PL. ÚS 14/2015
ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.14.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- IČS
- 15531/2014
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 14/201518
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosti , , zastúpeného advokátom vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosti o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom , vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol kandidátom na starostu v obci Vechec, ktorý vo voľbách získal 460 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličských hlasov, čím je aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti v zmysle § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažovateľ tvrdí, že má vážne pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti priebehu volieb a svoje tvrdenie opiera o tieto porušenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“): „1.
Za mimoriadne závažné porušenie volebného zákona považujeme postup pri sčítaní hlasov jednotlivými okrskovými volebnými komisiami. V zmysle § 39 ods. 1 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia volebnej komisie a zapisovateľ. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami. V uvedenom prípade sa však zápisnice o výsledku hlasovania v jednotlivých okrskových volebných komisiách nevyhotovovali vo volebných miestnostiach, ale v kancelárii starostu Obce Vechec, ktorá sa nachádzala o poschodie nižšie.
Pri vyhotovovaní zápisníc boli prítomné len zapisovateľky (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1), (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 2), (zapisovateľka miestnej volebnej komisie) a predseda miestnej volebnej komisie v Obci Vechec .
Upozorňujeme pritom na skutočnosť, že výsledky volieb v jednotlivých volebných okrskoch neboli vyhlásené. Predseda miestnej volebnej komisie a tri zapisovateľky zobrali rukou písané poznámky o sčítavaní hlasov a odniesli ich do kancelárie starostu s tým, že vyhotovia zápisnicu o hlasovaní.
V tejto miestnosti sa osamote zdržiavali niekoľko hodín bez prítomnosti iných členov miestnej komisie. Do kancelárie sa chcel dostať člen okrskovej komisie čo mu nebolo umožnené so slovami, že nie je členom miestnej volebnej komisie. Byť prítomným pri vyhotovovaní zápisníc v tejto miestnosti však nebolo umožnené ani členovi miestnej volebnej komisie .
Až následne po vyhotovení zápisnice Miestnej volebnej komisie boli zápisnice okrskových volebných komisií prinesené do volebnej miestnosti, kde boli podpísané členmi okrskových volebných komisií. Máme za to, že takýto postup je v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona o voľbách do samosprávy obcí. Pri vyhotovovaní zápisníc mohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb a tak vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že vyhlásené výsledky volieb korešpondujú s vo voľbách prejavenou vôľou občanov.
2. V mieste, kde sa upravovali hlasovacie lístky sa za zástenou niekoľkokrát nachádzali až traja voliči a navzájom sa radili. Počas volieb na túto skutočnosť upozorňovali podpredseda miestnej volebnej komisie pán a ďalšia členka miestnej volebnej komisie p. predsedu miestnej volebnej komisie , ktorý im tvrdil, že poriadok vo volebnej miestnosti si má urobiť predseda Okrskovej volebnej komisie a on nebude do toho zasahovať.
