bodoch 6 až 6.5 napadnutého uznesenia, pretože sťažovateľka dovolanie k ústavnej sťažnosti nepripojila, pozn.) vyplýva, že sťažovateľka nerozporovala základné skutkové zistenia súdov, ale len posúdenie splnenia predpokladov zodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsudku krajského súdu spojené s posúdením príčinnej súvislosti. V bode 21 najvyšší súd správne odkázal na svoju judikatúru, podľa ktorej posúdenie príčinnej súvislosti pri náhrade škody je predovšetkým otázkou, ktorá je založená na skutkových okolnostiach, súčasne však vymedzenie toho, medzi ktorými skutočnosťami (na strane príčiny a následku) sa má príčinná súvislosť zisťovať, je otázkou právneho posúdenia a konečný záver súdu o splnení predpokladu zodpovednosti má teda aj právny rozmer (obdobne aj skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/126/2009 z 30. júna 2010, z neskorších napr.

k uzavretiu konečnej (realizačnej) zmluvy. 20. V tejto súvislosti je dôležitý vecne správny záver všeobecných súdov k povahe a záväznosti informatívnej poznámky, ktorá neobmedzuje potencionálneho záujemcu o uzavretie kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že sama sťažovateľka povahu poznámky takto vnímala, čo vyplýva z obsahu jej podania popísaného v rozsudku krajského súdu sp. zn. 7S/50/2012 z 12. decembra 2012 (druhá strana, druhý odsek: „navrhovateľ vyslovil názor, že konanie o určenie odporovateľnosti právneho úkonu nie je konaním, ktoré sa týka nehnuteľnosti, teda nejde o konanie, ktorého akýkoľvek výsledok môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na právo žalobcu k nehnuteľnosti.“).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2026

Libor Duľa predseda senátu