PL. ÚS 26/2019

1. V súlade s § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripájam k uzneseniu ústavného súdu č. k. PL. Ú S 26/2019 z 26. mája 2021 odlišné stanovisko, ktoré má prevažne povahu doplňujúceho stanoviska (concurring opinion). 2. Dôvodom priloženia tohto odlišného stanoviska je snaha o vedenie ústavného diskurzu v širších súvislostiach, ktoré by mohli byť pre účely väčšinového rozhodnutia pléna považované za „odbiehanie od témy“. 3. Volebné moratórium na prieskumy je od porevolučných čias roka 1989 tradične implementovaným inštitútom (k tomu bod 73 nálezu), pričom v behu času bola jeho dĺžka rôzna (7 ‒ 50 dní). Z môjho pohľadu ide o ústavnú zvyklosť, a to preto, že spĺňa oba požadované atribúty, konkrétne usus longaevus (dlhodobé užívanie) aj opinio necessitatis (všeobecné uznanie). Považujem teda za otázne, či a kedy môže 13 sudcov ústavného súdu vstúpiť tak invazívne do zavedenej ústavnej zvyklosti. Ako správnejšie považujem prenechať otázku budúcnosti tohto inštitútu zástupcom ľudu. 4. V súvislosti s novou zavedenou doktrínou úzkeho vzťahu uvádzam, že nie som zástancom legislatívnej extenzie, resp. legislatívneho optimizmu, keďže každý jeden zákon, aj ten najúprimnejšie myslený, rozširuje penzum právnych predpisov, ktoré musíme poznať a ich neznalosť nás neospravedlňuje. Aby ale nedošlo k interpretačnému nedorozumeniu, podporujem každú dobrú novelizáciu alebo nevyhnutnú kreáciu právnej úpravy, no záleží mi na prehľadnosti právneho poriadku. Pokiaľ je možné zavádzať prehľadnú vnútornú systematiku právnych predpisov, nie je nutné k parciálnym otázkam vytvárať stále nové a „samostatne stojace“ právne predpisy. Doktrína úzkeho vzťahu môže byť do budúcna príliš obmedzujúca, v konečnom dôsledku zneprehľadní právny poriadok, čo je paradoxné, keďže kritika legislatívnych prílepkov je v najväčšej miere postavená na tom, že ho zneprehľadňujú. 5. Čo sa týka samotného nálezu, oceňujem jeho spracovanie a inter alia spracovanie nadnárodnej komparácie, ktorá má pri rozhodnutí tohto typu bezpochyby svoj význam. Na druhej strane si myslím, že väčšia váha mala byť v danej veci daná férovosti volebnej súťaže, ktorej súčasťou môže byť nanajvýš krátke prieskumové moratórium v záujme možnosti reagovať na záverečné prieskumy namiesto úvah o regulácii nedôveryhodných prieskumov.

zaevidoval aktuálnu poslaneckú iniciatívu, pričom ako zásadný zástanca slobody jedinca takúto eventuálnu zmenu legislatívy vnímam ako prirodzený posun v rámci demokratického právneho štátu. Ako som už naznačil, súhlasil som s výrokom nálezu ústavného súdu, keďže som nepovažoval za vhodné, aby k totálnemu zrušeniu moratória na volebné prieskumy pristúpilo plénum ústavného súdu. Považoval som to za forum internum zákonodarcu.

8. Zákonodarca zakázal zverejňovať prieskumy pôvodne na 14 dní, neskôr až 50 dní. Zákaz volebnej kampane a zákaz zverejňovania prieskumov sú súčasťou tzv. volebného ticha (electoral silence, electoral blackout), ktorého účelom je upokojenie spoločenskej atmosféry pred voľbami. Účelom (klasického) volebného moratória je podľa volebného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 13/2011 v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde je už volič bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie. 9. Ústavný súd dôležitým nálezom sp. zn. PL. ÚS 15/98 zrušil právnu úpravu, ktorá obmedzovala slobodu prejavu v období volebnej kampane tým, že zakazovala kampaň v súkromných televíziách a rozhlasoch. V náleze akcentoval práve výmenu informácií počas kampane: „Obdobie volebnej kampane je obdobím zvýšeného záujmu obyvateľstva štátu

