IV. ÚS 720/2013

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2013 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov – Sever (ďalej len „obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie obvodného oddelenia“) a uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009“) a sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým uznesením krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona a napadnutým uznesením obvodného oddelenia mu bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. Napadnutým uznesením krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009 boli obe veci spojené na spoločné konanie.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

V posudzovanom prípade mal totiž sťažovateľ právo podať proti napadnutému uzneseniu obvodného oddelenia, ako aj napadnutým uzneseniam krajského riaditeľstva v zákonom ustanovenej lehote sťažnosti, o čom bol riadne poučený aj v ich písomnom vyhotovení. O týchto sťažnostiach bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť príslušný orgán prokuratúry, čo nepochybne zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd navyše poukazuje na svoju konštantnú judikatúru vzťahujúcu sa na sťažnosti v trestných veciach, v rámci ktorej zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v priebehu ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vo veci konajúcimi všeobecnými súdmi naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavnom súde namietať také pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. vo veci konajúcich všeobecných súdov, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie základných práv alebo slobôd garantovaných ústavou, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (m. m. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.