PL. ÚS 17/2014

Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pripájam svoje odlišné stanovisko k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. PL. ÚS 17/2014- 132 z 22. júna 2016 (ďalej len „nález z 22. júna 2016“), ktorým ústavný súd v konaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo veci namietaného nesúladu § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a § 29 ods. 13 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), s - čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a 3, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 30 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), - § 3 ods. 1 a 6 a § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - § 2 písm. a) bodom 12, § 26 ods. 5 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - § 3, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“) a - § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že vyslovil, že § 26 ods. 23 napadnutej vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy a v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu, a vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov nevyhovel.

Väčšina pléna sa síce podrobne zaoberala ústavnoprávnym posúdením napadnutých ustanovení vyhlášky (predovšetkým časťou textu § 26 ods. 3) a dospela k záveru uvedenému vo výroku nálezu, ale celkom rezignovala na kvalitatívne „hlbšie“ posúdenie ďalších napadnutých ustanovení vyhlášky predovšetkým so splnomocňovacím ustanovením (§ 40 ods. 1 zákona o regulácii). Nazdávam sa, že ústavný súd v náleze z 22. júna 2016 nevyjadril svoj ústavnoprávny názor v bode 22.2 odôvodnenia na vzťah § 26 ods. 24 vyhlášky k splnomocňovaciemu ustanoveniu § 40 ods. 1 zákona o regulácii a k čl. 123 ústavy a že odôvodnenie k § 26 ods. 25 a 26 vyhlášky v bodoch 22.3 a 22.4 obsahuje len konštatovanie, že „tejto úprave nemožno vytknúť... nesúlad s čl. 123 ústavy“ bez vzťahu napadnutých ustanovení vyhlášky k relevantnému splnomocňovaciemu ustanoveniu zákona o regulácii a k čl. 123 ústavy. Bez príslušnej ústavnoprávnej argumentácie demonštrujúcej súlad s § 40 ods. 1 zákona o regulácii a čl. 123 ústavy je aj § 29 ods. 13 vyhlášky, v bode 25.5 odôvodnenia deklarujúcej len záver, že „Ustanovenie § 29 ods. 13 vyhlášky o cenovej regulácii tak upravuje iba spôsob výpočtu platby za prístup do distribučnej sústavy uhrádzanej výrobcami elektriny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do miestnej distribučnej sústavy, čím sa nedostáva do rozporu... ani s... čl. 123 ústavy...“ (bez posúdenia súladu s čl. 40 ods. 1 zákona o regulácii, pozn.).

Vzhľadom na z môjho hľadiska nedostatočné vyrovnanie sa s kľúčovými otázkami spojenými s posudzovaním súladu vykonávacieho právneho predpisu – napadnutých ustanovení vyhlášky s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily – zákonom o regulácii, na základe ktorého splnomocňovacieho ustanovenia bol vydaný, ako aj s čl. 123 ústavy som nemohla súhlasiť s rozhodnutím väčšiny pléna, pretože tento aspekt preskúmania napadnutého právneho predpisu považujem vo všeobecnosti za základnú ústavnoprávnu otázku legislatívnej povahy (akúsi ústavnoprávnu abecedu legislatívy), na ktorú prislúcha odpovedať ústavnému súdu predovšetkým v konaní o súlade právnych predpisov. V zhode s týmto mojím právnym názorom, ktorý som vyjadrila svojím hlasovaním, som považovala navyše za potrebné pripojiť k nálezu z 22. júna 2016 aj toto moje odlišné stanovisko.