PL. ÚS 13/2022

2. S týmto rozhodnutím nesúhlasím. Návrhu prezidentky nemalo byť vyhovené. Dúfam, že tak, ako tomu doteraz v rozhodnutiach ústavného súdu mnohokrát, presnejšie vždy bolo, nedodržanie noriem rokovacieho poriadku samo osebe nebude posudzované ako dôvod nesúladu zákona s ústavou. K tomu uvádzam len základné východiská bez ambície sformulovať rozsiahlu analýzu dôvodov, ktoré mali viesť k nevyhoveniu návrhu prezidentky. Je tomu tak pre krátkosť času. Zákon o ústavnom súde pri verejnom vyhlásení rozhodnutia nerozumne neumožňuje vyhotovenie odlišného stanoviska do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia ústavného súdu. 3. Ústava je k legislatívnemu procesu strohá. Stanovuje, že národná rada je jediným zákonodarným orgánom a do jej pôsobnosti patrí uznášať sa na zákonoch.

4. Strohosť ústavy k úprave legislatívneho procesu je prirodzená. Ústava pojem legislatívny proces a dokonca ani pojem zákona nedefinuje. Legislatívny proces má sám osebe z pohľadu ústavnosti zákona malý význam. Prijímanie zákonov je skôr politickým ako právnym procesom, ktorého základným prvkom má byť to, že má byť demokratický.

5. Na rozdiel od právnych procesov proces prijímania zákona nie je uzavretý a konečný. Poslanci na rozdiel od sudcov v právnych procesoch môžu o už prijatých zákonoch aj ďalej diskutovať a snažiť sa o ich zmenu. Proces tvorby zákona jeho vyhlásením nekončí.

Zákony majú mať množstvo tých najlepších prívlastkov. Majú byť racionálne, všeobecné, systematické, stabilné, konzistentné, koherentné, transparentné, vyargumentované a čo je pri tomto zákone osobitne zdôrazňované, aj rozpočtovo zodpovedné. Nielen svojím obsahom, ale aj procesom ich prijatia. Tieto očakávania racionality však zákon len málo chápu ako demokratický regulačný nástroj a nedostatočne zohľadňujú účel zákona v demokracii (Lepsius, O. In Herdegen, M., Masing, J., Poscher, R. Handbuch des Verfassungsrechts. München Verlag C. H. Beck, 2021, s. 825). Namietaný zákon bol prijatý v demokratickom politickom procese, ktorý nie je ukončený a do ktorého sa nesprávne zasahuje týmto nálezom.

Namietaný zákon nie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy. Nedodržanie normy rokovacieho poriadku nie je dôvodom nesúladu zákona s ústavou, ak nedochádza k porušeniu niektorej ústavnoprávnej normy, ktorá sa výslovne vzťahuje k tvorbe zákonov v národnej rade ako politickému a demokratickému procesu.

10. Idealistické predstavy o tom, ako má prebiehať racionálny a transparentný proces prijímania zákonov, ktorý bude zaplnený vecným odborným diskurzom, nemožno vynútiť vyslovovaním nesúladu z dôvodu, že ten či onen proces nenapĺňa požiadavky viac či menej odbornej verejnosti. Tieto predstavy ústava neobsahuje. Možno ich nájsť len v podústavných predpisoch, ktoré nad rámec ústavy legislatívu zväzujú, aby jej dali punc rovnako racionálneho a zákonom upraveného rozhodovania, ako tomu je v exekutíve a predovšetkým v judikatúre. Demokratický zákonodarca však dlhuje len zákon, nemusí ho zdôvodňovať kvalitou procesu jeho tvorby. Preto je zásah do pôsobnosti národnej rady uznášať sa na zákonoch v podobe nálezu o nesúlade zákona s ústavou pre rozpor legislatívneho procesu s rokovacím poriadkom neprávnym idealistickým pokusom o prevýchovu politiky podústavným právom, nie občanmi, a nevhodným vyvažovaním hodnôt demokracie, práva a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov.