PL. ÚS 33/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 33/2015­10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vedenú pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Advokátska kancelária, Rosná 5, Košice, vedenú pod sp. zn. Rvp 3493/2015 vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Kuzmice konaných 7. marca 2015, za účasti , a takto

rozhodol:

Sťažnosti a vedené pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sp. zn. Rvp 3493/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 33/2015.

Sťažnosti a odmieta ako zjavne neopodstatnené.

Sťažovatelia zhodne napádajú označené voľby z týchto dôvodov: «1.) Došlo k porušeniu ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách, pretože do prenosnej volebnej schránky hlasovali voliči ­ ktorí nikdy neadresovali svoje žiadosti volebnej komisii ­ u ktorých neboli splnené zákonné predpoklady na toto hlasovanie ­ ku ktorým sa dostavili členovia okrskových komisií na základe pokynu kandidáta na starostu obce ..., resp. na základe ústnych požiadaviek osôb (podľa sťažovateľa v 1. rade, pozn.) blízkych (alebo podľa sťažovateľa v 2. rade, pozn.) osôb odlišných od voličov ­ závažnosť dôvodov o voľbu do prenosnej volebnej schránky volebné komisie vôbec neposudzovali ­ na rukou písanom papieriku, ktorý odovzdal miestnej volebnej komisii bol uvedený aj svokor kandidáta na starostu obce . Tento napokon do prenosnej volebnej schránky nevolil, ale do prenosnej volebnej schránky odvolila jeho matka . Porušením ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách došlo k porušeniu ústavného volebného práva a jeho princípov, pričom nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a konečným výsledkom volieb. 2.) Nabádaním Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb , aby ho šli voliť a to i priamo pred obecným úradom ako aj v jeho obchode pred voľbami, ale aj v deň konania volieb došlo k porušeniu ústavou garantovaného princípu volieb, keď na významnú skupinu voličov odkázaných na ­ dáva im tovar v obchode i bez zaplatenia, požičiava im peniaze (počet rómskych voličov v obci Kuzmice ­ cca 120, počet sociálne odkázaných voličov predstavuje spolu cca 150) bol vyvíjaný nátlak nútiaci ich hlasovať pre jedného z kandidujúcich subjektov na funkciu starostu obce. Zároveň došlo k porušeniu právnej úpravy volebnej kampane tak závažným a hrubým spôsobom, ktorý kvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb... 3.) Rozdávanie alkoholu v obchode Rómom a iným sociálne slabším voličom stým, aby ho volili, sľuby, že zamestná všetkých Rómov a zabezpečí pre nich výstavbu domov, dávanie peňazí voličom za to, aby ho volili sa považuje za kupovanie hlasov... 4.) Účasť rodinných príslušníkov a priateľov v miestnej volebnej komisii a okrskových volebných komisiách, ktorí mu podávali informácie o tom, kto bol a kto ešte nebol hlasovať mala podľa sťažovateľa taktiež vplyv na výsledky volieb a bola porušením čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR. 5.) Došlo tiež k porušeniu ust. § 37 ods. 4 Zákona o voľbách, nakoľko predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosť sčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej nadiktovali členovia okrskovej volebnej komisie č. 2. Hlasy, ktoré mali byť odovzdané počítal jeho kamarát , hlasy odovzdané spočítaval ­ švagor . Obaja boli podľa pozorovateľov ako aj podľa vyjadrenia predsedníčky komisie v čase sčítania hlasov v strese, boli nervózni, a preto má sťažovateľ pochybnosť o správnosti sčítania hlasov odovzdaných (v kôpke „ “ mohli byť aj hlasy odovzdané iným kandidátom na starostu obce, najmä hlasy určené ), nakoľko žiadna kontrola správnosti sčítania hlasov vykonaná nebola.»

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku

Zákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo spisov vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sp. zn. Rvp 3493/2015 vyplýva, že obidve veci spolu právne i skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých volieb do orgánov samosprávy obce konaných 7. marca 2015 a vychádzajú z rovnakej argumentácie, preto ich ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

5. nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkov zo strany predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2, preto požadovali vyhlásiť označené voľby za neplatné.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady, a to a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Ústavný súd taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej uviedol, že v konaní o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásad trestného konania (PL. ÚS 52/2011). Rovnako ústavný súd už judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (PL. ÚS 66/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 36/2011) vyplýva, že sťažovateľmi namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musia sťažovatelia nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).

K bodu 1 Pokaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým, že mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky volili voliči, ktorí o to nepožiadali, u ktorých na to neboli splnené zákonné podmienky a ku ktorým boli členovia volebných komisií vyslaní na pokyn zvoleného kandidáta, resp. jemu blízkych osôb (či osôb odlišných od dotknutých voličov), ústavný súd vychádzal z dikcie uvedeného ustanovenia § 31 ods. 6 zákona o voľbách, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Nie je úlohou ústavného súdu a prakticky ani reálne, aby pri obdobných námietkach podával výklad, prípadne univerzálny návod, ako má alebo mala (akákoľvek) volebná komisia postupovať, a to vzhľadom na špecifickosť každého jednotlivého prípadu a z toho prameniacu rôznorodosť možných do úvahy prichádzajúcich riešení, ale úlohou je, aby ústavný súd posúdil, či volebnou komisiou zvolený postup v jednotlivom konkrétnom prípade bol zákonný a v súlade s ústavnými princípmi.

Ústavný súd v danom prípade považuje za ústavne akceptovateľný a zákonu o voľbách neodporujúci postup okrskovej volebnej komisie, ak táto vyhovela žiadostiam voličov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky aj bez predošlého podrobnejšieho reálneho skúmania opodstatnenosti takýchto žiadostí.

Ústavný súd prezentovaným záverom neschvaľuje a ani nemôže akceptovať prípadné zneužívanie tejto formy voľby zástupcov do orgánov samosprávy obcí a znovu zvýrazňuje, že všetky prípady namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je aj v tomto smere potrebné skúmať vo svetle ich konkrétnych okolností.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie č. k. PL. ÚS 22/2011­54 zo 16. marca 2011, v ktorom pripustil, že za určitých okolností nevyžadovanie odôvodnenia žiadostí voličov o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavom alebo iným závažným dôvodom okrskovou volebnou komisiou možno považovať za zásah do zákonnosti volieb. Rovnako ústavný súd v uznesení č. k PL. ÚS 8/2011­63 z 22. februára 2011 považoval za porušenie ustanovenia § 31 ods. 6 zákona o voľbách v prípade umožnenia hlasovania do prenosnej volebnej schránky osobám, ktoré zjavne nespĺňali podmienky tam uvedené. Tieto závery však prijal vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam uvedených prípadov, ktoré ale nemožno bezvýhradne stotožniť s touto aktuálnou vecou.

Odhliadnuc od rozpornosti tvrdenia oboch sťažovateľov, keď voliča označujú ako voliča, ktorý volil do prenosnej volebnej schránky, a zároveň ako voliča, ktorý takúto voľbu odmietol, ako aj s prihliadnutím na uvedený výpočet osôb hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky nespĺňajúcich pritom podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách ústavný súd konštatuje, že tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce, a to z dôvodu, že ak by aj všetci voliči hlasujúci mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky s úmyslom voliť zvoleného kandidáta na takúto voľbu nespĺňali podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách a nebolo by im umožnené takto voliť, nemalo by to žiaden dopad na konečný výsledok volieb, a to vzhľadom na rozdiel medzi počtom platných hlasov získaných sťažovateľom v 2. rade a zvoleným kandidátom, ktorý bol 42, resp. 80 hlasov pri sťažovateľovi v 1. rade. Právne významným spôsobom by tento výsledok mohol byť ovplyvnený len vtedy, keby zistený rozdiel bol iba následkom nezákonného postupu v súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, teda ukrátením sťažovateľov a zvýhodnením zvoleného kandidáta.

Možnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovatelia nenaznačili. Ich údaje sú navyše nekonkrétne, nepresné, keď hovoria o väčšine voličov (teda nie o všetkých) takto neoprávnene hlasujúcich, a v prípade manželov a , ktorí po príchode členov okrskovej volebnej komisie č. 1 oznámili, že oni o hlasovanie mimo volebnej miestnosti nežiadali, sťažovatelia opomenuli uviesť, či v konečnom dôsledku títo manželia volili do prenosnej volebnej schránky, alebo nie.

Ústavný súd bez potreby zisťovania zákonnosti vyhotovenia, získania a prípadného použitia kamerového záznamu uvádza, že z jeho „prepisu“ (ako ho nazval sťažovateľ v 1. rade) vyplýva, že zvolený kandidát sa vo vnútri volebnej miestnosti a v jej okolí zdržal 34 minút a 3 sekundy, avšak z neho nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúca ovplyvňovanie voličov rómskeho pôvodu a sociálne slabších voličov zvoleným kandidátom. Iné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani jeden zo sťažovateľov nenavrhol. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v tomto prípade neuniesli bremeno tvrdenia (čo je ich zákonná povinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o voľbách (v súvislosti s vedením volebnej kampane) nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené. Pokiaľ teda sťažovatelia mali v úmysle navrhnúť ako dôkaz kamerový záznam preukazujúci ovplyvňovanie voličov, rozhodne mali klásť dôraz pri „prepise“ označeného záznamu na udalosti preukazujúce práve tvrdené skutočnosti, čo však neurobili. Tvrdenia sťažovateľov tak nedisponujú určitosťou, konkrétnosťou a rozumne dostatočnou presvedčivosťou vo vzťahu k tvrdenej okolnosti.

