PL. ÚS 12/2014

Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k nálezu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 12/2014

Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2014 z 10. júna 2015 v znení, v akom bol spracovaný (ďalej aj „nález“), som podporil, pretože súhlasím s jeho výrokom. Predsa sa však domnievam, že v odôvodnení nálezu zaniká niekoľko myšlienok, ktoré ja považujem za podstatné. Preto som sa rozhodol pripojiť k nemu podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov odlišné (dopĺňajúce) stanovisko.

Prechodné ustanovenia zákona o sociálnom poistení

V úvode a in medias res považujem za potrebné pristaviť sa pri úprave prechodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Z pohľadu nárokov na dôchodkové dávky prechodné ustanovenia rozlišujú primárne 3 kategórie osôb s nárokom na dôchodkovú dávku. Rovnako ako skupina poslancov aj ja sa budem na účely doplňujúceho stanoviska zaoberať iba starobným dôchodkom – nie invalidným a pod., ktorý sa určitým spôsobom dotýka právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2004, t. j. právnej úpravy účinnej do nadobudnutia platnosti a účinnosti zákona o sociálnom poistení (pre účely tohto doplňujúceho stanoviska si tieto osoby dovolím označiť termínom „starodôchodocovia“).

II. kategória – podľa § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

V prípade § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ide o situáciu: osobe „B“ vznikne nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia (teraz dôchodkového poistenia) pred 1. januárom 2004, táto osoba „B“ požiada o priznanie a výplatu tejto dávky dôchodkového zabezpečenia pred 1. januárom 2004, o tejto žiadosti sa konanie začalo pred 1. januárom 2004 a toto konanie sa právoplatne skončilo pred 1. januárom 2004, a teda dávka dôchodkového zabezpečenia sa osobe „B“ vypočítala, priznala a začala vyplácať pred 1. januárom 2004 za účinnosti už neplatného a neúčinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení“). V tejto kategórii ide o najväčšiu skupinu “starodôchodcov“.

Skupina poslancov brojila iba proti napadnutej právnej úprave § 261 ods. 1 (a § 262 ods. 1) zákona o sociálnom poistení týkajúcej sa podkategórie IIIb a s tým súvisiacej aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na žiadateľov o priznanie a výplatu dávky dôchodkového zabezpečenia.

Príklad

Na tomto mieste si dovolím urobiť nepatrný exkurz do ríše názorných hypotetických príkladov, pričom ide zároveň o premostenie k uvedeniu kľúčových záverov môjho doplňujúceho stanoviska:

Osoba „O“ je pedagogickým zamestnancom základnej školy „ZŠ“, kde pôsobí nepretržite od úspešného ukončenia štúdií na univerzite (od 2. mája bežného kalendárneho roka), zabezpečuje výučbu predmetu slovenský jazyk a literatúra a poberá nepretržite mzdu, ktorá je a vždy bola jej jediným príjmom. Osobe „O“ vznikol nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia 2. mája 2003 (dosiahla vek 60 rokov a odpracovala na mesiac presne 35 rokov – splnila podmienky nároku podľa v tom čase platného a účinného § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Osoba „O“ požiada o priznanie a výplatu tejto dávky dôchodkového zabezpečenia a táto jej bola právoplatne priznaná v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (podľa spôsobu výpočtu uvedeného v § 22 a nasl. tohto zákona) v sume „X“. Osoba „O“ spadá do kategórie II „starodôchodcov“.

Osoba „T“ je pedagogickým zamestnancom totožnej základnej školy „ZŠ“, kde pôsobí nepretržite od úspešného ukončenia štúdií na univerzite (od 2. februára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy na základnej škole „ZŠ“ začali pôsobiť osoby „O“ a „S“ ), na ktorej bola ročníkovým spolužiakom osoby „O“ a „S“, avšak štátnu skúšku osoba „T“ úspešne vykonala s polročným odstupom od osôb „O“ a „S“. Osoba „T“ taktiež zabezpečuje výučbu predmetu slovenský jazyk a literatúra a poberá nepretržite mzdu, ktorá je a vždy bola jej jediným príjmom a je v rovnakej výške ako u osôb „O“ a „S“. Osobe „T“, keďže sa zamestnala o 9 mesiacov neskôr ako osoby „O“ a „S“, vznikol nárok na dávku dôchodkového poistenia 2. novembra 2004 (dosiahla vek 60 rokov a 9 mesiacov a odpracovala na mesiac presne 35 rokov – splnila podmienky nároku podľa v tom čase platného a účinného § 65 zákona o sociálnom poistení). Osoba „T“ skončí pracovný pomer so „ZŠ“ k 2. novembru 2004, 2. novembra 2004 požiada o priznanie a výplatu dôchodkovej dávky, ktorá jej bola podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právoplatne priznaná v zmysle zákona o sociálnom poistení (podľa spôsobu výpočtu uvedeného v § 66 a nasl. zákona o sociálnom poistení) v sume „X+1“ (t. j. v sume vyššej o 1 oproti sume dôchodkovej dávky osôb „O“ a „S“). Osoba „T“ nespadá do žiadnej z kategórie (I – IIIb) „starodôchodcov“, ale medzi „novodôchodcov“ (t. j. tých, ktorým vznikol nárok na dôchodkovú dávku za platnosti a účinnosti zákona o sociálnom poistení).