Popísané konanie hlasujúcich osôb je tak v rozpore s § 32 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, v zmysle ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
3. Počas trvania volieb bola vo večerných hodinách vynesená hlavná volebná schránka (urna) Okrskovej volebnej komisie č. 1 na parkovisko pred Obecný úrad vo Vechci za účelom umožnenia hlasovania pánovi , ktorý odvolil v aute. Túto urnu vyniesol predseda Okrskovej volebnej komisie č. 1 a člen Okrskovej volebnej komisie č. 1 . Takéto konanie je v rozpore s § 31 ods. 6 zák. č. 345/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, pretože ak volič požiadal zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková komisia zriadená, okrsková komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
4. Po skončení volieb a následnom spočítavaní hlasov členmi okrskovej volebnej komisie nebolo umožnené niektorým členom Okrskovej volebnej komisie č. 2 nahliadnuť do hlasovacích lístkov a bolo im upierané právo podieľať sa na ich spočítavaní. Toto právo bolo znemožnené p. , a , členom Okrskovej volebnej komisie č. 2. Pri tom došlo ku konfliktu medzi predsedom Okrskovej volebnej komisie č. 2 p. a , po ktorom chcel opustiť miestnosť vyhradenú pre sčítavanie hlasov s úmyslom ďalej sa nepodieľať na činnosti okrskovej volebnej komisie. Napokon v uvedenej miestnosti zostal z dôvodu uzamknutých dverí a sčítavanie hlasov prebiehalo naďalej bez ich účasti. 5. Ďalšie porušenie volebného zákona vidíme v porušení priamosti hlasovania... Členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 boli na požiadanie pani vyslaní umožniť jej voliť v mieste jej bydliska zo zdravotných dôvodov. V záhrade rodinného domu, v ktorom býva sa v tom čase nachádzala jej dcéra pani , ktorá predstúpila ku komisii, hlasovací lístok vyplnila a vhodila do prenosnej schránky. Členovia volebnej komisie tak ani nevstúpili do domu, kde býva pani a umožnili za ňu voliť jej dcére. 6. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí, ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Podľa vyjadrenia člena okrskovej komisie nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie. 7. V čase niekoľko dní pred voľbami pán , ako starosta obce Vechec a zároveň aj zvolený kandidát na starostu obce uzatváral s nezamestnanými občanmi obce rómskej národnosti (cca 50) dohody o vykonávaní menších obecných služieb. Pri podpisovaní dohôd im mal pohroziť, že ak ho nebudú voliť, viac už ich nezamestná. Je zrejmé, že týmto spôsobom si chcel získať voličov na svoju stranu a zneužil pritom svoje postavenie starostu obce. Máme za to, že aj týmto konaním došlo k narušeniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti...
Navrhovateľ sa domnieva, že vo voľbách neboli dodržané základné princípy slobodnej súťaže kandidátov. V danom prípade špecifickým priebehom volieb došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a teda k hrubému, resp. závažnému porušeniu volebných predpisov.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vykonal kontrolu volebnej dokumentácie o výsledkoch volieb starostu v obci Vechec.
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Voľby starostu Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € .“
K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014 a čestné vyhlásenie z 24. novembra 2014.
Ústavnému súdu ďalej bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť sťažovateľa, zastúpeného advokátom , vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.
Sťažovateľ v tejto sťažnosti opakuje rovnakú argumentáciu, ktorá je uvedená aj v sťažnosti namietajúcej neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vechec (identický opis namietaných skutočností týkajúcich sa priebehu volieb v korešpondujúcich bodoch 1 až 7 vrátane namietaného porušenia základných princípov slobodnej súťaže kandidátov). Sťažnosť pritom smeruje voči výsledkom volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec, za účasti odporcov , , , , , a .
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vykonal kontrolu volebnej dokumentácie o výsledkoch volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vechec.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €.“
K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014, čestné vyhlásenie z 21. novembra 2014 a čestné vyhlásenie z 24. novembra 2014.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 prerokoval obe doručené sťažnosti sťažovateľa, ktorými namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vechec, resp. volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014, a uznesením č. k. PL. ÚS 69/201410 rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15564/2014 a sp. zn. Rvp 15531/2014 spája na spoločné konanie.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Sťažovateľ argumentuje v prospech svojho návrhu viacerými tvrdeniami, z ktorých je v oboch sťažnostiach najzávažnejšie vyslovenie podozrenia, že pri vyhotovovaní zápisníc mohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb.
Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé alebo závažné, prípadne opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99) môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje samotné výsledky volieb, a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) taká intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb, resp. ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým prvkom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov, a najmä na výsledok volieb.
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený (PL. ÚS 7/2010).
Základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súdu o neplatnosti voľby starostu alebo kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obce je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta. Dôkazné bremeno zaťažuje v tejto veci sťažovateľa, ktorý (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) predkladá a navrhuje dôkazy, ktoré podľa jeho úvahy môžu preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu a napadnutým výsledkom volieb.
V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámci preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by jeho činnosť v konečnom dôsledku mala dopĺňať, alebo dokonca nahrádzať činnosť na to povolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súd bude rekonštruovať celý volebný proces iba na základe špekulatívne formulovaných domnienok, resp. námietok.
1. K namietanej manipulácii pri vyhotovovaní zápisníc
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona „Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých mandátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.“.
Ústavný súd už v minulosti vo volebných veciach vyslovil právny názor (napr. PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupných dôkazov.
Ústavný súd sa zaoberal najvážnejšou námietkou sťažovateľa, a to tvrdeným pochybením volebnej komisie, ktoré spojil so záverom o manipulácii pri sčítavaní hlasov. Sťažovateľ túto svoju domnienku podporil vyhlásením podpredsedu miestnej volebnej komisie, ktoré priložil k sťažnosti, pričom žiadal kontrolu volebnej dokumentácie. Čestné vyhlásenie , podpredsedu miestnej volebnej komisie, obsahuje v označených bodoch 1, 2, 3 a 4 rovnaké skutočnosti („skutočnosti v ňom uvedené sa zakladajú na pravde“, pozn.), ktoré sťažovateľ uvádza v texte obidvoch sťažností v bodoch 2, 3, 1 a 4. Obsahuje aj vyjadrenie, že pri sčítavaní hlasov sa nepostupovalo podľa zákona o voľbách, ktoré sťažovateľ použil ako námietku vo svojej sťažnosti. Pritom treba poukázať na skutočnosť, že potvrdil správnosť údajov v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostu obce Vechec vlastnoručným podpisom 15. novembra 2014 a o niekoľko dní na to, t. j. 24. novembra 2014, poskytol uvedené vyjadrenie sťažovateľovi.
Ústavný súd v súvislosti s najzávažnejšou námietkou sťažovateľa zistil z vyžiadanej volebnej dokumentácie obce Vechec, že vo voľbách starostu obce Vechec bolo odovzdaných v prospech kandidáta na starostu 505 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 507 hlasov) a v prospech sťažovateľa 459 platných hlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 460 hlasovacích lístkov).
Tieto zistené výsledky nemajú nijaký vplyv na poradie kandidátov na prvých dvoch miestach vo voľbách starostu obce Vechec.
Na základe týchto zistení ústavný súd uzavrel, že podozrenie sťažovateľa z manipulácie pri sčítavaní hlasovacích lístkov bolo vylúčené. Pokiaľ ide o voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec, ústavný súd zistil, že v týchto voľbách bolo odovzdaných v prospech sťažovateľa 192 platných hlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 191 hlasovacích lístkov). Ústavný súd preskúmal a porovnal aj zistené volebné výsledky ostaných kandidátov na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, pričom dospel k tomuto záveru:
Zvolení poslanci − zistený výsledok podľa zápisnice a po prepočítaní hlasov: 353 hlasov − 350 hlasov, 351 hlasov − 349 hlasov, 340 hlasov − 338 hlasov, 317 hlasov − 317 hlasov, 316 hlasov − 316 hlasov, 305 hlasov − 305 hlasov, 297 hlasov − 292 hlasov.
Tieto zistené výsledky nemajú nijaký vplyv na celkové poradie kandidátov, resp. na umiestnenie sťažovateľa medzi zvolenými poslancami Obecného zastupiteľstva obce Vechec. Aj z týchto zistení vyplýva, že podozrenie sťažovateľa z manipulácie pri sčítavaní vyhotovovaní zápisníc o výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva bolo vylúčené.
2. K ďalším námietkam sťažovateľa
Ústavný súd sa ďalej zaoberal jednotlivými námietkami sťažovateľa, tak ako ich uviedol vo svojej sťažnosti.
Priložené vyhlásenie zo 17. januára 2014 o tom, že pani vyplnila hlasovací lístok namiesto svojej matky pani Pitrovskej a vhodila ho do prenosnej volebnej schránky (bod 5 obidvoch sťažností) − z volebnej dokumentácie obce Vechec ústavný súd zistil, že v zozname voličov je zapísaných desať osôb s priezviskom a dve osoby s priezviskom (obe s menom ), ktoré sa zúčastnili volieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 (podľa zakrúžkovaného poradového čísla vo volebnej dokumentácii). Sťažovateľ neuviedol, ktoré z týchto osôb tvoria rodinu (dcéra s matkou). Okrem priloženého vyhlásenia sťažovateľ na preukázanie svojho tvrdenia o porušení volebného zákona nenavrhol v tejto súvislosti vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.
Sťažovateľ ďalšie namietané skutočnosti opiera o tvrdenie podpredsedu miestnej volebnej komisie , pričom na ich preukázanie či overenie nenavrhuje žiadne dôkazy (poriadok vo volebnej miestnosti a nachádzanie sa aj troch osôb za zástenou, prevzaté do bodu 2 obidvoch sťažností). Tvrdenie o vynesení volebnej schránky členmi volebnej komisie pred budovu spojené s vytvorením neštandardnej možnosti hlasovania pre voliča v aute na parkovisku sa tiež nachádza vo vyhlásení podpredsedu miestnej volebnej komisie (prevzaté do bodu 3 sťažnosti). Aj v prípade, že by ústavný súd mohol vyhodnotiť niektoré z uvedených skutočností ako porušenia zákonnosti volieb, je potrebné uviesť, že by nemohli mať zásadný vplyv na zmenu výsledku volieb, resp. dali by sa hodnotiť len ako ojedinelé drobné porušenia, a nie ako hrubé a nenapraviteľné porušenia zákona o voľbách, ktoré možno uviesť do príčinnej súvislosti s výsledkom volieb a ktoré by mohli spôsobiť ich neplatnosť.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazuje aj na vyjadrenie člena okrskovej komisie o tom, že „nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie (prevzaté do bodu 6 obidvoch sťažností)“. Ústavný súd konštatuje, že takéto vyjadrenie je nekonkrétne a nedostatočné. To isté platí o časti námietok sťažovateľa, ktoré sú tiež prevzaté z vyhlásenia a týkajú sa uzatvárania „s nezamestnaným občanmi obce rómskej národnosti (cca 50) dohody o vykonávaní menších obecných služieb“ niekoľko dní pred voľbami zo strany starostu obce Vechec spojených s jeho údajnými hrozbami v prípade, že ho nebudú voliť (bod 7 obidvoch sťažností). Pokiaľ ide o uzatváranie dohôd, ide o činnosť, ktorá spadá do okruhu štandardných právomocí starostu. Sťažovateľ však ani v uvedenej súvislosti dostatočným spôsobom neoznačil a ani nepredložil také kvalifikované dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb starostu obce či poslancov obecného zastupiteľstva.
Napokon námietky týkajúce sa údajných konfliktov pri sčítavaní hlasovacích lístkov a nahliadaní do nich, resp. pri vypracovávaní zápisníc okrskovej volebnej komisie č. 2 a miestnej volebnej komisie (body 1 a 4 obidvoch sťažností), resp. z nich vyplývajúce pochybnosti, sa týkajú skôr súčinnosti členov volebných komisií a výkonu ich oprávnení povinností v zmysle volebného zákona ako označeného základného práva sťažovateľa. Pritom treba poukázať na skutočnosť, že všetky zápisnice boli podpísané bez výhrad a aj potvrdil správnosť údajov v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 2 o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostu obce Vechec vlastnoručným podpisom 15. novembra 2014.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nezistil a sťažovateľ nepreukázal také skutočnosti, ktoré by signalizovali hrubé alebo závažné, prípadne opakované porušenie volebného zákona pri voľbách starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014, sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb a ktoré by odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľa po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015