Je jednoznačné, že sťažovatelia k tomuto tvrdeniu neuviedli žiaden relevantný hodnoverný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil priebeh a výsledok volieb, prípadne porušenie volebného zákona takým hrubým alebo závažným spôsobom, ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Abstraktné tvrdenia o „nabádaní“ Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb zvoleným kandidátom pri uvedení ich odhadovaného počtu v obci bez hodnoverného navrhovaného dôkazu, že sa tak skutočne stalo, ústavný súd nepovažuje za dostatočné.

Na uvedených tézach ústavný súd trvá, avšak iba za predpokladu, že by sa takáto „volebná korupcia“ hodnoverne preukázala.

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupkyňami, však vo vzťahu k tvrdenej volebnej korupcii predložili ústavnému súdu čestné vyhlásenie jedinej osoby, pritom výsluch tejto osoby ani výsluchy iných osôb v tomto smere nenavrhli. Pri rozdiele v počte sťažovateľmi získaných platných hlasov oproti tým, ktoré získal zvolený kandidát, je takýto dôkaz absolútne nepostačujúci na vyhodnotenie sťažností ako opodstatnených (a to aj s prípadným zohľadnením počtu voličov uvedených v časti ,,K bodu 1“, t. j. 36).

Z bohatej a verejne dostupnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obcí mohlo byť právnym zástupkyniam sťažovateľov, ako aj samotným sťažovateľom známe, v akom minimálnom rozsahu požadovanom zákonom o ústavnom súde je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnú na ďalšie konanie a v akej kvalite. V oboch aktuálnych sťažnostiach však absentuje elementárna náležitosť navrhnutia relevantných dôkazov vo vzťahu k prezentovaným skutočnostiam, za ktoré nemožno považovať ani tvrdenie o ponúkaní alkoholu voličom, ktorí následne mali odchádzať hlasovať do volebných miestností, pretože toto nie je ničím podložené a nijako nepreukazuje prípadný dopad na výsledky volieb.

Námietky sťažovateľov ostávajú opäť iba v rovine tvrdenia, z čoho vyplýva zjavná neopodstatnenosť sťažností v týchto častiach.

K bodu 4 Sťažovatelia rovnako namietajú personálne zloženie miestnej a oboch okrskových volebných komisií v obci, v ktorých mali pôsobiť rodinní príslušníci a blízki priatelia zvoleného kandidáta. Sú presvedčení, že v tejto súvislosti boli porušené ich základné práva zaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy. V okrskovej volebnej komisii č. 1 to boli dvaja členovia ( a ), v okrskovej volebnej komisii č. 2 traja členovia ( , a ) a napokon v miestnej volebnej komisii to boli dvaja členovia ( a ).

K bodu 5 Napokon sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené ustanovenie § 37 ods. 4 zákona o voľbách tým, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosť sčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej oznámili členovia tejto volebnej komisie. Sťažovatelia pritom majú pochybnosť o správnosti zrátania hlasov, čo odôvodnili tým, že členovia okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorí spočítavali hlasy zvolenému kandidátovi a kandidátovi , boli „v čase sčítania hlasov v strese... nervózni“.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní a voľbách starostu obce vo volebnom okrsku č. 2 vyplýva, že ju všetci členovia (reprezentujúci rôzne politické sily) podpísali bez výhrad, a teda nikto ju neodmietol podpísať. Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb.

Za týchto okolností sa aj argumentácia sťažovateľov, že kandidát vo voľbách konaných 15. novembra 2014 získal viac ako 100 platných hlasov voličov a v hlasovaní 7. marca 2015 už iba 59 hlasov, javí ako irelevantná, a navyše medzi označenými hlasovaniami uplynuli takmer 4 mesiace a v ich rámci prebehla ďalšia volebná kampaň.

Odôvodniť tvrdenie o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí nervozitou a stresom niektorých členov volebnej komisie pri sčítaní hlasov bez uvedenia ďalších zodpovedajúcich dôkazov svedčiacich o nesprávnosti zrátania hlasov jednotlivým kandidátom nie je postačujúce.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu, resp. posúdenie práce okrskových volebných komisií, ak všetci členovia dotknutej okrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbách starostu obce bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách.

Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosti sťažovateľov za neopodstatnené.

V závere ústavný súd pripomína, že neplatnosť volieb starostu obce by v okolnostiach posudzovanej veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré odôvodnene – teda nie abstraktne a potencionálne – vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovatelia však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, t. j. neposkytli ústavnému súdu také dôkazy, z ktorých by rozumnou úvahou bolo možné dospieť k záveru, že ak by sa nimi namietané udalosti nestali, bol by potom dosiahnutý kvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Kuzmice.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovatelia nepreukázali porušenie volebného zákona v takom rozsahu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto ich sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnené.