IV. ÚS 561/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 561/2022-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , a maloletej sťažovateľky , , , zastúpenej zákonnou zástupkyňou , , , právne zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 175/2017 takto

rozhodol:

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci

2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených, ako aj z vlastných zistení ústavného súdu vyplýva: - Sťažovateľka doručila okresnému súdu 31. júla 2017 návrh na úpravu výkonu práv a povinností k maloletej sťažovateľke, ktorým požadovala jej zverenie do svojej osobnej starostlivosti, ako aj uloženie povinnosti otcovi maloletej sťažovateľky prispievať na jej výživu sumou 250 eur.

Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril podaním doručeným 7. septembra 2017. - Okresná prokuratúra Bratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“) oznámila okresnému súdu 31. augusta 2017 vstup do napadnutého konania podľa § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). - Sťažovateľka doručila 18. septembra 2017 doplnenie návrhu. Otec maloletej sa k návrhu vyjadril podaním doručeným 12. októbra 2017. - Dňa 13. novembra 2017 bol nariadený termín pojednávania na 4. január 2018 a súčasne boli účastníkom konania zasielané vzájomné vyjadrenia a výzvy na zaujatie stanoviska k nim. - Otec doručil 21. decembra 2017 návrh rodičovskej dohody a mediačnú správu o výsledku mediačného konania. - Dňa 4. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. marec 2018. Zároveň boli 12. januára 2018 vyzvaní kolízny opatrovník na prešetrenie pomerov v rodine otca a psychológ na predloženie správy o výsledku zrealizovanej terapie rodičov maloletej sťažovateľky. Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava IV bolo požiadané o podanie informácií o stave

kolízny opatrovník doručil správu z referátu poradensko-psychologických služieb. - Dňa 15. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Zároveň bola stanovená lehota 20 dní na založenie potvrdení o zdravotnom stave oboch rodičov od psychiatrov so zameraním na problematiku týkajúcu sa starostlivosti o maloletú sťažovateľku.

Mgr. Martinovi Balkovi bola uložená úloha v lehote 30 dní od prevzatia spisu vypracovať znalecký posudok k otázke, či a v akých intervaloch sa môže otec stretávať s maloletou sťažovateľkou. Zároveň bola rodičom maloletej sťažovateľky uložená povinnosť, aby sa na výzvu súdneho znalca k nemu ustanovili s maloletou sťažovateľkou a podrobili sa vyšetreniu a poskytli súdnemu znalcovi podklady potrebné na riadne vypracovanie znaleckého posudku. Predmetným uznesením okresného súdu bola zároveň otcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 500 eur. - Dňa 14. júla 2018 podal otec proti uzneseniu okresného súdu z 19. júna 2018 námietku, pričom požadoval upustenie od znaleckého dokazovania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia potreby dokazovania, a zároveň podal námietku zaujatosti proti osobe ustanoveného súdneho znalca. Dňa 20. júla 2018 ustanovený súdny znalec okresnému súdu oznámil odmietnutie vypracovania znaleckého posudku z dôvodu pracovnej vyťaženosti. - Okresný súd následne uznesením č. k. 25 P 175/2017-174 z 25. júla 2018 zmenil uznesenie

doručila okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 17. augusta 2018. - Dňa 21. augusta 2018 požiadal otec o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. - Okresný súd uznesením č. k. 25 P 175/2017-256 z 11. septembra 2018 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal otec 3. októbra 2018 odvolanie, ktoré bolo následne doručované 10. októbra 2018 na vyjadrenie účastníkom konania. Dňa 11. októbra 2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní, ktorý uznesením č. k. 11 CoP 462/2018-295 zo 14. novembra 2018 odvolanie otca odmietol, keďže bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

sťažovateľkou. - Okresný súd uznesením č. k. 25 P 175/2017-317 z 3. januára 2019 nepriznal otcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a uznesením č. k. 25 P 175/2017-319 z 3. januára 2019 rozhodol, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia na podnet sťažovateľky nezačína. - Spis bol súdnemu znalcovi predložený na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo 7. januára 2019. Súdny znalec požiadal okresný súd 7. marca 2019 o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na 120 dní od prevzatia spisu z dôvodu pracovnej zaťaženosti. - Dopĺňacím uznesením okresného súdu č. k. 25 P 175/2017-325 z 18. apríla 2019 bolo doplnené rozhodnutie o nariadení znaleckého dokazovania o uloženie úlohy súdnemu znalcovi vypracovať a podať znalecký posudok v súvislosti s otázkami vzťahu maloletej sťažovateľky k starej matke z otcovej strany, ako aj úpravy styku medzi nimi.

