PLs. ÚS 3/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 3/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. februára 2016 prerokoval sťažnosti obchodných spoločností GONZAGA s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava (Rvp 13733/2015), a KINROSS s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava (Rvp 16359/2015), zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Marônek & Partners s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Marônek, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 63/2014 zo 4. augusta 2015 (Rvp 13733/2015) a sp. zn. 3 Sžf 117/2014 zo 6. októbra 2015 (Rvp 16359/2015) a takto

rozhodol:

2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľky v právnom postavení žalobkýň v konaniach vedených najvyšším súdom sp. zn. 3 Sžf 63/2014 (Rvp 13733/2015) a sp. zn. 3 Sžf 117/2014 (Rvp 16359/2015) boli účastníčkami konaní o ich odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 61/2013-54 z 24. apríla 2014 (Rvp 13733/2015) a č. k. 6 S 15/2013-63 z 12. septembra 2014 (Rvp 16359/2015; ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) [vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 9101302/5/116663/12/Kiss z 10. januára 2013 (Rvp 13733/2015) a č. 9101302/5/3426669/12/Kes z 19. novembra 2012 (Rvp 16359/2015)]. Najvyšší súd v prípade oboch napadnutých rozhodnutí odvolaniami napadnuté rozhodnutia krajského súdu zrušil a konania zastavil. Sťažovateľky s poukazom na rozhodovaciu prax krajského súdu, najvyššieho súdu, ústavného súdu, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, Súdneho dvora Európskej únie, ako i na podrobne uvedené skutkové okolnosti prípadov dávajú do rozporu závery napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorými došlo k porušeniu ich práv (bod 1) tým, že najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach zhodne v oboch prípadoch „... považoval stav, ktorý nastal v danej veci za nečinnosť, pričom uviedol, že správnou žalobou napadnuté oznámenie nepovažoval za rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé na súdny prieskum podľa § 247 OSP, ale za iný zásah správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím s tým, že žalobca... sa mal domáhať ochrany pred týmto zásahom žalobou podľa § 250v OSP“.

6. V zmysle dikcie ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 13733/2015 a sp. zn. Rvp 16359/2015 vyplýva, že sťažovateľky namietajú porušenie označených práv (bod 1) napadnutými rozhodnutiami, ktoré sú obsahovo totožné a odôvodnené zhodnou právnou argumentáciou. Veci vedené pod sp. zn. Rvp 13733/2015 a sp. zn. Rvp 16359/2015 spolu právne i skutkovo súvisia, sú v nich napádané obdobné uznesenia najvyššieho súdu, ktorými došlo k porušeniu ich práv a ktoré smerovali proti identickému orgánu verejnej moci, ktorý ich vydal. Sťažovateľky majú dokonca i toho istého splnomocneného zástupcu, ktorý koncipoval obe ústavnému súdu doručené sťažnosti. V neposlednom rade sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej boli pridelené aj ďalšie súvisiace veci (pozri bod 4).