PL. ÚS 22/2014

Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k uzneseniu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 22/2014

1. Televízna relácia Pošta pre teba nám okrem pocitu – čo sa to len deje v tých rodinách, a že tá naša je našťastie v poriadku, mohla priniesť viacero poučení. Že nielen v rozprávkach sa uteká od macochy či otčima k biologickej mame, otcovi. A naopak, niekedy je šťastím, že vychovávateľom bol ktosi iný než biologický rodič. Každopádne naša statusová identita je veľmi citlivá otázka ľudská aj právna. Pretože nesúhlasím s výrokom, aj keď v istom zmysle súhlasím s aktuálnym právnym výsledkom veci, pripájam k uzneseniu sp. zn. PL. ÚS 22/2014 odlišné stanovisko. V disente polemizujem jednak s argumentmi, ktoré sú v návrhu sudkyne spravodajkyne a sú súčasťou uznesenia ako prejav otvorenosti ústavného súdu, ako aj s koncepciou procesného zamietania (bod 10).

hlavná správa

3. Hoci prvá veta predchádzajúceho bodu začala slovom „rovnako“, o rovnaké veci nešlo, pričom to mohla byť jedna z mätúcich skutočností v uvažovaní, aj keď návrh sudkyne spravodajkyne uvedený rozdiel zmieňuje. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov je silnejšia forma určenia otcovstva v tom zmysle, že komponent sociálny, resp. komponent osobnej zodpovednosti, je tu silnejší než určenie otcovstva na základe narodenia sa v manželstve (Niečo môže naznačovať aj prísny tón zákona v preskúmavanom ustanovení: „len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa“ v porovnaní s tónom bývalého § 86 ods. 1 zákona o rodine). Zmyslom súhlasného vyhlásenia nemusí byť dosiahnutie zhody s biologickým otcovstvom, ale môže ním byť aj forma osvojenia (napríklad ak zamilovaný muž „prijme“ dieťa slobodnej matky). Nemyslím si, že z tohto pohľadu je vhodné dávať otcovi celoživotný priestor na svojim spôsobom NÁROKOVÉ zapretie otcovstva. Už samotný prípad na Okresnom súde Košice I to naznačuje: Začiatkom plynutia subjektívnej lehoty by malo byť prerieknutie susedky.

o rodinnom práve

4. Rodinné právo má roky povesť disciplíny akosi „nerobustnej“, nie dominantnej. Nejde tam o „merdžre“ a akvizície. Predmetná vec je však dôkazom, že je to úžasná disciplína, myšlienkovo náročná a nanajvýš praktická. Z ústavného hľadiska na jednej strane vzniká dojem, že ide o intímne súkromné veci, do ktorých verejnej moci nič, na druhej strane ide o statusové otázky, ktoré majú všeobecné právotvorné účinky. Prekrývajú sa tu vertikalita a horizontalita, judikatúra ESĽP a silné kultúrne pozadie. Veľmi zaujímavé a netriviálne sú otázky prechodných ustanovení (porov. bod 6 disentu k nálezu sp. zn. PL. ÚS 1/2010; porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 6. júna 2013 sp. zn. 4 CoP 129/2012, identifikačné číslo súdneho spisu: 3712204482; dostupné cez www.justice.gov.sk). Napokon pútavá je aj téma aplikovateľnosti všeobecnej určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP (porov. bod 8).

