PL. ÚS 28/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 28/2014­113

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , , a , , obidvoch zastúpených advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, za účasti , , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Roztoky konaných 15. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval vo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej sociálno etnickej skupiny a tejto znevýhodnenej sociálno etnickej skupine mal odporca prostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho prospech“. V tejto súvislosti tvrdia, že deň pred napadnutými voľbami mal odporca prostredníctvom dvoch obyvateľov obce ponúkať alkoholické nápoje s výzvou, aby sa zapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliť odporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto mieste mala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma je pripravená na vyplatenie sľubovanej odmeny za hlasovanie. Ako ďalšie porušenie volebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu, ktorý vo štvrtok, tzn. dňa 14. 11. 2014, osobne zvážal palivové drevo vyslovene a len pre rómskych voličov, ako súčasť svojej volebnej kampane“.

miestnosti starostom odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom dôsledku sa určitá časť z 51 voličov volieb nezúčastnila alebo z dôvodu, že o zmene nevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci.

. . Hrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona

Naviac, „podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci volieb.».

K prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorom predovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako aj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace s... volebnou kampaňou som realizoval v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo napr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“. Sťažovateľ popiera ponúkanie alkoholických nápojov aj prísľub vyplatenia sumy 15 € voličom rómskeho etnika, rovnako tak popiera aj dodávky palivového dreva v čase volebného moratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebného moratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka . Podľa odporcu bolo palivové drevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti , ktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcom období, a zásadne len za úhradu.

Vo vzťahu k sťažovateľmi predloženým čestným vyhláseniam obyvateľov obce Roztoky vyjadruje odporca podozrenie z manipulácie osôb, ktoré mali tieto vyhlásenia napísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základe poznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončení volieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančná situácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriace jej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazuje na stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bol poskytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmene volebnej miestnosti poukazujúc na kópiu oznámenia o čase a mieste konania volieb do orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestností pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014 podľa § 10 zákona o voľbách obcí z 9. septembra 2014, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. V závere sťažnosti odporca navrhuje k priebehu hlasovania vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákona o voľbách).

V doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy čestného vyhlásenia , , , , , a predložené k sťažnosti tvrdiac, že nekorešpondujú s rukopisom tých osôb, ktoré sú zachytené na iných administratívnych dokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jeho tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade (napríklad rozhodnutie o nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadrení k sťažnosti.

K námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra 2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnej kampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia , a , ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie isté osoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciu odporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacu s predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanie viacerých rodinných príslušníkov odporcu v obci Roztoky počas minulého volebného obdobia.

II. Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s odpisom zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania vrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKA ČVS: PPZ­992/NKA­PK­VY­2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďami ústavným súdom predvolaných svedkov.

Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že v zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričom pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostu obce bol počtom hlasov 85 zvolený kandidát s poradovým číslom 2 , Kandidátku s poradovým č. 1 volilo 67 voličov a kandidáta s poradovým č. 3 volilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnuté počty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia ani odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný súd tieto skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.

Z čestných vyhlásení , , , a vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osade v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce podávaný alebo rozdávaný alkohol odporcu , , a s motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili , , , , a pri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1 Trestného poriadku, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len pred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaní alkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.

Z čestných vyhlásení podpísaných , , , , , a vyplýva, že deň pred voľbami im malo byť sľubované vyplatenie sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliť v ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanom na ten účel. , , a tieto skutočnosti potvrdili aj pri výsluchu vyšetrovateľom NKA, pričom výpoveď sa od obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbu odporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.

Naproti tomu z čestných vyhlásení , a vyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie, túto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľub nedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali pri svojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj , a .

Z čestných vyhlásení , , , , , , , , , a vyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnením ich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudú voliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažných dávok, na ktorých vyplácanie má obec dosah, alebo ich v budúcnosti nezamestná na vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporca dopúšťať v rôznom čase pred napadnutými voľbami, označené osoby potvrdili aj pred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.

Z ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka , syna sťažovateľky v 1. rade, ktorý bol v rámci napadnutých volieb členom volebnej komisie, vyplynulo, že najväčšia volebná účasť bola v ranných hodinách. Počas napadnutých volieb boli s prenosnou volebnou schránkou vyslaní dvaja členovia volebnej komisie ̶ a , ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostu obce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolo zistených len 199 hlasovacích lístkov, hoci odovzdaných bolo 200 obálok, a až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov. Uviedol, že všetci členovia volebnej komisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technických problémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nej vrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnej komisie.

Svedkyňa pri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovaním zisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehli v poriadku, a potvrdila, že sťažovateľka v 1. rade ju o spísanie čestného vyhlásenia požiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.

Svedkyňa svedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že kto pôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho túto informáciu získala, a nevie ani o tom, že by bola niekomu nejaká suma za hlasovanie v napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutými voľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporca za jeho dodávku nič nechcel.

Svedok odmietol ovplyvňovanie voličov, ktoré je uvádzané vo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečenie hlasov rómskych voličov pre odporcu v napadnutých voľbách nepožiadal. Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec ako člen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj Uvedené zamestnanie mali získať vo výberovom konaní zverejnenom na nástenke obecného úradu, avšak deň, kedy sa toto výberové konanie malo uskutočniť, ani iné podrobnosti uviesť nevedel.

Svedok uviedol, že podplácanie voličov považuje za výmysel. Napadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobil žiaden míting.

Z odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce utvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasov na území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcí a za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese . Oznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014, ktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania volieb kultúrny dom Roztoky.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.

Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konaní pred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje len na základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu, ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovanie v prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdení účastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciach nie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011). V súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasov ústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívne formulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstate nepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehu volebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).

Ústavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutými voľbami, t. j. 14. novembra 2014, bolo porušené volebné moratórium, keď voličom rómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkaný alkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcich voľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede , ale aj z výpovedí , , , a vykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ­992/NKA­PK­ VY­2014. Z výpovede , , ako aj čestného vyhlásenia vyplýva, že fľaše alkoholu boli okrem toho s tým istým účelom poskytnuté aj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať , , a .

Podľa názoru ústavného súdu dôveryhodnosť svedectva popierajúceho účasť na akomkoľvek protiústavnom ovplyvňovaní voličov v čase tesne pred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a to hneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totiž nemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísť o istý spôsob ocenenia konania alebo jeho postojov počas prípravy a priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniť okolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konania predchádzajúceho jeho prijatiu.

Uvedené skutočnosti teda osvedčujú, že v čase bezprostredne predchádzajúcom napadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znaky kupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlak smerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasov dosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel ústavný súd k záveru, že opísané okolnosti mohli priamo ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, ako je odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých volieb starostu obce Roztoky za neplatné.