IV. ÚS 359/2026

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. júna 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/34/2025. Sťažovatelia žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur pre sťažovateľku a 5 000 eur pre maloletého sťažovateľa a náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že otec maloletého sťažovateľa podal okresnému súdu 26. februára 2025 návrh na úpravu svojho styku s maloletým sťažovateľom, pričom v napadnutom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľka je matkou maloletého sťažovateľa. 3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka zrekapitulovala jeho priebeh a poukázala na prvky v postupe okresného súdu, ktoré považuje za neefektívne. Zároveň predostrela skutkové argumenty týkajúce sa predmetu napadnutého konania, t. j. dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozšírením styku medzi navrhovateľom (otcom, pozn.) a maloletým sťažovateľom. Napadnuté konanie podľa názoru sťažovateľky nemožno označiť za tak právne zložité, aby do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne skončené napriek potrebe vykonať znalecké dokazovanie a množstvo navrhnutých dôkazov. Napadnuté konanie svojou povahou patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Na ťarchu sťažovateľov nemôže byť ani ich aktivita v konaní. Sťažovateľka je matkou maloletého sťažovateľa so zdravotnými komplikáciami a robí všetko preto, aby chránila najlepší záujem svojho dieťaťa. Zbytočné prieťahy mali byť spôsobené výlučne postupom okresného súdu, a to jeho nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou.

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. 5. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

sťažovateľa. 6. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd uvádza, že napadnuté konanie patrí do bežnej agendy všeobecných súdov, no svojou povahou ho možno zaradiť medzi tzv. citlivé konania, ktoré by mali byť všeobecnými súdmi riešené prioritne. Napadnutému konaniu taktiež

7. Pri hodnotení druhého a tretieho kritéria ústavný súd nevychádzal len z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti, ale aj z obsahu súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu sprístupnený od okresného súdu prostredníctvom detailného chronologického prehľadu úkonov súdu a účastníkov konania. Ústavný súd po dôkladnej analýze danej dokumentácie konštatuje, že ústavnej sťažnosti nemožno vyhovieť. V postupe okresného súdu nebolo zaznamenané žiadne súvislé obdobie nečinnosti, ktoré by malo za následok vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu. Z prehľadu úkonov je, naopak, zrejmé, že plynulý priebeh konania nie je narušený okresným súdom, ale, naopak, sťažovateľkou, resp. jej bohatou procesnou aktivitou.

Informatívne stretnutie rodičov tak bolo zrušené a okresný súd požiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie správy o priebehu styku. Uvedený postup ústavný súd hodnotí v okolnostiach prerokúvanej veci za vhodný a efektívny. Správa z úradu práce bola okresnému súdu doručená 21. mája 2025.

9. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 22. septembra 2025, ktoré bolo odročené na účely potreby pribratia znalca z odboru psychológie. Na uvedenom pojednávaní sa účastníci dohodli na dobrovoľnom styku medzi navrhovateľom a maloletým sťažovateľom za prítomnosti kolízneho opatrovníka. V priebehu októbra 2025 boli okresnému súdu od účastníkov konania i kolízneho opatrovníka doručené navrhnuté otázky pre znalca, ktorý bol súdom ustanovený 5. novembra 2025.

11. Ustanovená znalkyňa v súdom určenej lehote nedokázala vypracovať znalecký posudok, keďže sťažovateľka jej neposkytla súčinnosť a nebola schopná priviesť maloletého sťažovateľa na vyšetrenie, a preto naplánované vyšetrenia dosiaľ neprebehli. Posledným úkonom bol návrh sťažovateľky z 12. júna 2026 na pristúpenie komisára pre deti do konania.

13. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nevidel objektívnu existenciu zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu, na základe ktorých by bolo v súčasnosti možné vysloviť porušenie označených práv sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.