5. O vzťahu kultúry a legislatívy a tiež ústavnosti nám napovie vývoj zmyslu právnych úprav zapierania. Ak si zalistujeme v Lubym (Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Šamorín: Heuréka 2002, s. 221 a nasl.), či Roučkovi a Sedláčkovi (Sedláček, J., Rouček, F. Komentář k československému obecnému zákoníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. díl I. Praha: V. Linhart, 1935, s. 722 a nasl.), môžeme nadobudnúť dojem, že do roku 1950 bolo základným účelom predpisov o určovaní otcovstva ustálenie, či je dieťa manželské alebo nemanželské. Neskôr je právna úprava nastavená tak, aby bol dieťaťu ustálený (neutrálne) nejaký otec, ak sa nepreukáže opak domnienok. Táto koncepcia sa v posledných rokoch prelína s novými poznatkami v genetike (porov. § 230 ods. 2 OSP, s ktorým sa pri úvahách nepracovalo: Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh na obnovu konania podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť), a s konštitucionalizáciou rodinného práva. Paralelne k tomu prebieha ďalší trend, trend opravných prostriedkov. Žijeme v ére procesných práv, v ére opravných prostriedkov. Opravných prostriedkov opravných prostriedkov. Nechceme akceptovať, že niekedy je pre všetkých rozumnejšie, aby bola vec definitívne uzavretá. V tejto atmosfére, v súčte týchto trendov, nie je jednoduché vyvážiť jednotlivé protichodné záujmy pri zapieraní otcovstva. Nemyslím si, že zosúladenie právneho stavu s biologickým (stav, ktorý pociťujem celý čas v podvedomí tejto témy) je vždy ideálne pre právny a ľudský mier. V poslednej dobe sme v našej judikatúre niekoľkokrát poukázali na otázku vyváženia ústavných hodnôt zákonodarcom, na pôdorys, ktorý zákon ponecháva aplikačnej praxi (porov. II. ÚS 307/2014, bod 60; II. ÚS 480/2014, bod 33). V niektorých oblastiach je tento pôdorys veľmi široký, napríklad pri vyvažovaní slobody prejavu a ochrany osobnosti. Zdá sa mi, že zapieranie otcovstva je práve takouto situáciou, keď by všeobecný súd v režime NENÁROKOVÉHO zapierania vyvažoval vzájomne protichodné hodnoty, napríklad s pomocou Alexyho formule. Alebo aj neprotichodné hodnoty, ako to bolo vo veci Paulík v. Slovenská republika z 10. októbra 2006. Rozmanitosť životných situácii (porov. bod 7) niekedy neumožňuje uzákonenie nejakých presných štandardov pre rozhodovanie súdov.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 16 Co 494/2014 (identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218726; dostupné cez www.justice.gov.sk; ďalší dôkaz skvelosti plošného uverejňovania súdnych rozhodnutí, pozn.) argumentoval: „Pokiaľ ide o námietku, že nie je v záujme maloletého, aby bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa, je potrebné vychádzať z platnej právnej úpravy. Nemožno v neprospech navrhovateľa vyhodnotiť ani jeho správanie, že napriek vedomosti, že bol zapísaný ako otec, ktorému svedčila prvá domnienka otcovstva, nedomáhal sa skôr zapretia otcovstva. Nálezom pléna Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 11. 2011 bol vyslovený nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho stratilo ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine účinnosť a bolo zo zákona vypustené. Navrhovateľovi ako dotknutému účastníkovi rodinnoprávnych vzťahov nič nebránilo preukazovať, že ako manžel matky nemohol byť otcom dieťaťa. Vedomosť právneho otca o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, nie je sama osebe prekážkou tohto konania za predpokladu podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine. Kolidujúce záujmy dieťaťa, ktoré má právo na oboch rodičov a na stabilite rodinných vzťahov, nie je možné vzťahovať na posudzovaný prípad, pretože v čase narodenia odporcu v 2/ rade ani neskôr rodinné vzťahy účastníkov konania neboli obnovené. Potom hľadisko závažnosti osobných a majetkových dôsledkov vyplývajúcich z otcovstva svedčia v prospech navrhovateľa, ktorý v konaní preukázal, že nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2/ rade.“

10. Procesné zamietanie návrhov a zvlášť návrhov v konkrétnej kontrole ústavnosti týkajúcich sa subjektívnych práv je prax nedobrá (Pojem procesného zamietania je nepreložiteľný do cudzieho jazyka a nevysvetliteľný laikovi ani cudzincovi.). V disente k uzneseniu sp. zn. PL. ÚS 16/2014 (k tamojšej diskusii o procesnom zamietaní dopĺňam, že vzhľadom na kvázi­meritórny návrh sudkyne spravodajkyne sa vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/2014 ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemôže aplikovať, pozn.) som navrhol, „aby sa rokovalo o návrhu sudcu spravodajcu, resp. o protinávrhu, nezabúdajúc na pôdorys návrhu navrhovateľa tak, aby sa v diskusii našla zhoda pre najkompromisnejší návrh, avšak ak nezískajú potrebnú väčšinu návrhy sudcov, tak dá predsedajúci pléna hlasovať o návrhu navrhovateľa, a ak ten nezíska nadpolovičnú väčšinu, tak niektorí zo sudcov v súlade s právnymi názormi, ktoré odzneli, riadne odôvodní meritórny zamietací nález s účinkami res iudicata“. Prerokúvaná vec sp. zn. PL. ÚS 22/2014 bola osobitá tým, že sudkyňa spravodajkyňa predložila návrh zhodný s návrhom okresného súdu. Ak by sa aplikoval navrhovaný spôsob hlasovania, hádam vrátane neúspešnej deliberácie a „skúšobných“ hlasovaní, tak by bol tento meritórne zamietnutý (súčasné NEVYHOVUJE) s odôvodnením, že lehota nárokového zapretia otcovstva je ústavne v poriadku.

pošta pre okresný súd

11. Okresný súd podľa môjho názoru môže pokračovať v konaní alebo sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s rovnakým (nie je tu res iudicata – porov. disent k sp. zn. PL. ÚS 16/2014) alebo odlišným návrhom (porov. bod 2 a bod 8 in fine).