obdobia. Preto štát nemôže zaručovať právo jednotlivca na informácie vytvorením štátneho orgánu s právomocou rozhodovať o pravdivosti informácie, ktorá sa môže prijať, vyhľadať alebo rozšíriť. Ústava v čl. 26 ods. 2 zaručuje právo prijať akúkoľvek informáciu, pravdivú i nepravdivú, a ponecháva na oprávnenej osobe, aby si sama vyhodnotila prijatú informáciu.“ V náleze sp. zn. PL. ÚS 118/07 ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomenul, že pri posudzovaní volebných nedostatkov je potrebné nepodceňovať voliča, jeho schopnosť sa rozhodovať.

11. Sloboda prejavu a slobodné voľby sú základom demokracie, obidve sa podporujú, ale v určitých právnych situáciách je na mieste vzájomné vyvažovanie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 15/98,

12. Zákon o volebnej kampani zaviedol 14-dňové moratórium, hoci vo vládnom návrhu bola pôvodne navrhovaná dĺžka 21 dní. Dôvodová správa uvádza nasledujúce dôvody: ,,Zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov sa stále častejšie objavuje v prostriedkoch masovej komunikácie. Tejto činnosti sa venujú najmä renomované inštitúcie vykonávajúce túto činnosť na všeobecne uznávaných princípoch. Vo verejnosti však rezonuje, že za prieskumami verejnej mienky sú neraz ťažko identifikovateľné subjekty a médiá vyjadrujú prostredníctvom odborníkov rôzne názory na ich objektivitu. Často sa hovorí v tomto smere aj o účelových objednávkach. Keďže ide o jeden z významných spôsobov ovplyvňovania voličov, ktorý nadobúda význam najmä v čase približujúcich sa volieb, ustanovuje sa moratórium aj na túto činnosť.“ 13.

Zákon o volebnej kampani už stanovuje v § 15, že každý, kto vedie volebnú kampaň, podľa tohto zákona je povinný zabezpečiť, aby odvysielaná politická reklama, zverejnená platená inzercia, zverejnené volebné plagáty a všetky ďalšie spôsoby vedenia volebnej kampane obsahovali údaje o objednávateľovi a dodávateľovi v rozsahu meno, priezvisko a obec trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a názov a sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu; to isté sa vzťahuje aj na prezentáciu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky. Podľa môjho názoru je na zváženie stanoviť povinnosť, aby boli navyše zverejňované metodiky prieskumu a iné sociologicky relevantné parametre. Tým sa môže stať diskusia o parametroch prieskumu vecnejšia, podporujúcejšia férovú politickú súťaž. Navyše, zákaz zverejňovania nezabraňuje iným spôsobom distribúcii prieskumov, čo ešte oslabuje zmysel zákazu. 14.

Keď sa predvolebný prieskum verejnej mienky realizuje, bez jeho prezentácie v masovokomunikačných prostriedkoch by strácal svoj zmysel a účel. Realizuje sa totiž najmä preto, aby elektorát vedel, ako to „predbežne vyzerá“. Aby to ale čitateľ nepochopil zle, som veľkým zástancom slobody médií a osobitne akcentujem, že práve vďaka tejto slobode boli odhalené kľúčové spoločenské problémy. Inak povedané, sloboda médií je slobodou nezastupiteľnou a je potrebné ju ochraňovať.

Ak korektné prieskumy k dispozícii budú, konšpirácie ťahajú za kratší koniec. 17. Preskúmavaná norma v časti 50-dňového moratória volebné prieskumy prakticky vylučovala. Ide o polovicu volebnej kampane a o tú časť, kde sa kumuluje súťaž politických síl. Nemohla tak rozumne naplniť iný rozumný cieľ, ktorý by mal ústavnú oporu.

Nevidím v tom žiaden ústavnoprávny problém, práve naopak, pôjde o reakciu, ktorá bude prejavom modernity slovenskej konštitucionalistiky, čo je potrebné v každom prípade oceniť. A keď sa k tomu dopracuje myšlienka o nedeli a čaru jej ticha, môže to mať svoju hodnotu.