IV. ÚS 640/2021

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. 6 C 242/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou v procesnom postavení žalobcu v 2. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku a určenie veci patriacej do dedičstva vo vzťahu k pozemku v k. ú. Príkra zapísanom na ako parcela v podieloch bližšie určených v žalobe podanej okresnému súdu 30. augusta 2007.

II. Argumentácia sťažovateľa 7. Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v týchto skutočnostiach: a) Sťažovateľ namieta, že počas súdneho konania v trvaní viac ako 13 rokov nebol odstránený stav právnej neistoty ani vydaním nálezu ústavného súdu. Pokiaľ nebude vo veci právoplatne a finálne rozhodnuté, tak bude dochádzať k porušovaniu práva sťažovateľa vlastniť majetok, keďže nehnuteľnosti, o ktorých sa koná v namietanom konaní, majú pre sťažovateľa podstatný význam. b) Predmet sporu pred okresným súdom má veľký význam pre sťažovateľa, pretože ide o nehnuteľnosti, ktoré majú patriť do dedičstva sťažovateľa a jeho rodiny, a preto na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má veľký záujem aj pre zachovanie pozemkov v rodine sťažovateľa. c) Sťažovateľ nemá k dispozícii počas vyše 13 rokov žiadny konečný právny titul, na základe ktorého by mohol pokojne užívať svoj majetok. d) Keďže okresný súd postupuje v namietanom konaní pomaly a neefektívne, znemožňuje sťažovateľovi riadne užívať svoju nehnuteľnosť vyše 13 rokov, čím zjavne dochádza aj k vzniku škody, keďže nehnuteľnosť toho času nie je možné predať či prenajať, a tak brať z majetku sťažovateľa plody. e) Sťažovateľ je obmedzený na svojom práve užívať nehnuteľnosť, ktorej sa predmetný spor týka, a to v dôsledku dlho trvajúceho súdneho konania, ktoré ešte stále nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím.

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 246/2021 samostatnými podaniami doručenými ústavnému súdu 3. augusta 2021 a 3. septembra 2021 bez výzvy ústavného súdu doplnil už prijatú ústavnú sťažnosť tak, že smerovala aj k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení čl. 11 ods. 1 listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 242/2007.

10. Sťažovateľ namieta porušenie základných práv, o ktorých ústavný súd nerozhodol z uvedeného dôvodu nálezom č. k. IV. ÚS 246/2021 zo 7. septembra 2021, touto novou ústavnou sťažnosťou. 11. Pri prejednaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu

Spravidla musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa súdne či iné konanie končí a jeho účastník nemá možnosť inej právnej obrany než využitie inštitútu ústavnej sťažnosti. V konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ešte stále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010). Úlohou ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je meniť, naprávať tvrdené či skutočné pochybenia všeobecných súdov a iných orgánov v dosiaľ právoplatne neskončených konaniach. Ústavný súd je zásadne povolaný zaoberať sa zásahom do ústavne zaručených práv a slobôd sťažovateľa v právoplatne skončenej veci za súčasného vyčerpania všetkých garantovaných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje (napr. II. ÚS 211/2016). 13. Ústavný súd na základe oznámenia predsedu okresného súdu doručeného ústavnému súdu 22. novembra 2021 zistil, že napadnuté konanie, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv, nie je doteraz právoplatne skončené.

právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 186/06). 15. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa už ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal.