PL. ÚS 3/2024

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboš Szigeti n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania v konaní vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024.

Odôvodnenie:

I. Námietka zaujatosti

1. Uznesením č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024 ústavný súd prijal na ďalšie konanie spojené návrhy prezidentky Slovenskej republiky (ďalej len „prezidentka“ alebo „navrhovateľka“), skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 1“) a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 2“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)

Trestnoprávnym dohovorom o korupcii, Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

v predmetnej veci. 3. Vedľajší účastník namieta zaujatosť sudcu z dvoch dôvodov. Jedným z nich je, že bol do funkcie sudcu ústavného súdu menovaný prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého poradcom bol Ján Mazák, ktorý sa na výbere sudcov mal aktívne podieľať a podľa vedľajšieho účastníka je dôvodné predpokladať, že Ján Mazák prezidentovi poradil aj vymenovanie namietaného sudcu ústavného

Progresívne Slovensko. Poslanci Progresívneho Slovenska vrátane Simony Petrík, ktorá ako jedna zo skupiny poslancov 2 podala návrh na začatie konania, sa takisto veľmi kriticky vyjadrovali k napadnutému zákonu a prostredníctvom parlamentných obštrukcií sa snažili prijatie napadnutého zákona znemožniť, či aspoň oddialiť. Tieto skutočnosti podľa vedľajšieho účastníka môžu u nestranného pozorovateľa vyvolať obavu, či postoj kritikov napadnutého zákona v spojení s mierou, akou prispeli k tomu, aby sa namietaný sudca vôbec stal sudcom ústavného súdu, predsa len nemôže namietaného sudcu v konaní ovplyvniť.

Svoje hlasy v tom čase kandidátovi na sudcu ústavného súdu odovzdali tak poslanci koalície, aj opozície. Náznaky toho, že sudca ústavného súdu by bol „zaviazaný“ poslancom, ktorí ho v procese voľby volili, považuje v právnom štáte za nenáležité. Skutočnosť, že poradcom prezidenta bol aj Ján Mazák, je objektívny a všeobecne známy fakt, namietaný sudca uvádza, že s pánom Mazákom nemal a ani nemá žiaden vzťah, neboli a ani nie sú v kontakte. Namietaný sudca sa subjektívne v danej veci cíti nestranný a schopný rozhodovať sine ira et studio a zároveň je hlboko presvedčený, že skutočnosti prezentované v námietke zaujatosti nie sú objektívne spôsobilé vzbudiť opodstatnené pochybnosti o jeho nestrannosti v očiach účastníkov konania, vedľajšieho účastníka konania ani verejnosti.

6. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca ústavného súdu vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde. 7. Článok 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe i právo účastníka súdneho konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09). 8. Ústavný súd rozlišuje posudzovanie nestrannosti zo subjektívneho hľadiska na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a z objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09). 9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti ide o vnútorný psychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci, pričom sa subjektívna nestrannosť predpokladá ako vyvrátiteľná domnienka, t. j. sudca sa považuje za subjektívne nestranného, ak nie sú predložené dôkazy o opaku. Domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom, t. j. musia existovať dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku vyvrátiť, tieto môžu spočívať napríklad vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania, ale môže ísť aj o určité konanie sudcu (napr. ak sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce, aby v určitej veci rozhodoval). 10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či existujú v konkrétnej veci objektívne overiteľné skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu. Rozhodujúca je skutočnosť, že takúto pochybnosť možno objektívne odôvodniť. Sudca sa považuje za zaujatého vtedy, ak vzniká navonok legitímny dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem. Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať.

a) hlasovanie poslancov za zvolenie namietaného sudcu za kandidáta na sudcu ústavného súdu, a to vrátane nezaradených poslancov, ku ktorým v tom čase patrila aj Simona Petrík, ktorí sa v súčasnosti kriticky vyjadrujú k napadnutému zákonu a ktorí taktiež podali návrh na začatie konania v predmetnej veci, a b) menovanie za sudcu ústavného súdu prezidentom, ktorého vtedajší poradca Ján Mazák sa v súčasnosti taktiež kriticky vyjadruje k napadnutému zákonu.

Subjektívna nestrannosť teda vo vzťahu k poslankyni Petrík nebola ani spochybnená a už vôbec nebola vyvrátená. 14. Ak ide o objektívnu nestrannosť, vedľajší účastník naznačuje, že by namietaný sudca mohol byť zaujatý z dôvodu, že aj hlasom poslankyne Petrík bol zvolený za kandidáta na ústavného sudcu. Nie je však z jeho návrhu zrejmé, prečo by mal byť namietaný sudca ovplyvnený práve právnymi názormi tejto poslankyne, a nie názormi iných poslancov, ktorí za neho taktiež hlasovali.

15. Skutočnosť, že sa na voľbe a menovaní sudcu ústavného súdu podieľali aj osoby, ktoré majú odlišné názory od členov súčasnej vlády Slovenskej republiky, je prejavom zdravej, slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, ktorý by spochybňoval nestrannosť ústavného sudcu.

sudcu. 17. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že ide o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, v ktorom je predmetom rozhodovania ústavného súdu otázka súladu či nesúladu namietanej právnej úpravy s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, kde je miera záujmu účastníkov konania na jeho výsledku v porovnaní s individuálnou sťažnosťou oslabená. 18. Ústavný súd tiež pripomína, že každý ústavný sudca zložil sľub, v ktorom sa zaviazal rozhodovať nestranne (pozri čl. 134 ods. 5 ústavy). Spochybňovanie tohto sľubu bez zrozumiteľného dôvodu považuje ústavný súd zo strany orgánu verejnej moci za pomerne

20. Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.