PL. ÚS 30/2014

Sťažnosť a zamieta.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky 25. novembra 2014 a poštou 28. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a , (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), doplnená podaním doručeným 1. decembra 2014, podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Moldava nad Bodvou konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Nadväzne na uvedené sťažovatelia poukazujú na ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj ,,volebný zákon“) a na relevantnú judikatúru ústavného súdu v obdobných veciach tvrdiac, že «získavaním hlasov voličov prostredníctvom „odmeny“ za hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta, , a to v čase volebného moratória, bolo hrubo porušené ustanovenie § 30 ods. 2 v spojení s ustanovením § 30 ods. 11 volebného zákona. Snaha ovplyvniť rozhodovanie voličov v čase a spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore s volebným zákonom, má ústavnoprávnu relevanciu v podobe porušenia čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy... Skutočnosť, že voličom bolo ponúknuté a následne aj poskytnuté bezodplatné plnenie (potraviny, odpustenie dlhu za nezaplatené potraviny), ktorí ho prijali z dôvodu svojej nepriaznivej sociálnej situácie, dôvodne naznačuje, že z toho mohol mať v konečnom dôsledku vo voľbách prospech aj zvolený starosta. Zámer obdarovania, ktorým bolo získanie podpory pre odporcu kandidujúceho vo voľbách na primátora, preukazujeme pripojenými čestnými prehláseniami (príloh č. 4 a 6) ako aj navrhovanými dôkazmi (zápisnicami o oznámeniach na Mestskej polícii v Moldave nad Bodvou a na Obvodnom oddelení PZ v Moldave nad Bodvou a výsluchmi svedkov). Skutočnosť, že materiálna výhoda bola podľa priloženého čestného prehlásenia (príloha č. 6) prisľúbená minimálne 56 rodinám, ktoré majú spolu 177 voličov, pričom rozdiel medzi prvým ( ) a druhým (sťažovateľ 1) v poradí bol 172 hlasov, poskytuje dôvodný predpoklad o príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a volebným výsledkom, ak sa tým nepreukazuje samotná príčinná súvislosť. A teda možno konštatovať, že ak by voľby primátora prebehli v súlade sústavou, výsledok volieb by bol iný, resp. že by ich s veľkou pravdepodobnosťou nemusel „vyhrať“ , ale iná osoba... Z priložených dôkazov (najmä čestného prehlásenia ­ príloha č. 6) vyplýva, že na nie malú časť voličov (aj s prihliadnutím na rozdiel vo volebnom výsledku) bolo vplývané spôsobom odporujúcim demokratickým voľbám. Princípu slobodných volieb odporuje agitácia voličov k aktívnej účasti na voľbách ponúknutím „protihodnoty“ za hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta, ako sa tomu stalo v tomto prípade. Motivovanie k využitiu aktívneho volebného práva s cieľom podporiť konkrétneho kandidáta tým, že volič získa potraviny bez odplaty, pričom sám sa nachádza v odkázanej situácii, predstavuje nezákonné a hrubo nemorálne ovplyvňovanie voličov v rozpore s § 30 ods. 2 a 11 volebného zákona.».

K prijatej sťažnosti podal odporca, zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou, stanovisko z 5. januára 2015. V uvedenom stanovisku vyhlasuje, že sťažovateľmi uvádzané okolnosti mu nie sú známe a nemá vedomosť ani o tom, že by ich niektorá volebná komisia v rámci podnetov alebo sťažností konkrétnych voličov riešila. Poukazuje na svoju volebnú sťažnosť podanú vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb konaných v minulom volebnom období (v r. 2010), ktorou namietal kupovanie rómskych hlasov, a v tejto súvislosti aj na možnú motiváciu jedného z navrhnutých svedkov svedčiť o volebnej korupcii v napadnutých voľbách. Nadväzne na to popiera akýkoľvek priateľský alebo iný blízky vzťah k , ktorý mal byť podľa skutočností uvádzaných v sťažnosti „organizátorom“ kupovania hlasov, tvrdiac, že osobne nikomu „nesľuboval žiadne výhody, nenavádzal na žiadnu volebnú korupciu a nedohodol žiaden spoločný postup v komunálnych voľbách tak ako v roku 2010, ako aj v roku 2014. Moja predvolebná kampaň bola postavená prednostne cez sociálne siete práve na boj proti akejkoľvek volebnej korupcii a kupovaniu rómskych hlasov... Osadu na Budulovskej ulici som v predvolebnom čase nikdy nenavštívil, ako som ani nikdy nerobil žiadnu predvolebnú kampaň pre občanov hlásiacich sa k rómskej menšine. Mal som iba dve stretnutia s občanmi mesta a to v kultúrnom dome v mestskej časti Budulov a na sídlisku v Moldave nad Bodvou. Nemám žiadne vedomosti o tom, že by v mojom mene hocikto viedol volebnú kampaň a osobne som s nikým žiadnu dohodu, ústnu ani písomnú, v tomto duchu neuzavrel. Osobne nemôžem niesť a nenesiem žiadnu zodpovednosť za vyhlásenia tretích osôb na mne neznámom mieste a v mne neznámom čase.“. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že tak, ako v sťažnosti uvádzaný svedok volebnej korupcie , tak aj ním označený neúspešne kandidovali na funkcie poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Moldava nad Bodvou, z čoho možno vyvodiť, že sťažovateľmi uvádzané kupovanie hlasov „bolo vecou predvolebného boja týchto kandidátov“.

Na základe uvedeného odporca navrhuje sťažnosť zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú by boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcu.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s časťou volebnej dokumentácie o napadnutých voľbách predloženou ústavnému súdu Mestom Moldava nad Bodvou, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) ČVS: PPZ­996/NKA­ PK­VY­2014 a svedeckými výpoveďami ústavným súdom predvolaných svedkov.

Volebná dokumentácia predložená ústavnému súdu obsahovala originály všetkých zápisníc o voľbách do orgánov samosprávy mesta Moldava nad Bodvou, t. j. zápisníc miestnej volebnej komisie v meste Moldava nad Bodvou (ďalej len „miestna volebná komisia“) o výsledku volieb, zápisnice všetkých okrskových volebných komisií zriadených v meste Moldava nad Bodvou, zoznam všetkých členov volebných komisií pôsobiacich na území mesta a výpis zo zoznamu voličov volebného okrsku č. 2 s pripojenou poznámkou „Osada Budulovská počet 324“.

Z ústavnému súdu predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že v meste bolo zriadených 5 volebných obvodov, v rámci ktorých bolo vytvorených 9 volebných okrskov. V zoznamoch voličov bolo zapísaných 7818 voličov, z toho boli volebné obálky vydané 3936 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných 3933 volebných obálok, pričom pre voľby primátora mesta bolo odovzdaných 3839 platných hlasovacích lístkov. Za primátora mesta bol počtom hlasov 1367 zvolený kandidát s poradovým číslom 1 , nezávislý kandidát. Kandidátku s poradovým č. 6 volilo 1195 voličov a kandidáta s poradovým č. 2 volilo 707 voličov.

Z čestného vyhlásenia z 25. novembra 2014 predloženého sťažovateľmi (príloha č. 4 návrhu) vyplýva, že 24. novembra 2014 mu mal , majiteľ potravín na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou, povedať, že na náčelníka mestskej polície , ktorý „prijímal oznámenia rómov o kupovaní hlasov pre pána Borovského“, podal trestné oznámenie a podá ich aj na „Rómov, ktorí sa ho ešte opovážia ísť nahlásiť“.

V ďalšom čestnom vyhlásení z 25. novembra 2014 predloženého sťažovateľmi (príloha č. 5 návrhu) uvádza, že „obyvatelia rómskej osady na Budulovskej ulici majú obavy z podania trestného oznámenia ohľadom kupovania ich hlasov v prospech pána vo voľbách dňa 15. novembra 2014, lebo pán sa Rómom vyhrážal podaním trestného oznámenia na nich, keďže prijatie úplatku je tiež trestným činom. Podľa už bolo podané trestné oznámenie voči pánovi , náčelníkovi mestskej polície a bude podané aj voči tým, čo pôjdu proti nemu podať trestné oznámenie na mestskú alebo štátnu políciu.“. Toto čestné vyhlásenie následne obsahuje označenie 52 osôb bývajúcich na Budulovskej ulici, ku ktorým sú pripojené ich podpisy.

V treťom sťažovateľmi predloženom čestnom vyhlásení z 25. novembra 2014 (príloha č. 6 návrhu) podpísanom , , a sa uvádza: „... vieme, že osoby a ich rodiny uvedené v prílohe čestného prehlásenia boli oslovené a bola im ponúknutá odmena , a za to, že budú vo voľbách dňa 15. novembra 2014 voliť za primátora mesta Moldavy nad Bodvou pána .“ Prílohou tohto čestného vyhlásenia bol zoznam 56 osôb s údajom o počte ďalších osôb, ktoré mali spolu s nimi tvoriť rodiny žijúce na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou.

Svedok , zamestnaný ako náčelník Mestskej polície v Moldave nad Bodvou, uviedol, že v priebehu volieb pravidelne monitoruje situáciu na území mesta. Počas napadnutých volieb si všimol, že svedok sa spolu s ďalšími osobami zdržiaval v centre mesta pri obchodnom dome Billa, sledoval a fotil ľudí vychádzajúcich z volebných miestností. Ďalej uviedol, že počas volieb videl osobu žijúcu ako bezdomovec s plnou nákupnou taškou a uvedená osoba nevedela dôveryhodne vysvetliť spôsob získania finančných prostriedkov, za ktoré si tento tovar kúpila. Zvážanie voličov k volebným miestnostiam zo svojej strany poprel.

Svedok , poslanec Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou, potvrdil svedectvo v tom smere, že aj on videl, ako fotografoval spolu s ďalšou osobou ľudí, ktorí prišli voliť do volebných miestností, a rovnako aj to, že počas napadnutých volieb videl spolu so svedkom osobu žijúcu ako bezdomovec s plnou nákupnou taškou.

Svedkyňa k priebehu napadnutých volieb uviedla, že jej v piatok pred voľbami povedal, aby išla na funkciu primátora voliť odporcu, za čo jej ponúkol potraviny, ktoré si od neho zobrala. Uviedla, že nemá informácie o tom, že by takýmto spôsobom postupoval aj proti ďalším obyvateľom osady a že v súvislosti so skutočnosťami týkajúcimi sa napadnutých volieb nepodpisovala žiadne čestné vyhlásenia.

Svedok pri svojom výsluchu poprel kupovanie hlasov v prospech odporcu. Uviedol, že na Budulovskej ulici má obchod, v ktorom predáva potraviny, ale tento mal počas volieb a aj deň pred voľbami zatvorený. Odmietol, že by obyvatelia osady mali u neho akékoľvek dlžoby. Potvrdil však, že počas volieb si fotil voličov, pričom na vysvetlenie uviedol, že tak konal po tom, keď zistil, že obyvatelia rómskej osady boli zvážaní na napadnuté voľby podobne ako počas volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2010. Poprel, že by si v rómskej osade ako kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva robil volebnú kampaň, podobne ako to podľa neho robila sťažovateľka v 1. rade, svedok a .

Následne sa ústavný súd oboznámil aj s obsahom druhopisu spisu NKA vedeného na podklade trestných oznámení zo 14. novembra 2014 a 24. novembra 2014 a trestných oznámení , a z 24. novembra 2014, ako aj oznámenia Mestskej polície Moldava nad Bodvou pod ČVS: PPZ­996/NKA­PK­VY­2014, ktorý bol ústavnému súdu predložený 23. januára 2015. Ústavný súd zistil, že v označenej veci bolo uznesením ČVS: PPZ­996/NKA­PK­VY­2014 z 8. decembra 2014 začaté trestné stíhanie pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a za prečin volebnej korupcie podľa § 336 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vo veci boli vypočutí , a , ktorí po zákonnom poučení popreli skutočnosti uvádzané v už označených trestných oznámeniach, t. j. že by sa v súvislosti s napadnutými voľbami dopustili trestnej činnosti. Okrem oznamovateľky , ktorá po zákonom poučení zotrvala na predchádzajúcej výpovedi a ďalej k veci vypovedať odmietla, len uviedla, že 14. novembra 2014, keď bola v potravinách nakupovať, jej tento mal ponúkať za hlas v prospech odporcu potraviny v hodnote 10 až 15 €. Z výpovede vyplýva, že menovaná uvedenú ponuku prijala a v napadnutých voľbách podľa uvedenej dohody hlasovala. Pri následnom výsluchu vedenom vyšetrovateľkou PZ osoby identifikované ako , , , a využili svoje právo podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a v danej trestnej veci pred orgánom činným v trestnom konaní vypovedať odmietli. Z obsahu označeného spisu bolo tiež zistené, že 4. decembra 2014 podal trestné oznámenie aj , v ktorom síce uviedol, že sa od neho v deň volieb dopytoval, či sa napadnutých volieb zúčastní, a navrhoval mu hlasovanie za odporcu, poprel však, že by mu niečo ponúkal alebo sľuboval za odovzdanie hlasu. Zo spisu NKA ústavný súd ďalej zistil, že deň pred voľbami, t. j. 14. novembra 2014, odporca pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľkou Policajného zboru uviedol, že osobu pozná, a z obdobia, počas ktorého boli členmi politickej strany Náš kraj, má vedomosť aj o tom, že je majiteľom potravín na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou. Odmietol, že by ponúkal výhody alebo úľavy, a nikdy ho nežiadal, aby v jeho mene akýmkoľvek nelegálnym spôsobom ovplyvňoval verejnú mienku a voličov v jeho prospech. K priamej otázke, či sa s ním dohodol na tom, že osoby, ktoré ho budú voliť, si budú môcť v potravinách patriacich zadarmo kúpiť tovar, uviedol, že to nie je pravda a nikdy takúto dohodu ani ústnu, ani písomnú neuzavrel.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážne porušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 45/07).