Na uvedenom príklade je možné objasniť, že zákon o sociálnom poistení zaviedol spôsob výpočtu dôchodkovej dávky, ktorý je za istých okolností priaznivejší oproti zákonu č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (na čo poukazuje aj skupina poslancov, aj nález), pričom môže nastať situácia, že dvaja poberatelia dôchodkovej dávky, ktorí celý svoj ekonomicky produktívny život vykonávali to isté povolanie, u tohto istého zamestnávateľa, v rovnakej dĺžke a pri tej istej výške mzdy, môžu mať rozdielne výšky dôchodkovej dávky (z dôvodu rozdielneho spôsob výpočtu dôchodkovej dávky).

Skupina poslancov však skutočnosť prezentovanú v predchádzajúcom príklade nereflektuje a z celej rady „starodôchodcov“ poukázala iba na „špičku ľadovca“, teda podkategóriu IIIb, pričom vo svojej podstate skupina poslancov namietala, že pri tejto podkategórii IIIb sú „starodôchodcovia“ v porovnaní s osobami podkategórie IIIa (t. j. v porovnateľnej situácii  rovnaký počet odpracovaných rokov, v rovnakom povolaní, za rovnakú mzdu) vo všeobecnosti znevýhodnení z dôvodu, že sa na výpočet ich dôchodkovej dávky aplikuje zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (teda spôsob výpočtu podľa tohto zákona), a nie zákon o sociálnom poistení. Je však potrebné uviesť, že kým „starodôchodoca“ v podkategórii IIIa je po vzniku nároku na starobný dôchodok za platnosti a účinnosti zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, „starodôchodoca“ v podkategórii IIIb nie je po vzniku nároku na starobný dôchodok za platnosti a účinnosti zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, čím nemožno hovoriť o rovnakom postavení (zjednodušene povedané, rozdiel je v tom, že jeden nepretržite k 31. decembru 2003 pracoval a druhý nie) a výsledok zohľadnenia kontinuálneho zamestnania „starodôchodcu“ podkategórie IIIa spočívajúci v jeho „odmenení“ formou aplikácie výpočtu dôchodkovej dávky podľa zákona o sociálnom poistení plne korešponduje s politikou nového systému sociálneho zabezpečenia – politikou zásluhovosti. Len na okraj, nahliadajúc čisto očami praktického života, poznamenávam, že aj v prípade potenciálneho vyhovenia návrhu skupiny poslancov by nález ústavného súdu, ktorý má účinky ex nunc a pro futuro, dopadal na malé percento „starodôchodcov“ z podkategórie IIIb, keďže je vzhľadom na veľký časový odstup od účinnosti zákona o sociálnom poistení (desať a pol roka) logické domnievať sa, že ku dňu rozhodovania ústavného súdu (jún 2015) nebude počet osôb, ktorým vznikol nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia (teraz dôchodkového poistenia) pred 1. januárom 2004, ktoré nepožiadali o priznanie a výplatu tejto dávky dôchodkového zabezpečenia pred 1. januárom 2004, ktoré neboli po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnané k 31. decembru 2003 a hypoteticky by požiadali o priznanie a vyplácanie dávky dôchodkového zabezpečenia (teraz dôchodkového poistenia) až po vydaní nálezu ústavného súdu (t. j. za platnosti a účinnosti zákona o sociálnom poistení po 1. januári 2004), markantný.

Relevantnou štrukturálnou otázkou v spojitosti s citovanými prechodnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a kategóriami I až IIIb (teda všetkými „starodôchodcami“) však je, či zákonodarca myslel na jednotlivé prípady (teda nie je v hre otázka zmeny systému ako takého zo zabezpečovacieho na poistný alebo otázka aplikácie vzorca pre výpočet dôchodkovej dávky u osôb s nárokom na priznanie a výplatu dôchodkovej dávky), kde dvaja poberatelia dôchodkovej dávky, ktorí celý svoj ekonomicky produktívny život vykonávali to isté povolanie, u tohto istého zamestnávateľa, v rovnakej dĺžke a pri tej istej výške mzdy, môžu mať až príliš rozdielne výšky dôchodkovej dávky z dôvodu rozdielneho spôsob výpočtu dôchodkovej dávky (príklad s osobami „O“ a „S“ na jednej strane a osobou „T“ na strane druhej). Inak povedané, či zákon o sociálnom poistení umožňuje zohľadniť prípadné extenzívne otvorené nožnice rozdielu v konkrétnej dôchodkovej dávke „starodôchodcov“ a „novodôchodcov“, ak tento rozdiel môže byť zapríčinený len v dôsledku aplikácie iného (inak ústavne aprobovateľného) spôsobu výpočtu dôchodkovej dávky (aplikácie zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na „starodôchodcov“ a zákona o sociálnom poistení na „novodôchodcov“), pričom „starodôchodcovia“ a „novodôchodcovia“ vykonávali rovnaké zamestnanie, v rovnakej dĺžke, za rovnakú mzdu. A do tretice inak povedané, nie je (ústavnoprávny) problém, akú politiku sociálneho zabezpečenia štát zvolí alebo aký vzorec výpočtu sa bude na toho konkrétneho žiadateľa o priznanie a výplatu dôchodkovej dávky vzťahovať, ale otázkou je, či ak v dôsledku tejto politiky a aplikácie rozdielnych vzorcov výpočtu dôchodkovej dávky vzniknú veľké rozdiely v sume dôchodkovej dávky u osôb v porovnateľnej situácii (rovnaký počet rokov výkonu zárobkovej činnosti, výkon rovnakej činnosti, pri tej istej výške mzdy), upravil zákonodarca mechanizmus, ako reagovať na tieto rozdiely.

V Košiciach 10. júna 2015