IV. ÚS 404/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 404/2021-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Duditša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Veisom, Štefánikova trieda 22, Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20 Cb 14/2013-414 zo 7. apríla 2017, uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 26 Cob 53/2018-518 zo 7. februára 2019 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obdo 16/2020 z 26. novembra 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Okresný súd ako súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca 1 a žalobca 2 sa žalobou podanou 8. februára 2013 domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby úpadcu v konkurze, konanej 12. novembra 2012 o 10.00 h v reštaurácii , , ktorou bol udelený príklep vo výške 595 000 eur v prospech vydražiteľa Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že malo dôjsť medzi navrhovateľom dražby , a dražobníkom , k opakovanej dražbe majetku úpadcu v konkurze. 4. Okresný súd výrokom I rozsudku rozhodol o zastavení konania o žalobe žalobcu 2 Veriteľského výboru úpadcu v konkurze, s ohľadom na to, že veriteľský výbor je orgán dohľadu nad výkonom činnosti správcu konkurznej podstaty a má práva pri speňažovaní majetku úpadcu, ktoré zahŕňajú právo ukladať pokyny a dávať odporúčania [§ 82 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)]. V danom prípade je nepochybné, že veriteľský výbor nie je oprávnený podať žalobu, keďže nemá procesnú subjektivitu, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Veriteľský výbor ako taký nemá právnu subjektivitu, preto nemôže mať ani subjektivitu byť stranou sporu, t. j. u žalobcu 2 absentuje spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Okresný súd dodal, že túto procesnú situáciu je možné vybaviť iba zastavením konania. 5. Okresný súd výrokom II rozsudku rozhodol o žalobe žalobcu 1 spoločnosti v konkurze, a dospel jednoznačne k záveru, že žalobe žalobcu 1 nie je možné vyhovieť. Žalobca 1 v konkurze, nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale dispozičné oprávnenie na podanie takejto žaloby mal správca konkurznej podstaty úpadcu. Ten v konaní síce vystupuje, avšak na strane žalovaného, teda nie ako žalobca. Pre nedostatok aktívnej legitimácie nemohol súd žalobe žalobcu 1 vyhovieť a túto zamietol. 6. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd ako súd odvolací napadnutým uznesením odvolanie odmietol. Právny zástupca JUDr. Jaroslav Veis v podaní doručenom súdu 22. augusta 2018 uviedol, že svoje označenie za právneho zástupcu žalovaného 1 označil za omyl, keďže procesným zástupcom žalovaného 1 nie je. Zastupuje iba fyzickú osobu , ktorý je zároveň predsedom veriteľského výboru úpadcu v konkurze. Odvolací súd dodal, že , v mene ktorého advokát podával odvolanie, nikdy nebol účastníkom konania v prejednávanej veci. Táto fyzická osoba nie je označená za žalobcu v podanej žalobe a stranou sporu na strane žalobcu sa ani nestala v súlade so žiadnym procesne prípustným spôsobom po začatí konania. Keďže odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané [§ 359 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] a za určitých podmienok intervenient (§ 360 CSP) a prokurátor (§ 361 CSP), odvolanie sťažovateľa bolo odvolacím súdom odmietnuté. 7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobca 1 a sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo odôvodnené § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa dovolateľov zmluva o vykonaní dražby nebola podpísaná. Z tohto dôvodu nebola platne uzatvorená a je absolútne neplatná. Dražba konaná na základe oznámenia o opakovanej dražbe je podľa dovolateľov neplatná, pretože neplatnú dražbu nie je možné opakovať.

9. Proti napadnutým rozhodnutiam sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii 16. marca 2011 konkurzný správca na prvej schôdzi veriteľského výboru odsúhlasil predsedu veriteľského výboru druhého najväčšieho veriteľa (sťažovateľ). Veriteľský výbor nemal právnu subjektivitu, ale bol výborom zriadeným v zmysle zákona na kontrolu správcu . b) Dňa 14. augusta 2006 bolo vydané stavebné povolenie na stavebníka na stavbu . Súčasťou tejto stavby bol aj byt pre správcu a konateľa s rodinou, s čím sa okresný súd na nariadenom pojednávaní 7. februára 2017 nezaoberal. Je nesporné, že sťažovateľ mal vo vydraženej nehnuteľnosti prihlásený trvalý pobyt v samostatne naprojektovanom a skolaudovanom byte. V tomto byte býval s manželkou a maloletým synom. Nehnuteľnosti patriace úpadcovi v konkurze, boli predmetom dražby. c) Dňa 12. novembra 2012 doručil sťažovateľ ako predseda veriteľského výboru úpadcu a zároveň druhý najväčší veriteľ úpadcu návrh na zrušenie dražby konanej 12. novembra 2012 z dôvodu neplatného právneho úkonu. Neplatnosť mala spočívať v rozdielnej informácii uverejnenej v Obchodnom vestníku 205/2012 (suma najnižšieho podania v opakovanej dražbe bola neoprávnene znížená zo sumy 1 199 000 eur na sumu 595 000 eur) a v nedodržaní lehoty dražby na uverejnenie oznámenia o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Túto skutočnosť mal posúdiť okresný súd, v odvolacom konaní krajský súd a v dovolacom konaní najvyšší súd. d) V prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch nižšie ako 1/2 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. e) Zmluva o vykonaní dražby nebola podpísaná, a teda nebola platne uzavretá. f) Táto vec je taktiež predmetom vyšetrovania v rámci trestného konania. g) Podľa sťažovateľa je nepochybné, že veriteľský výbor nemá právnu subjektivitu, avšak všetky podania podával ako fyzická osoba . Nejde o zmenu v osobe žalobcu, a teda zastáva názor, že nejde ani o úkon, na ktorý je potrebný súhlas súdu. h) Všeobecné súdy mali so sťažovateľom konať z dôvodu, že bol bývalým vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, a zároveň druhým najväčším veriteľom úpadcu a predsedom veriteľského výboru. i) Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd nariadil pojednávanie 7. februára 2017, teda 4 roky po podaní žaloby, presnejšie 1460 dní. Ani právne či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v predmetnom konaní.

10. Napadnuté rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. 11. Ústavný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, kto je sťažovateľom. V úvode ústavnej sťažnosti bolo uvedené, že sťažovateľom je jednak ako fyzická osoba a tiež ako predseda veriteľského výboru úpadcu v konkurze. Ústavný súd ustálil, že ide o tú istú osobu sťažovateľa, preto je v záhlaví tohto uznesenia uvedený jeden sťažovateľ. 12. Z podanej ústavnej sťažnosti a priložených napadnutých rozhodnutí ústavný súd zistil, že problémom v konaní na okresnom súde, krajskom súde a najvyššom súde bolo ustálenie okruhu strán sporu, a to na strane žalobcov. V žalobe doručenej okresnému súdu 8. februára 2013 videl okresný súd nesprávnosť v označení žalobcov 1 a 2, ako aj v zastúpení. Z uvedeného dôvodu boli žalobcovia 17. júna 2015 vyzvaní na odstránenie vád podania postupom podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku. 13. Na základe oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa okresný súd dospel k záveru, že za účastníkov konania (strany sporu) boli ako žalobcovia označené nasledujúce subjekty: žalobca 1 v konkurze, a žalobca 2 Veriteľský výbor úpadcu v konkurze. Za oboch žalobcov bol podľa žaloby a jej doplnení oprávnený konať , ktorý svoje oprávnenie konať dôvodil v prípade žalobcu 1 zo svojho postavenia konateľa spoločnosti a v prípade žalobcu 2 z ustanovenia do funkcie predsedu veriteľského výboru na prvej schôdzi veriteľov. K rovnakým záverom dospeli v napadnutých rozhodnutiach aj krajský súd a najvyšší súd. 14. Ústavný súd v prvom rade skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. 15. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti. 16. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo právnická osoba môže uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd, ak bola/mala byť účastníkom napadnutého konania (II. ÚS 191/04, III. ÚS 117/08), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľ však nikdy nebol stranou v prejednávanom spore. 18. Pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť v konkurze, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemohol konať v mene tohto žalobcu z dôvodu, že momentom vyhlásenia konkurzu v súlade s § 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene žalobcu 1 spoločnosti v konkurze (nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby).

poriadku. Za žalobcu 1 bol v žalobe označený subjekt v konkurze, v mene ktorého mal oprávnenie konať správca konkurznej podstaty, a nie sťažovateľ, a za žalobcu 2 bol označený Veriteľský výbor úpadcu v konkurze, ktorý nemá právnu

o ústavnom súde vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal krajský súd v rámci odvolacieho konania a napadnuté rozhodnutie krajského súdu preskúmal najvyšší súd v dovolacom konaní. 24. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obdo 16/2020 z 26. novembra 2020 dovolanie odmietol.

26. S poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) CSP bolo v dovolaní uvedené, že platnosť alebo neplatnosť dražby môže podľa zákona napadnúť aj bývalý vlastník, t. j. sťažovateľ ako fyzická osoba. Odobratie týchto práv a nekonanie vo veci samej je preto podľa sťažovateľa odklonením sa od ustálenej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 233/2010 z 3. októbra 2013.

Tiež návrh na pristúpenie do konania na strane žalobcu na pojednávaní konanom 7. februára 2017 zamietol (č. 1. 324 spisu). Je teda zrejmé, že ako fyzická osoba a ani ako bývalý vlastník nie je označený za žalobcu v podanej žalobe a stranou sporu na strane žalobcu sa ani nestal v súlade so žiadnym procesne prípustným spôsobom po začatí konania, z ktorého dôvodu nie je subjektom oprávneným podať dovolanie, keďže toto právo prináleží jedine strane sporu (§ 424 CSP).

Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu mohol odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.