PL. ÚS 14/2014

PL. ÚS 14/2014

Odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza

Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pripájam svoje odlišné stanovisko k odôvodneniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. PL. ÚS 14/2014­72 zo 4. novembra 2015 (ďalej aj „oponovaný nález“), ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorým sa domáhali vyslovenia nesúladu § 46b a § 52za ods. 8 a 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s čl. 35 ods. 1 v spojitosti s čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 55 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 26 ods. 1 v spojitosti s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd.

V úvodnej časti môjho odlišného stanoviska k odôvodneniu oponovaného nálezu považujem za potrebné zdôrazniť, že v plnom rozsahu rešpektujem v zásade výhradnú „licenciu“ sudcu spravodajcu na to, akým spôsobom (štýlom) a formou premietne kľúčové právne názory ústavného súdu do finálnej podoby odôvodnenia rozhodnutia. Aj preto využívam svoje právo pripojiť odlišné stanovisko (len) k odôvodneniu meritórneho rozhodnutia pléna či senátu ústavného súdu len v celkom výnimočných prípadoch, keď považujem za nevyhnutné doplniť a podporiť argumentáciu obsiahnutú v náleze svojimi právnymi názormi, ktoré považujem za zásadné, alebo vtedy, ak sú v odôvodnení oponovaného rozhodnutia obsiahnuté právne názory, s ktorými zásadne nemôžem súhlasiť, pričom však ide o také právne názory, ktoré nespochybňujú podstatu predmetného meritórneho rozhodnutia, a teda umožňujú, aby som mojím hlasovaním podporil jeho výrok.

Vo vzťahu k citovanej formulácii bodu 63 oponovaného nálezu som v konkrétnostiach formuloval svoje výhrady na základe tejto argumentácie: a) návrh skupiny poslancov národnej rady, o ktorom má plénum ústavného súdu rozhodnúť, sa týka daní (dane z príjmov), a nie iných verejných dávok, a preto nemá citovaný text bodu 63 návrhu oponovaného nálezu pre odôvodnenie právnych záverov ústavného súdu prakticky žiadny význam, preto je celkom zjavne nadbytočný, t. j. možno ho bez akejkoľvek ujmy z odôvodnenia oponovaného nálezu vypustiť, b) vzhľadom na ústavné postavenie ústavného súdu má každý právny názor, ktorý vysloví (bez ohľadu na to, či je obsiahnutý vo výroku alebo odôvodnení rozhodnutia), zásadný právny význam pre právno­aplikačnú prax, a preto treba s osobitnou starostlivosťou posudzovať každú meritórne vyznievajúcu vetu obsiahnutú v rozhodnutí ústavného súdu z hľadiska potenciálnych právnych dôsledkov, ktoré môže v právno­aplikačnej praxi vyvolať, c) v bode 63 oponovaného nálezu je obsiahnutý (resp. aspoň zreteľne naznačený) právny názor zásadného významu, voči ktorému možno formulovať celý rad ústavne relevantných výhrad, keďže z jeho textu možno zjavne vyvodiť, že spochybňuje z ústavného hľadiska akékoľvek iné verejné dávky než sú dane a poplatky, d) medzi iné verejné dávky nepochybne možno zaradiť odvody, ku ktorým okrem iného patria napr. odvody poistného do nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ako aj celý rad ďalších odvodov do rôznych verejných fondov, e) nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, aké ďalekosiahle dôsledky môže vyvolať pre celkovú konštrukciu právneho poriadku Slovenskej republiky spochybnenie ústavnej udržateľnosti iných verejných dávok než daní a poplatkov ústavným súdom, teda nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), a preto je nevyhnutné bod 63 z oponovaného nálezu vypustiť, a to zvlášť vtedy, ak sa jeho obsah bližšie neobjasní.