Súdny znalec si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Dňa 24. júla 2019 podala sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania, ako aj proti osobe súdneho znalca námietky, pričom požiadala o ustanovenie nového súdneho znalca. - Námietky sťažovateľky boli 2. augusta 2019 zasielané na vyjadrenie súdnemu znalcovi a otcovi. Otec sa k námietkam vyjadril podaním 19. augusta 2019. Súdny znalec na námietky sťažovateľky reagoval podaním 20. septembra 2019, v ktorom zvýraznil, že sťažovateľka prestala so súdnym znalcom spolupracovať od 8. júla 2019, keď bola prítomná na vyšetrení maloletej sťažovateľky. Na ďalší telefonický termín sa nedostavila a ani neospravedlnila, pričom nereagovala ani na ďalšie telefonáty a neprevzala si doporučenú zásielku, ktorej obsahom bolo predvolanie na vyšetrenie v rámci znaleckého dokazovania. V závere súdny znalec prezentoval svoj názor, že sťažovateľka svojím konaním marí znalecké dokazovanie, a súčasne požiadal o súčinnosť pri prebiehajúcom znaleckom dokazovaní na účely obnovy spolupráce sťažovateľky so súdnym znalcom.

V prípade nespolupráce sťažovateľky predloží súdny znalec znalecký posudok a vráti spis okresnému súdu. - Dňa 25. mája 2020 sa okresný súd dopytoval súdneho znalca na stav znaleckého dokazovania. Súdny znalec informoval, že sťažovateľka sa s maloletou sťažovateľkou na výsluch nedostavili z dôvodu choroby maloletej sťažovateľky, pričom stará matka a maloletá sťažovateľka budú volané na najbližší termín na účely znaleckého dokazovania. - Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 17. augusta 2020. Súdny znalec v ňom konštatoval, že sa k otázke vzťahu maloletej sťažovateľky k starej matke nevie vyjadriť z dôvodu, že sťažovateľka znemožnila súdnemu znalcovi preskúmať vzájomné interakcie maloletej sťažovateľky so starou matkou tým, že neprevzala doporučenú zásielku s predvolaním maloletej sťažovateľky k súdnemu znalcovi. - Uznesením okresného súdu č. k. 25 P 175/2017-470 z 20. augusta 2020 bolo súdnemu znalcovi priznané znalečné. Okresný súd následne doručoval znalecký posudok 3. septembra 2020 účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 4. augusta 2021 bolo občianske združenie požiadané o správu o absolvovaní psychologického poradenstva na základe neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 56 Em 8/2018. Správa predškolského zariadenia bola súdu doručená 2. júna 2021 a následne doručovaná na vyjadrenie účastníkom konania 8. októbra 2021. Dňa 8. októbra 2021 vykonal okresný súd dopyt na Daňovom úrade Trnava, ktorý reagoval podaním 18. októbra 2021. - Súdny znalec doručil 14. mája 2021 informáciu o tom, že sa pojednávania nariadeného na 6. máj 2021 nemohol zúčastniť z dôvodu, že sa o ňom dozvedel po tom, ako prebehlo.

- Dňa 18. októbra 2021 bol zrušený termín pojednávania nariadeného na 15. december 2021 z dôvodu hospodárnosti konania, keďže občianske združenie nedoručilo okresnému súdu na výzvu vyžiadanú správu. Dňa 13. decembra 2021 bol nariadený nový termín pojednávania na 9. február 2022. - Občianske združenie doručilo okresnému súdu 15. decembra 2021 správu o priebehu práce s rodinou za mesiac máj 2021, ktorá bola následne doručovaná na vyjadrenie účastníkom konania. - Dňa 9. februára 2022 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. V napadnutom konaní bolo konštatované, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 56 Em 8/2018 bude nariadené nové neodkladné opatrenie, ktorým sa bude pokračovať v sociálno-psychologickom poradenstve tak, aby došlo k stretnutiam maloletej sťažovateľky s otcom v zmysle odporúčaní občianskeho združenia, v rámci ktorého poradenstvo aktuálne prebieha. - Dňa 16. marca 2022 sťažovateľka doručila návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného na základe uznesenia okresného súdu č. k. 13 P 142/2017-64 z 13. júla 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 415/2017-109 z 5. októbra 2017 a súčasne navrhla vydať neodkladné opatrenie, ktorým sa otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sťažovateľky sumou 300 eur mesačne. Návrhy sťažovateľky boli následne 22. marca 2022 doručované účastníkom konania na vyjadrenie. Okresná prokuratúra sa k návrhom vyjadrila podaním 29. marca 2022. Otec sa k návrhom vyjadril podaním 11. apríla 2022, ktorým sám navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. 25 P 175/2017-693 z 21. apríla 2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sťažovateľky sumou 150 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol, súčasne návrh sťažovateľky na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného na základe uznesenia okresného súdu č. k. 13 P 142/2017-64 z 13. júla 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 415/2017-109 z 5. októbra 2017 zamietol a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. - Dňa 26. mája 2022 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky, ktoré bolo následne 17. júna 2022 doručované účastníkom konania. Dňa 27. septembra 2022 bol nariadený výsluch maloletej sťažovateľky na 8. december 2022, ktorý sa neuskutočnil pre zdravotné dôvody na strane sťažovateľky. Následne boli nariadené výsluch maloletej na 16. február 2023 a pojednávanie na 9. marec 2023. 3. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 561/2022-17 z 8. novembra 2022 bola ústavná sťažnosť sťažovateliek prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

