IV. ÚS 543/2025

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-3C/32/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B1-3C/32/2020 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 1 500 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 172,36 eur a zaplatiť ich im právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. septembra 2025 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v nadväznosti na to aj porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-3C/32/2020. Navrhujú, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 543/2025-18 zo 14. októbra 2025 podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v rámci napadnutého konania vystupujú v procesnom postavení žalobcov, ktorí sa žalobou podanou na Okresnom súde Kežmarok 19. marca 2020 domáhajú náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Po námietke miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného bola vec 24. júna 2020 postúpená na (toho času) mestský súd. Po ukončení písomnej časti súdneho konania bola 12. októbra 2022 súdu zaslaná žiadosť sťažovateľov o nariadenie pojednávania. 4. V priebehu napadnutého konania došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu, a to 11. januára 2023, 18. mája 2023 a 5. októbra 2023. S výnimkou zabezpečenia úkonov súvisiacich s doručovaním písomností žiadne ďalšie úkony zo strany konajúceho súdu uskutočnené neboli. Sťažovatelia sa domáhali plynulého postupu v konaní aj prostredníctvom sťažnosti podanej predsedníčke súdu 24. júla 2025. Mestský súd v odpovedi na podanú sťažnosť konštatoval prítomnosť prieťahov v napadnutom konaní a dôvodnosť podanej sťažnosti. Zároveň poukázal na to, že zákonnému sudcovi boli pridelené aj ďalšie veci na prejednanie a rozhodnutie, pričom ponecháva na zvážení zákonného sudcu postup, aký vo veci zvolí.

7. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/714/2025 doručenom ústavnému súdu 7. novembra 2025 v podstatnom uviedol, že po postúpení veci (18. mája 2020) boli vykonávané úkony spojené s prípravou pojednávania. S účinnosťou od 1. júla 2022 bol zákonný sudca preložený na Krajský súd v Bratislave, od toho času bolo oddelenie bez zákonného sudcu. Zákonnému sudcovi na mestskom súde bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie 12. augusta 2025, ten dal 17. októbra 2025 pokyn na nariadenie pojednávania na 28. november 2025. Mestský súd vzhľadom na okolnosti prípadu uviedol, že v priebehu napadnutého konania došlo zo strany prvoinštančného súdu k prieťahom, keď v období od 19. októbra 2022 do 12. augusta 2025 nekonal vo veci plynule, pričom prieťahy boli zapríčinené zmenou zákonných sudcov. 8. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

14. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľov, ústavný súd uvádza, že v ich postupe nevzhliadol okolnosti majúce negatívny vplyv na priebeh napadnutého konania. 15. Tretím hodnotiacim kritériom je postup mestského súdu. V prvom rade je potrebné uviesť, že na základe poskytnutých informácií z mestského súdu bolo zistené, že po uskutočnení pojednávania 28. novembra 2025 bol ďalší termín pojednávania určený na 15. december 2025 (toto pojednávanie sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu).

16. Na základe uvedeného tak vyplýva, že v rámci napadnutého konania obdobie od postúpenia veci (24. júna 2020) do vydania (neprávoplatného) rozsudku mestského súdu trvalo 5 a pol roka, pričom napadnuté konanie stále prebieha a mestský súd v súčasnosti vykonáva úkony súvisiace s predložením veci odvolaciemu súdu. 17. Ústavný súd s poukazom na priebeh napadnutého konania musí konštatovať, že v postupe mestského súdu vzhliadol primárne jeho nečinnosť. Tá trvala počas obdobia od októbra 2022 až do októbra 2025 (keď mestský súd 17. októbra 2025 určil termín pojednávania na 28. november 2025). Ako vyplýva z vyjadrenia mestského súdu, v uvedenom období bolo súdne oddelenie bez zákonného sudcu, teda vznik prieťahov je možné jednoznačne pripísať na vrub mestskému

19. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci k záveru (s poukazom na uvedenú nečinnosť), že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. V napadnutom konaní sa nepostupovalo v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci.

Preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, pričom napadnuté konanie stále prebieha, mestskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). 23. Keďže ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez prieťahov (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) bolo porušené, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Požadovali priznanie zadosťučinenia 5 000 eur každému zo sťažovateľov. Odôvodňovali to neprimeranou dĺžkou napadnutého konania, jeho predmetom a nevykonaním žiadneho pojednávania vo veci (ku dňu podania ústavnej sťažnosti). 24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na obdobie celkovej nečinnosti mestského súdu v rámci jeho priebehu, že sťažovatelia sa o vznik prieťahov nepričinili, pričom prihliadol aj na vydanie (neprávoplatného) rozsudku mestského súdu, preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov 1 500 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).