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažnosť a jej prílohy sa netýkajú všetkých voličov mesta Moldava nad Bodvou, ale len časti, a to voličov rómskej osady na Budulovskej ulici.

Zo zhromaždených a ústavným súdom preskúmaných dôkazov v uvedenej veci, najmä kópie oznámenia mestskej polície s pripojenými zápisnicami o výsluchu , , a doručenej obvodnému oddeleniu PZ (ktoré majú znaky predpojatosti pre jednu zo súperiacich skupín), zo spisu NKA ČVS: PPZ­996/NKA­PK­VY­2014 vedeného na podklade trestných oznámení , , a , a napokon aj z ústavnému súdu doručených trestných oznámení , , a namietajúcich postup náčelníka mestskej polície pri prijímaní trestných oznámení vzťahujúcich sa na priebeh napadnutých volieb vyplýva, že v rómskej osade vyvíjali činnosť dve skupiny aktivistov snažiace sa dosiahnuť zvolenie svojich kandidátov. Skupinu zástupcov zvoleného primátora viedol miestny obchodník , jeho príbuzní a priatelia. Skupinu zástancov sťažovateľky v 1. rade organizoval miestny rómsky koordinátor spolu s náčelníkom mestskej polície a poslancom , ktorí sa mali aktívne zúčastňovať na vození občanov z osady do príslušnej volebnej miestnosti.

Obsah trestných oznámení , , a z 24. novembra 2014 namietajúcich postup náčelníka mestskej polície pána len svedčia o postupe orgánu mesta (mestskej polície) a dokresľujú skôr predpojatosť tohto orgánu mesta vo vzťahu k jednej zo súperiacich politických síl v meste, ktorú ani (náčelník mestskej polície) vo svojej výpovedi nepopieral.

Pri posúdení relevantných okolností danej veci považuje ústavný súd za podstatné zistenie, že k protiústavnému ovplyvňovaniu voličov malo dochádzať len v jednom volebnom obvode (volebný obvod č. 1) a malo sa dotknúť hlasovania len vo volebnom okrsku č. 2, ktorého súčasťou je rómska osada na Budulovskej ulici. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by k takémuto ovplyvňovaniu voličov dochádzalo v iných častiach mesta. Z mestským úradom doručenej časti voličského zoznamu okrsku č. 2, ktorý obsahuje údaj o voličoch s trvalým pobytom na Budulovskej ulici, vyplýva, že v rómskej osade má evidovaný trvalý pobyt celkovo 324 voličov. Z ústavným súdom oboznámenej zápisnice okrskovej volebnej komisie zriadenej pre okrsok č. 2 vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo v zozname voličov zapísaných celkovo 1035 voličov, avšak z nich sa volieb zúčastnilo len 500 voličov. Zo 467 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora mesta hlasovalo za odporcu len 131 voličov, zatiaľ čo pre sťažovateľku v 1. rade až 222 voličov a pre sťažovateľa v 2. rade 63 voličov. V uvedenom volebnom okrsku teda vyhrala voľby primátora mesta sťažovateľka v 1. rade, a nie odporca. Pritom je zrejmé, že dosiahnutý volebný výsledok odporcu (131 hlasov) v tomto volebnom okrsku nedosahuje ani rozdiel hlasov medzi ním a sťažovateľkou v 1. rade v rámci celkového výsledku volieb (t. j. 172 hlasov), a tak aj v prípade, ak by vo volebnom okrsku č. 2 nezískal odporca ani jeden hlas, celkové výsledky volieb by vyzneli v jeho prospech.

Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Zistené okolnosti posudzovaného prípadu však ústavnému súdu umožňuje urobiť v súhrne záver, že protiústavné ovplyvňovanie voličov pred a v priebehu napadnutých volieb znamenajúce porušenia volebných pravidiel relevantne nezasiahlo do celkových výsledkov napadnutých volieb, ktoré sú v konečnom vyjadrení výsledkom slobodnej súťaže politických síl.

Z uvedených dôvodov, ako aj vzhľadom na absenciu tvrdenia o porušení iných ustanovení zákona o voľbách ústavný súd dospel k záveru o nedostatku dôvodov pre zásah ústavného súdu do výsledkov napadnutých volieb, ktoré možno považovať za výsledok slobodnej súťaže politických síl v meste Moldava nad Bodvou. Preto bola sťažnosť sťažovateľov zamietnutá, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktorého účelom je ochrana demokratických princípov volebného práva, ústavný súd zastáva názor, že využitie oprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konania niektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015