PL. ÚS 1/2023

PL. ÚS 1/2023

Odlišné stanovisko sudkyne Jany Laššákovej k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/2023 z 11. januára 2023

1. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. PL. ÚS 1/2023-17 z 11. januára 2023, ktorým ústavný súd prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu návrh Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pôvodne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 69b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 140/2015 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017, a v znení zákona č. 266/2017 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019, a § 293ej ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. účinnom od 1. januára 2020 s čl. 12 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.

2. Ako sudkyňa spravodajkyňa som plénu ústavného súdu predložila návrh rozhodnutia, ktorým ústavný súd predmetný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov odmieta podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, a to z dôvodu nesplnenia podmienky prejudiciality. Vzhľadom na to, že väčšinou pléna ústavného súdu bol schválený návrh predložený sudcom Petrom Strakom, s výrokom ani odôvodnením nesúhlasím, preto pripájam k tomuto rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko.

8. Ten istý záver sa týka rozhodnutia väčšiny pléna prijať návrh na ďalšie konanie aj v časti prechodných ustanovení (§ 293ej zákona o sociálnom poistení). V čase vydania rozhodnutia, ktoré preskúmava všeobecný súd, nebolo dané ustanovenie platné a účinné. Toto ustanovenie teda nebolo súčasťou právneho základu napadnutého rozhodnutia, správny orgán ním z povahy veci nebol nijako viazaný a ani jeho prípadná derogácia ústavným súdom nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia všeobecným súdom. Inými slovami, napadnuté správne rozhodnutie bolo vydané a dokonca nadobudlo právoplatnosť v čase, keď predmetné prechodné ustanovenie nebolo vôbec platné a účinné, z čoho vyplýva, že ani jeho platnosť, ani jeho prípadná derogácia nálezom ústavného súdu z povahy veci nemôžu byť rozhodujúce pre právne posúdenie veci všeobecným súdom. Ak ústavný súd napriek tomu považuje podmienky prejudiciality za splnené, nemajú tieto podmienky už žiadny obsah. Je potom mätúce a neprimerané, keď ústavný súd v odôvodnení svojho uznesenia pojmom prejudiciality operuje, keďže v skutočnosti rezignoval na skúmanie, či prejudicialita (t. j. spôsobilosť derogačného nálezu priamo ovplyvniť právny výsledok konkrétneho sporu) je vôbec daná.

II. Ústavne konformný výklad 9. Zároveň sa domnievam, že podobne dôležitou úlohou ústavného súdu je motivovať všeobecné súdy k ústavne konformnému výkladu podústavnej úpravy. Práve táto snaha bola jedným z dôvodov, pre ktoré ústavný súd v rámci justičného dialógu vo svojich súvisiacich rozhodnutiach pripomínal všeobecným súdom dostupnosť a vhodnosť tejto interpretačnej metódy, vo vzťahu ku ktorej majú derogačné výkony ústavného súdu pôsobiť len ako nástroj ultima ratio.

11. Osobitným dôvodom na zdržanlivosť ústavného súdu a, naopak, aplikačnú asertivitu všeobecného súdu v danej veci je fakt, že prechodné ustanovenie § 293ej ods. 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 zákona o sociálnom poistení poskytuje ochranu pred prípadnou diskrimináciou každému poistencovi uvedenému v citovaných paragrafoch, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, vrátane poistencov, na ktorých sa podľa skoršej úpravy vzťahoval § 69b ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Takémuto poistencovi, ak si podá žiadosť, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020, t. j. v znení predpokladanom § 66a, § 68a alebo §73a zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca teda aj poistencom, ktorých nárok na vyrovnávací príplatok posúdila Sociálna poisťovňa podľa predpisov platných a účinných v čase vzniku nároku (a v danom prípade aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia), dal reálnu možnosť čerpať úžitok z novej hmotnoprávnej úpravy, a to podaním žiadosti o určenie dôchodku podľa § 293ej ods. 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 66a, § 68a alebo § 73a zákona o sociálnom poistení. Takáto žiadosť žalobcu, ak vôbec bola podaná, však nebola predmetom konania pred všeobecnými súdmi, z ktorého vzišiel návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

12. Bez ohľadu na meritórne aspekty, s ktorými sa ústavný súd vysporiada v ďalšom priebehu konania, zostávam presvedčená, že taký zásadný odklon od ustálenej judikatúry, k akému dochádza týmto uznesením, si vyžadoval podstatne podrobnejšie vysporiadanie sa s recentnými rozhodnutiami pléna v totožnej právnej otázke. V tomto smere je príznačné, že vo vzťahu k uzneseniu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2021 sa väčšina pléna obmedzuje na tvrdenie, že má ísť o „ojedinelé vybočenie z ustálenej rozhodovacej praxe“, pričom však v odôvodnení tohto uznesenia plénum vychádza práve zo svojej predošlej rozhodovacej praxe a aj ju obsiahlo cituje.