PL. ÚS 32/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 32/2014­56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Komárany konaných 15. novembra 2014, za účasti , a takto

rozhodol:

Sťažnosť zamieta.

Odôvodnenie:

Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014 z týchto dôvodov: «a) manžel odporkyne ­ jeden z členov volebnej komisie v čase volebného moratória, ale i pred ním verejne ohlasoval o mne lži, že „ je hlupák, nevoľte ho“ a vyhrážal sa fyzickým násilím niektorým voličom najmä z radov rómov. Konkrétne o tom hovoril , ktorému sa vyhrážal. (ďalej len „prvá námietka“) b) Okrem toho, ako člen volebnej komisie v obci , agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu ­ jeho manželku. Takto sa konkrétne zachoval voči voličovi , ktorý sa vyklonil poza plenty a opýtal sa pána , „mám dať č. 2 ?“. ako člen volebnej komisie a manžel odporkyne, odpovedal, „áno, voľ č. 2“. Teda konkrétne bol takto ovplyvnený, to videl a počul ďalší člen volebnej komisie, pán , no museli to vidieť i počuť tiež ostatní členovia volebnej komisie, keďže sedel uprostred, medzi ostatnými členmi volebnej komisie a keď to videl a počul on, tak to museli vidieť i počuť aj ostatní členovia volebnej komisie, dokonca bol ( ) napomenutý niektorým z členov volebnej komisie, že čo to robí.» (ďalej len „druhá námietka“)

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Zrušuje rozhodnutie volebnej komisie obce z 15. novembra 2014 o voľbe za starostku obce a vyhlasuje za riadne zvoleného starostu obce vo voľbách konaných dňa 15. novembra 2014 ...“, eventuálne „Voľby starostu obce konané 15. novembra 2014 vyhlasuje za neplatné“.

O skutočnosti, že voľby v obci prebiehali v súlade so zákonom svedčí zápisnica o priebehu volieb podpísaná všetkými členmi volebnej komisie. Každý člen volebnej komisie svojím podpisom na zápisnici verifikoval výsledky volieb. Z uvedeného dôvodu niet pochybností o tom, že voľby v obci a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle občanov obce . Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ovplyvňovanie voliča mojím manželom, aby volil č. 2, teda mňa ako kandidátku na funkciu starostky, mal vidieť a počuť člen volebnej komisie pán . Pán nemohol vidieť ani počuť uvedené podnecovanie môjho manžela z toho dôvodu, že môj manžel nikoho nepodnecoval. Uvedenú skutočnosť nemôže sťažovateľovi potvrdiť ani žiadny iný člen volebnej komisie z toho dôvodu, že toto tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde. Pokiaľ by bol môj manžel alebo iný člen volebnej komisie podnecoval voličov, aby volili konkrétneho kandidáta na funkciu starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva, bola by táto skutočnosť uvedená v zápisnici. Zvlášť v tom prípade, ak by bol môj manžel dokonca „napomenutý niektorým z členov volebnej komisie, že čo to robí“ ako nepravdivo tvrdí sťažovateľ... Sťažovateľ nemôže mať vedomosť o tom, koho volič označil na volebnom lístku za kandidáta na funkciu starostu obce . Označeným kandidátom som mohla byť nielen ja, ale aj samotný sťažovateľ, či tretia kandidátka kandidujúca na funkciu starostu obce a to pani . Skutočnosť koho označil na volebnom lístku za kandidáta na funkciu starostu sa už nedá hodnoverne zistiť. To ale nebránilo sťažovateľovi v sťažnosti tvrdiť, že práve voličským hlasom pána bol sťažovateľ ukrátený na svojom pasívnom volebnom práve.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa § 15 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „volebný zákon“) okrsková volebná komisia a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti, b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie; prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii, c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených kritérií a zásad, ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa a na tomto základe následne formuloval svoje závery.

III. Preskúmanie námietok sťažovateľa

Vzhľadom na tesný volebný výsledok (1 hlas) a charakter námietok sťažovateľa prepočítal ústavný súd hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu obce a zistil, že výsledok prepočítania zodpovedá výsledku uvedenému v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu v obci.