5. V konkrétnostiach sťažovateľky poukazujú na prieťahy v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním z dôvodu, že vypracovanie znaleckého posudku trvalo 2 roky, a to aj napriek uloženej povinnosti súdnemu znalcovi podať znalecký posudok do 30 dní od prevzatia spisovej dokumentácie. Sťažovateľky pritom nemajú vedomosť o tom, či okresný súd súdneho znalca urgoval, či a na základe akých dôvodov mu predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, prípadne či proti nemu uplatnil sankčné mechanizmy na zabezpečenie plynulosti konania. 6. V ďalšom sťažovateľky namietajú neprimerané obdobia medzi jednotlivými pojednávaniami, ako aj odročovanie pojednávaní na neurčito. Ide pritom o konanie, ktoré predstavuje bežnú agendu všeobecných súdov, pričom medzi rodičmi nie je v zásade vážny spor týkajúci sa zverenia maloletej sťažovateľky do osobnej starostlivosti. Predmetom spornosti je tak len suma výživného a úprava styku otca s maloletou sťažovateľkou. Procesný postup okresného súdu s poukazom na vykonané dokazovanie na pojednávaní možno charakterizovať ako neefektívny, zdĺhavý a nesústredený. 7. Podľa sťažovateliek vec, ktorá je predmetom rozhodovania v napadnutom konaní, patrí do štandardnej a početnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. 8. V súvislosti s kritériom správania účastníka konania sťažovateľky uvádzajú, že nie je žiadna významná okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu. 9. V kontexte samotného postupu okresného súdu je podľa sťažovateliek potrebné zohľadniť požiadavku výnimočnej rýchlosti konania. Okresný súd nezvolil procesný postup smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky nachádzajú. 10. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľky odôvodňujú stavom pretrvávajúcej právnej neistoty.

11. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa k nej na podklade výzvy ústavného súdu z 15. novembra 2022 vyjadril prípisom č. k. 1SprV/108/2022 z 12. decembra 2022 predseda okresného súdu. Prílohou prípisu bolo stanovisko zákonného sudcu, ktorý uviedol chronologický prehľad úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ktorý sa v podstatnom zhoduje so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v bode I tohto nálezu.

Doporučenú zásielku s predvolaním na termín vyšetrenia na adrese bydliska sťažovateľka neprevzala a kuriérovi, ktorý jej chcel zásielku osobne doručiť, oznámila, že si ju preberie na pošte, pričom si ju neprevzala. Súdny znalec pritom okresnému súdu oznámil, že pre dokončenie znaleckého posudku bolo potrebné vyšetriť vzájomné interakcie medzi otcom a maloletou sťažovateľkou.

znalcom. Následne okresný súd sťažovateľku zaviazal povinnosťou, aby pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty súdnemu znalcovi poskytla súčinnosť. Vzhľadom na už uvedené procesné úkony zákonný sudca konštatoval, že dĺžku znaleckého dokazovania výrazne ovplyvnili rodičia maloletej, a to vlastným konaním, keď podanými procesnými návrhmi, námietkami proti súdnemu znalcovi a sťažnosťami spôsobili, že aj o týchto bolo potrebné najskôr rozhodnúť. Sťažovateľka zároveň nerešpektovaním pokynov súdneho znalca, keď mu odmietala poskytnúť potrebnú súčinnosť, znemožňovala súdnemu znalcovi dokončiť znalecké dokazovanie, čím bezpochyby dochádzalo k predlžovaniu znaleckého dokazovania.

nariadil výchovné opatrenie a uložil im povinnosť podrobiť sa sociálno-psychologickému poradenstvu v organizácii Úsmev ako dar. V oboch prípadoch boli výchovné opatrenia nariadené na účely obnovenia vzťahu maloletej sťažovateľky s otcom a realizácie vzájomných stretnutí.

14. K námietke väčších časových odstupov medzi jednotlivými pojednávaniami zákonný sudca poukázal na skutočnosť, že do oddelenia P bol pridelený ako zákonný sudca od 1. mája 2020, pričom ako zákonnému sudcovi mu bolo pridelených vyše 200 nerozhodnutých poručenských vecí okrem ďalších obchodných a civilných vecí. Z uvedeného dôvodu nie je kapacitne reálne možné vyhovieť každému a nariadiť pojednávanie v krátkej lehote. K odročeniu pojednávania nariadeného na 9. február 2022 došlo z dôvodu vykonávania nariadeného výchovného opatrenia v inom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi, pričom v rámci rozhodovania v napadnutom konaní je dôležité vyhodnotiť práve výsledky tohto výchovného opatrenia.

V konkrétnostiach dôvodia, že okresný súd nariadil znalecké dokazovanie 19. júna 2018 u súdneho znalca Mgr. Balka, pričom „kapacity a časové možnosti si súd vopred zjavne vôbec nepreveril.“. Aj následná zmena v osobe súdneho znalca bola vykonaná bez preverenia časových a kapacitných možností. Žiadosť súdneho znalca o predĺženie lehoty na 120 dní prišla okresnému súdu až 7. marca 2019. K predloženiu spisu došlo po opakovaných urgenciách matky až 28. januára 2019, teda po 7 mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania.

18. Sťažovateľka odmieta postup okresného súdu, ktorým sa tento snaží svoju vlastnú neefektívnu činnosť ospravedlniť otočením zodpovednosti voči nej. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa osobne zúčastňovala nariadených pojednávaní a predkladala požadované listiny. Sťažovateľka spochybňuje konštatovanie o svojej nespolupráci so súdnych znalcom. Zdôrazňuje, že sťažovateľka výhrady proti súdnemu znalcovi uplatnila bezodkladne po ich vzniku a vzhľadom na ich závažnosť nemala ďalej dôveru k osobe súdneho znalca. Navyše zdôrazňuje, že otec maloletej sťažovateľky je angažovaným prívržencom združenia tzv. vymazaných rodičov, čo súd opomenul pre komplexnosť uviesť. 19.

20. V závere uvádzajú, že právna neistota, v ktorej sa sťažovateľky nachádzajú, komplikuje akýkoľvek posun a zlepšenie vo veci na strane otca a maloletej sťažovateľky.

21. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateliek, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce z predmetného spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

23. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010). 24. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných práv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

25. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku) a iných osôb.

Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov je vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania). 27.

28. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nemožno považovať za vec právne zložitú, keďže prameňom práva pre rozhodnutie v danej veci je predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je bežne v súdnej praxi aplikovaný.

O skutkovej zložitosti prerokúvanej veci svedčia aj okolnosti uvádzané zákonným sudcom týkajúce sa nerealizovania styku otca s maloletou sťažovateľkou a narušenia ich vzájomných vzťahov, ako aj nutnosti nariadenia výchovného opatrenia v inom konaní totožných účastníkov konania, ktorým bola rodičom maloletej sťažovateľky uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu (bod 13 tohto nálezu). O skutkovej zložitosti veci svedčí aj nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania z dôvodu vyvrátenia prípadnej poruchy osobnosti otca, ktorá by bola pre otca prekážkou pri starostlivosti o maloletú sťažovateľku (bod 2 tohto nálezu).

31. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu ešte pred samotným rozhodnutím príslušným súdom“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, § 85). V rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého účelom je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).

34. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že sťažovateľka reagovala na výzvy a žiadosti okresného súdu v stanovených lehotách. Uplatňovanie procesných práv sťažovateľky a využívanie procesných inštitútov upravených civilným kódexom či podávanie návrhov na nariadenie neodkladných opatrení nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočné pre záver o tom, že sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu napadnutého konania (m. m. IV. ÚS 273/2020).

36. Pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k maloletej sťažovateľke neidentifikoval také správanie, ktorým by maloletá sťažovateľka prispela k predĺženiu napadnutého konania. 37. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

39. V tomto ohľade ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má súd venovať konaniu týkajúcemu sa rozhodovania vo veciach maloletých, nemožno rozumieť priebežné vykonávanie procesných úkonov súdom, ale osobitnú dôležitosť v tomto type konania nadobúda predovšetkým kvalitatívna stránka týchto úkonov, ktoré by mali efektívne smerovať k transparentnému, jasnému a spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov konania, keďže záujem dotknutých detí, na ktorý sa má v konaní v prvom rade prihliadať, je mať kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí, lebo aj rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy (m. m. IV. ÚS 595/2018).

41. V tomto smere ústavný súd konštatuje dôvodnosť námietky sťažovateliek, podľa ktorej postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním znaleckého dokazovania nebol sústredený z dôvodu nepreverenia si kapacitných a časových možností vypracovania znaleckého posudku zo strany pôvodne ustanoveného súdneho znalca (argumentácia obsiahnutá v bode 17 tohto nálezu), čo si následne vyžiadalo ustanovenie nového súdneho znalca (uznesenie okresného súdu č. k. 25 P 175/2017-174 z 25. júla 2018, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu z 19. júna 2018).

43. Nepochybným však je, že znalecký posudok nebol v stanovenej lehote 30 dní od prevzatia spisu tak, ako to z uznesenia okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania vyplývalo, vypracovaný. Pracovnú zaťaženosť, ktorou súdny znalec po predložení súdneho spisu argumentoval v záujme predĺženia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku, nemožno s prihliadnutím na judikatúru ústavného súdu považovať za takú, ktorá by bola objektívne spôsobilá vylúčiť zodpovednosť okresného súdu za predĺženie napadnutého konania (m. m. IV. ÚS 273/2020).

45. Napokon ako neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorý napriek vedomosti o sťažovaní postupu, ktorý súvisel s nariadeným znaleckým dokazovaním, zo strany sťažovateľky nepristúpil v napadnutom konaní okrem žiadosti o spoluprácu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty k uplatneniu ďalších procesných prostriedkov v záujme zefektívnenia znaleckého dokazovania, napríklad k uloženiu poriadkovej pokuty, čím vo svojej podstate rezignoval vo vzťahu k uloženej povinnosti vyjadriť sa k otázke vzťahu maloletej sťažovateľky k starej matke (k tomu pozri už v bode 40 tohto nálezu citovanú judikatúru ústavného súdu a bod 2 tohto nálezu a konštatovanie súdneho znalca o znemožnení preskúmať vzájomné interakcie maloletej sťažovateľky so starou matkou v dôsledku neprevzatia si doporučenej zásielky sťažovateľkou).

Takýto postup okresného súdu v konaní vyžadujúcom si mimoriadnu starostlivosť nemožno hodnotiť ako efektívne smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, zvlášť za situácie, že o návrhu nie je ani po viac ako 5 rokoch od jeho podania rozhodnuté ani súdom prvej inštancie.

48. Pre úplnosť ústavný súd s prihliadnutím na citlivosť prerokovávanej veci uvádza, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je leitmotívom rozhodovacieho procesu týkajúceho sa maloletého zo strany ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci, je realizovateľný len za podmienky náležitej spolupráce oboch rodičov dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa pritom nemožno stotožňovať so záujmom toho- ktorého rodiča dieťaťa. Ten (záujem sťažovateľky ako matky maloletej sťažovateľky nekorešpondujúci s najlepším záujmom dieťaťa) sa práve v konkrétnych okolnostiach veci prejavil sťažením postupu súvisiaceho so znaleckým dokazovaním zo strany sťažovateľky a badať ho aj v replike sťažovateľky, a to v časti, ktorou táto atakuje angažovanosť otca maloletej sťažovateľky v združení tzv. vymazaných rodičov, ktorá je sama osebe bez ďalších okolností len prejavom práva slobodne sa združovať zaručeného ústavou. Aj v týchto konkrétnych súvislostiach preto vyznieva o to naliehavejšie potreba zachovania vzájomnej úcty a rešpektu nielen medzi účastníkmi konania

49. Na základe skutočností uvedených v bodoch 28 až 47 tohto nálezu ústavný súd dospel k záveru, že nesústredeným a neefektívnym postupom okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou bolo v napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

V. Primerané finančné zadosťučinenie

51. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 52. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. 53. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018). 54. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 eur, ktoré odôvodnili skutočnosťami bližšie uvedenými v bode 10 tohto nálezu. 55. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 56. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, prihliadajúc na jej faktickú zložitosť a berúc do úvahy nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu a celkovú dobu rozhodovania, povahu a rozsah práv sťažovateliek, ktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľky so zdôraznením osobitosti veci starostlivosti súdu o maloletých, ktorá bola predmetom tohto konania, a vo vzťahu k sťažovateľke berúc do úvahy rovnako negatívny vplyv jej správania na celkovú dĺžku konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 500 eur a maloletej sťažovateľke v sume 1 000 eur (body 2 a 3 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia v stanovených sumách oproti sťažovateľkami navrhovanej sume 3 000 eur pre každú zo nich vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).

VII. 61. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2023

Miroslav Duriš predseda senátu