IV. ÚS 355/2026

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu a navrhuje, aby ústavný súd zrušil platobný rozkaz sp. zn. 7Up/754/2025 z 1. júla 2025. Eventuálne sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a trovy konania. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vydal 1. júla 2025 platobný rozkaz sp. zn. 7Up/754/2025, ktorým zaviazal sťažovateľku v postavení žalovanej a žalovaného spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 47 000 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uplatnený nárok sa týkal majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako manželov, teda ide o nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných. 3. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol uznesením vyššieho súdneho úradníka 18. augusta 2025 odmietnutý. 4. Žalovaný podal proti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažnosť, na základe ktorej okresný súd zrušil uznesenie o odmietnutí odporu proti nemu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie

o odmietnutí odporu sťažovateľky sa stalo právoplatným napriek tomu, že pri nerozlučnej povahe predmetného sporu nekoná každý zo žalovaných (manželov) sám, ale úkony jedného z účastníkov majú právne účinky aj pre všetkých ostatných účastníkov na tej istej strane sporu. Následne okresný súd upovedomil žalovaných, že vec postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Pezinok. Tento súd nariadil termín pojednávania výlučne žalovanému . 5. Právna istota sťažovateľky je narušená vedeným exekučným konaním. 6. Okresný súd porušil svoju povinnosť v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy in fine. Nezrušením platobného rozkazu proti obom žalovaným okresný súd porušil právo na spravodlivý súdny proces. 7. Sťažovateľka žiada nariadiť odklad vykonateľnosti uznesenia o odmietnutí odporu alebo jeho zrušenie.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) má presne definované právomoci, ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde). 9. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na neurčitosť petitu ústavnej sťažnosti, v ktorom sťažovateľka neoznačila žiadne konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými podľa jej názoru došlo k porušeniu jej označených základných práv, ale namieta len všeobecne okresný súd (bod I petitu) a súčasne navrhuje zrušenie platobného rozkazu (bod II petitu). 10. Ďalšou podstatnou (osobitnou) náležitosťou ústavnej sťažnosti je jej odôvodnenie, od ktorého kvality sa v zásade odvíja možnosť prieskumu ústavného súdu. Dôvody ústavnej sťažnosti preto musia korešpondovať s jednotlivými namietanými porušeniami základných práv alebo slobôd. Súčasne je potrebné uviesť, že účelom obligatórneho zastúpenia advokátom v konaní o ústavnej sťažnosti je zabezpečiť zrozumiteľné skutkové a právne vymedzenie namietaného porušenia ústavných práv sťažovateľa v podobe náležitej argumentácie. Prihliadajúc na už uvedené, ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť obsahuje zmätočnú sťažnostnú argumentáciu, ktorá nekorešponduje s petitom sťažnosti. Sťažovateľka žiada zrušiť platobný rozkaz, proti ktorému podala odpor, ktorý bol okresným súdom odmietnutý. V odôvodnení sťažnosti však kritizuje predovšetkým uznesenie okresného súdu, ktorým na základe sťažnosti žalovaného (manžela sťažovateľky) zrušil platobný rozkaz len vo vzťahu k nemu, čo odporuje charakteru úkonu účastníka konania v rámci nerozlučného spoločenstva vyplývajúceho z majetkového sporu týkajúceho sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že vo vzťahu k sťažovateľke platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa exekučným titulom. 11. Rozsah nedostatkov odôvodnenia ústavnej sťažnosti je taký, že ústavný súd nemal priestor na to, aby svojím zásahom (či už vo forme výzvy na doplnenie ústavnej sťažnosti, alebo vlastnou aktivitou) odstránil tieto nedostatky ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa týkalo najmä esenciálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti (petitu, nedostatočného odôvodnenia), teda podstaty ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľku nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 58/2019, I. ÚS 351/2019).

prípade. Napokon právnemu zástupcovi sťažovateľky boli obdobné nedostatky pri koncipovaní ústavných sťažností vytknuté ústavným súdom už opakovane (pozri IV. ÚS 34/2025, II. ÚS 328/2025, I. ÚS 220/2024, I. ÚS 167/2024). 12. Ústavný súd zdôrazňuje, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, keďže zákon o ústavnom súde v § 56 ods. 3 upravuje možnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov sťažnosti, neukladá však ústavnému súdu povinnosť tak učiniť, a to predovšetkým za situácie, pokiaľ je sťažovateľka

k žalovanému. Právomoc okresného súdu rozhodnúť o odpore a následne o sťažnosti, pričom tieto rozhodnutia sťažovateľka ústavnou sťažnosťou nenapadla, v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto by ústavná sťažnosť mohla byť odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustná.

15. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd dodáva, že táto ústavná norma upravuje primárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa pri zákonom splnených podmienkach na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, čo s právnou vecou sťažovateľky nijako nesúvisí.

17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky (vrátane jej eventuálneho návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2026

Libor Duľa predseda senátu