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa ústavný súd zohľadnil aj svoju doterajšiu judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že volebný zákon neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy, z § 30 ods. 1 volebného zákona do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestného zákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach. Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd zdôrazňuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného moratória musí vyvolať právne dôsledky (PL. ÚS 64/2014). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane už viackrát zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).

III.2. K druhej námietke Ústavný súd z hľadiska možného porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb starostu považoval za kľúčovú námietku sťažovateľa, že člen volebnej komisie „agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu ­ jeho manželku. Takto sa konkrétne zachoval voči voličovi ...“. Sťažovateľ v tejto súvislosti navrhol, aby ústavný súd vykonal dokazovanie výsluchom členov miestnej volebnej komisie vrátane jej predsedníčky a výsluchom .

Svedok , ktorý bol taktiež členom miestnej volebnej komisie, vypovedal, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, keď sa k voľbám dostavil . Po tom, čo si pán prevzal hlasovacie lístky a odobral sa na miesto vyhradené na ich úpravu, ho pán upozornil: „dúfam, že vieš, že máš krúžkovať.“ Pán odpovedal, že vie, „potom klasicky trošku mlčal a vystrčil hlavu a povedal, že dvojku“. Svedok vypovedal, že skutočnosť, že volič povedal nahlas, čo krúžkoval, bral tak, že „to je vlastne jeho vec, že to povedal nahlas, koho krúžkoval“, ako člen volebnej komisie k tomu nemal námietky.

Z výpovede , predsedníčky miestnej volebnej komisie, vyplynulo, že nemá vedomosť o žiadnej udalosti, ktorá by spochybnila zákonnosť či ústavnosť volieb. Vo volebnej miestnosti členovia volebnej komisie voličom podávali len vysvetlenia v súvislosti s predpísanou formou označenia preferovaného kandidáta, resp. im odpovedali na otázky týkajúce sa priezviska kandidátov na poslancov a počtu kandidátov na poslancov, ktorým môžu dať svoj hlas. Nepamätá si, kedy sa dostavil voliť . Uviedla, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad, nikto nič nenamietal.

Nikoho z členov volebnej komisie neupozorňovala na nevhodné správanie, nebol na to dôvod.

Po skončení výsluchov prítomní účastníci konania ani ich právni zástupcovia nenavrhli ústavnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie.

Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, že svedok poprel, že by bol kýmkoľvek nabádaný, koho má voliť. Z výpovedí členov miestnej volebnej komisie vrátane jej predsedníčky vyplýva, že volebná komisia podávala voličom na požiadanie len vysvetlenia v súvislosti s predpísanou formou označenia preferovaného kandidáta (či majú číslo kandidáta krúžkovať alebo označiť krížikom), resp. im odpovedala na otázky týkajúce sa priezviska kandidátov na poslancov a počtu kandidátov na poslancov, ktorým môžu dať svoj hlas. Z výpovedí svedkov a (členovia volebnej komisie) ústavný súd zistil, že sa vo volebnej miestnosti vyslovil, že volil kandidáta na starostu s číslom dva, avšak sa nepreukázalo, že bol pri svojej voľbe ovplyvňovaný členmi volebnej komisie alebo niekým iným, a taktiež sa z výpovedí svedkov nepodarilo preukázať ani tvrdenie sťažovateľa, že agitoval a podnecoval niektorých ďalších voličov vo volebnej miestnosti.

Z vyžiadanej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce ústavný súd zistil, že zápisnicu podpísala predsedníčka volebnej komisie, ako i všetci jej členovia bez výhrad.

Ústavný súd, vychádzajúc z už uvedeného, konštatuje, že podľa jeho zistení pri zabezpečovaní priebehu volieb starostu obce nedošlo k porušeniu volebného zákona, keďže sa výsluchom svedkov nepotvrdila sťažovateľova námietka, že ako člen volebnej komisie „agitoval a podnecoval niektorých voličov aj v priestoroch, kde sa volebný akt uskutočňoval, teda vo volebnej miestnosti tak, že priamo nabádal, aby voliči volili č. 2, teda odporkyňu ­ jeho manželku“. Ústavný súd preto aj druhú námietku sťažovateľa považuje za neodôvodnenú. IV. Záver