PL. ÚS 24/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 24/2015­14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , , zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Balážom, Štúrova 1, Žilina, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných 15. novembra 2014, za účasti , , , a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

4. Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce z dôvodu ňou tvrdených porušení zákona o voľbách v štádiu prípravy volieb, resp. pri vedení predvolebnej kampane. Nezákonnosť a neústavnosť volieb bezprostredne počas ich konania nenamieta.

Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia miestnej volebnej komisie.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v priebehu volebnej kampane pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy dochádzalo k porušovaniu pravidiel vedenia volebnej kampane zo strany obce Trenčianska Teplá, resp. jej starostu – jediného protikandidáta sťažovateľky v napadnutých voľbách. Sťažovateľka ďalej uvádza, že 4. novembra 2014 udelila plnú moc (ďalej len „splnomocnenec“) na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane na funkciu starostky obce Trenčianska Teplá.

Splnomocnenec 5. novembra 2014 zaslal vedeniu obce na oficiálnu mailovú adresu obce [email protected] a na adresu prednostky obce objednávku na prenájom spoločenských priestorov na predvolebnú kampaň sťažovateľky ku komunálnym voľbám 2014, a to na predvolebné zhromaždenie v 7. novembra 2014 o 18.00 h v budove bývalej školy a v Trenčianskej Teplej 9. novembra 2014 o 16.00 h v požiarnej zbrojnici, ku ktorým boli vyhotovené aj volebné plagáty. Objednávka tiež obsahovala žiadosť o udelenie povolenia na uskutočnenie predvolebnej akcie 8. novembra 2014 v čase od 11.00 h do 17.00 h na obecnej tržnici v Trenčianskej Teplej a propagáciu predvolebných aktivít sťažovateľky v miestnom rozhlase podľa požiadaviek splnomocnenca. Obecný úrad objednávke nevyhovel a na požiadavky nereagoval.

6. Podľa tvrdení sťažovateľky „Vzhľadom na obsah a charakter odpovede Obce Trenčianska Teplá ako verejnoprávnej korporácie, ktorou NEPOVOLILA predvolebnú kampaň sťažovateľke ako jedinej protikandidátke kandidáta vo voľbách na starostu obce tým, že jej neumožnila vypožičanie obecných spoločenských priestorov na účely konania volebných mítingov v rámci volebnej kampane, ani nedovolila zverejniť oznámenia o volebných mítingoch spôsobom v mieste obvyklým, t. j. prostredníctvom obecného rozhlasu, možno oprávnene považovať za porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Uvedené neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania, ktorého sa dopustila Obec Trenčianska Teplá, konajúca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, spôsobilo narušenie ochrany objektívneho volebného práva. Vyššie uvedená skutočnosť v súvislosti s tým, že počet kandidátov na funkciu starostu obce bol 2, z toho v porade prvý kandidát bol úradujúcim starostom obce a rozdiel v počte odovzdaných platných hlasov medzi oboma kandidátmi nebol vzhľadom na nízku volebnú účasť v obci tak výrazný, mohla mať priamy vplyv na výsledok volieb starostu obce Trenčianska Teplá. Postup obce bol v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a mohol naznačovať voličom, že obec ako verejnoprávna korporácia preferuje len určitého kandidáta. Integrálnou súčasťou volebných zákonov prakticky vo všetkých demokratických štátoch je aj právna úprava volebnej kampane. Základný účel právnej úpravy volebnej kampane treba vidieť v úsilí vytvoriť právne predpoklady pre slobodnú a transparentnú súťaž politických síl a jednotlivých kandidátov na volené funkcie. Ústava SR vo svojom čl. 31 garantuje slobodnú súťaž politických síl, ktoré by mali zároveň garantovať reálnosť základného práva na prístup občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.“.

Odporca v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára 2015 pod č. 45/8/2015 zo 7. januára 2015 uviedol, že sťažovateľka ho v rámci svojej predvolebnej kampane nikdy žiadnym spôsobom písomne ani ústne neoslovila a to ani oficiálne, ani neoficiálne a nenašla si čas na spoločné prerokovanie a doriešenie jej stretnutí s občanmi v rámci predvolebnej kampane. Podľa tvrdení odporcu „v deň kedy sa rozhodla, že chce mať otvorené obecné objekty, nevyberaným až agresívnym spôsobom vymáhala na zamestnancoch obce kľúče od týchto objektov. Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obecného úradu som nemal a nemám žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania svojej predvolebnej kampane na funkciu starostky obce pánovi . Takáto plná moc nebola zo strany sťažovateľky či splnomocnenca predložená a dozvedel som sa o nej až zo samotného textu podanej sťažnosti.

Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obce neobdržal od samotnej sťažovateľky žiadne požiadavky na prenájom obecných priestorov a využitie obecného rozhlasu na informovanie občanov v rámci predvolebnej kampane. Z dôvodu rovnosti príležitostí nebola v rozhlase propagovaná žiadna strana, vrátane strany SMER – SD, ktorej som členom. Propagáciu a reklamu v rámci predvolebnej kampane v roku 2014 si riešil každý kandidát na starostu obce individuálne. Som toho názoru, že z mojej strany, ako aj zo strany obce nedošlo k žiadnemu narušeniu ochrany objektívneho volebného práva sťažovateľky a zo strany obce ako aj jej štatutárneho zástupcu vo veci boli dodržané príslušné ustanovenia volebného zákona.“.

10. Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti odporcovi , ktorý bol vo voľbách konaných 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce Trenčianska Teplá.

III.

11. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných predpisov.

Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho aj pasívneho volebného práva. V konaní o zákonnosti volieb do orgánov samosprávy ústavný súd skúma, či sa voľby uskutočnili v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99).

Ústavný súd sa musí v konaní vo volebných veciach vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť princípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 9/2011).

13. Odporca vo svojom vyjadrení totiž uvádzal, že sťažovateľka ho v rámci svojej predvolebnej kampane nikdy žiadnym spôsobom písomne alebo ústne neoslovila, či už oficiálne alebo neoficiálne v súvislosti s prerokovaním a doriešením jej stretnutí v rámci predvolebnej kampane, a že mu nie je známa skutočnosť, že sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane , o ktorej sa dozvedel až z podanej sťažnosti. V rozpore s týmito tvrdeniami je kópia jeho mailu zaslaná sekretariátom obecného úradu splnomocnencovi sťažovateľky, v ktorej sa zhodne s vyjadrením uvádza, že z dôvodu rovnosti a rovnakých príležitostí všetkých kandidátov pre voľby do samosprávy obce neboli politické reklamy a politické mítingy vrátane reklamy v rozhlase povolené.

14. Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a prímusu volieb – občanov, aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane. Aj podľa názoru ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp. ostro vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to pri dodržaní ďalších predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfair vedenej volebnej kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďže účelom volieb je nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa správy verejných vecí. Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždy záleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu (PL. ÚS 3/2013).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky, že práve tvrdý predvolebný zápas (ktorý nijakým spôsobom neobjasnila) mal za následok nízku volebnú účasť voličov vo voľbách a ňou dosiahnutý výsledok, nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z výsledkov dosiahnutých vo voľbách bez ohľadu na uskutočnenú volebnú kampaň jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka oslovila časť voličskej základne a získala 662 platných hlasov vo voľbách na starostu obce. Vo voľbách na poslancov obecného zastupiteľstva získala najvyšší počet hlasov ̶ 484 a spolu so svojím straníckym kolegom a splnomocnencom sa umiestnili na prvých dvoch miestach a stali sa poslancami obecného zastupiteľstva.