PL. ÚS 34/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 34/2014­84

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti , , zastúpeného usadeným euroadvokátom dr. Sándorom Czudarom, Mierové námestie 452, Vinica, a advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD., Park Angelinum 4, Košice, za účasti , starostu obce Čebovce, vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu starostu obce Čebovce konaných 15. novembra 2014 takto

rozhodol:

Sťažnosť zamieta.

Sťažovateľ namieta 1. nesprávny postup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov; 2. zákonnosť sčítavania hlasov po skončení hlasovania; 3. neoprávnený zásah do zápisnice a

4. porušenie volebného moratória.

V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa postupu miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov a ich sčítavania sťažovateľ uvádza: „V súlade s § 38 ods. 1 volebného zákona uznala miestna volebná komisia za neplatný hlasovací lístok, na ktorom volič vyjadril svoju vôľu zakrúžkovaním môjho veku bez zakrúžkovania poradového čísla. Takýmto spôsobom však volebná komisia nepostupovala pri kontrole hlasovacieho lístka odporcu, pri ktorom volič vyjadril svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla aj zakrúžkovaním veku kandidáta, a uznala hlasovací lístok za platný, pričom v súlade s platnou legislatívou sa mal hlasovací lístok vyradiť ako neplatný. Napriek tomu, že na túto skutočnosť upozornila členka komisie p. , ostatní členovia túto pripomienku neakceptovali a zaradili hlasovací lístok medzi platné hlasovacie lístky. Uvedený postup je v rozpore s volebným zákonom a zároveň vytvára nerovný prístup, ktorý je principiálne zakázaný. Po prvom prepočítavaní sa zistilo, že jednotlivé časti neobsahujú len hlasovacie lístky na daného kandidáta (omylom tam boli zamiešané aj hlasovacie lístky iných kandidátov), a preto sa počty hlasov opätovne prepočítavali. Po následnom sčítaní odovzdaných hlasov jednotlivých kandidátov na starostu a sumarizovaní celkového počtu odovzdaných hlasovacích lístkov spolu s neplatnými hlasovacími lístkami sa zistilo, že počet odovzdaných obálok − 597 − nekorešponduje s počtom hlasovacích lístkov. Celkový počet hlasovacích lístkov na základe sumarizácie bolo 598, čiže o jeden kus viac, ako celkový počet odovzdaných obálok. Na základe tohto zistenia sa hlasovacie lístky prepočítali ešte dvakrát, a to s rovnakým výsledkom 598 hlasovacích lístkov. Podotýkam, že pri otváraní obálok neboli zistené žiadne nezrovnalosti, ani jeden z členov volebnej komisie neoznámil, že sa v obálke, ktorú otvoril nachádzali dva hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu obce. Na základe vyššie uvedených skutočností členka volebnej komisie p. odmietla zápisnicu podpísať.“

K sčítavaniu hlasovacích lístkov, k zistenej nezrovnalosti medzi počtom odovzdaných obálok a skutočným počtom hlasovacích lístkov a k vyhotoveniu zápisnice miestnou volebnou komisiou sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «Tento stav sa však neodrazil v zápisnici z miestnej volebnej komisie..., nakoľko členovia volebnej komisie okrem p. sa rozhodli hlasovací lístok, ktorý bol navyše zaradiť medzi neplatné, a takýmto spôsobom vypracovať zápisnicu. Nikto sa nezaoberal tým, akým spôsobom mohlo dôjsť k nezrovnalosti v počte hlasovacích lístkov. V prípade, ak by bolo menej hlasovacích lístkov ako bolo odovzdaných mohla by vzniknúť situácia, že volič hlasovací lístok do obálky nevložil, ale v danom prípade „prírastok hlasovacieho lístka“ môžeme odôvodniť len tým, že omylom boli vydané voličovi 2 hlasovacie lístky na voľby starostu, čo je málo pravdepodobné, nakoľko by sa volič pravdepodobne ozval, alebo bol hlasovací lístok pridaný počas počítania hlasov. Napriek tejto skutočnosti sa do zápisnice uviedli počty, ktoré sú zavádzajúce a neodzrkadľujú skutkový stav. Zo zápisnice vyplýva, že pre voličov bolo vydaných 597 obálok a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 590. Napriek tomu, že počet neplatných hlasovacích lístkov sa nikde v zápisnici neuvádza, je úlohou volebnej komisie sa takýmto stavom zaoberať a v žiadnom prípade nemôže takúto situáciu bagatelizovať. ... Po zistení nezrovnalostí sa členovia volebnej komisie dohodli, že vzniknutú situáciu budú riešiť s členmi Obvodnej volebnej komisie vo . O takomto riešení mala vedomosť aj p. . O tom, že do zápisnice z miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce v časti VII. „zápisnicu odmietol podpísať“ bola pri dopísaná veta „Odmietla podpísať zápisnicu bez udania dôvodu“ zistila až po vyžiadaní zápisnice dňa 18. novembra 2014. Táto veta neodzrkadľuje vôľu člena volebnej komisie, nakoľko dôvodom nepodpísania zápisnice boli vyššie uvedené skutočnosti. Z uvedeného dôvodu členka volebnej komisie p. považuje toto konanie za protiprávne.»

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že verejnú funkciu by mala zastávať osoba, ktorá do nej bola zvolená alebo ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb. V prerokúvanej veci existujú dôvodné obavy, že vo voľbách starostu obce Čebovce bola porušená ústava a zákon o voľbách. „Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorý vznikol v zákonných a ústavných voľbách prevažuje nad prípadným zásahom do práv odporcu spočívajúcom v tom, že dočasne nebude vykonávať funkciu starostu. Výkon funkcie starostu je zabezpečený v zmysle § 13 b) zákona SNR č. 369/1990 Zb...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe § 31a zákona o ústavnom súde uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží povinnosť „až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej zdržať sa výkonu všetkých práv a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku výsledkov voľby starostu obce Čebovce, konaných dňa 15. novembra 2014“.

Alternatívne sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde takto:

„Miestna volebná komisia obce Čebovce vytvorená v zmysle zákona SNR č. 346/1990 Zb... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení , ktorý kandidoval na starostu obce Čebovce vo voľbách starostu obce Čebovce konaných dňa 15. novembra 2014 za starostu obce Čebovce do rozhodnutia vo veci samej.“

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 34/2014­15 z 10. decembra 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel. Prípisom č. k. PL. ÚS 34/2014­22 zo 16. decembra 2014 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti a aby predložil ústavnému súdu kompletnú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce Čebovce.

Ústavný súd 14. januára 2015 prepočítal hlasovacie lístky zo zapečatenej volebnej dokumentácie z volieb starostu obce Čebovce konaných 15. novembra 2014.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že 597 voličom boli vydané obálky a 597 obálok bolo odovzdaných. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce Čebovce bol 590.

P. č. Kandidát Výsledky volieb zistené Výsledky volieb Rozdiel ústavným súdom podľa zápisnice MVK

1. 92 92 ­ 2. 135 135 ­ 3. 181 181 ­ 4. 182 182 ­

Pri prepočítaní hlasovacích lístkov ústavný súd zistil, že medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta č. 4 bol hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované poradové číslo 4 pri mene a priezvisku kandidáta a zároveň bol zakrúžkovaný vek kandidáta č. 4.

Súčasťou volebnej dokumentácie bolo osem kusov neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu, ­ na troch hlasovacích lístkoch boli preškrtnuté mená, priezviská a ďalšie identifikačné údaje všetkých kandidátov, ­ na troch hlasovacích lístkoch boli zakrúžkované poradové čísla všetkých štyroch kandidátov, ­ na jednom hlasovacom lístku boli jedným krížikom a čiarou preškrtnuté poradové čísla všetkých štyroch kandidátov, ­ na jednom hlasovacom lístku bol zakrúžkovaný vek kandidáta č. 3 .

Svedok uviedol, že po otvorení volebnej schránky bol rovnaký počet obálok ako voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Potom „sme všetky spočítali, to ešte všetko sedelo v poriadku... sme to rozdelili na štyri kopce... ešte predtým sme rozdelili, že sme dali nabok tie hlasovacie lístky, ktoré neboli platné... a potom, keď sme všetko spočítali, tak sme zistili, že o jeden hlasovací lístok bol viacej...“. Nevedeli však, ktorý hlasovací lístok bol ten, ktorý bol navyše. Medzi neplatnými hlasovacími lístkami bol taký, na ktorom nebol označený žiaden kandidát, tak sa „dohodli, že to sme preškrtli...“. V dvoch prípadoch sa nevedeli zhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka – na ktorom bol zakrúžkovaný len vek kandidáta – „... to sme sa nevedeli dohodnúť,... že či to dáme akože neplatný hlas... vtedy sme zavolali ešte do do okresnej komisie a oni nám vtedy hovorili, že to nemá byť platné...“ a na ktorom okrem poradového čísla kandidáta bol zakrúžkovaný aj jeho vek – „vtedy tiež sme zavolali, pretože nevedeli sme sa rozhodnúť... a oni... hovorili, že v tomto prípade, keď je už to tam jednoznačne to číslo zakrúžkované, sme sa rozhodli, že to dáme ako platné... A tuším tam bolo sedem alebo osem neplatných hlasovacích lístkov, to si už nepamätám.“. Na otázku odporcu, kedy zistili, že je o jeden hlasovací lístok viac, uviedol, že „pri druhom sčítaní, keď sme spočítali všetky hlasy, ktoré boli neplatné, na jedného kandidáta a takto ďalej“. Uviedol tiež, že našli aj „taký lístok, ktorý nebol označený...“. Na otázku ústavného súdu svedok uviedol, že pred rozdelením hlasovacích lístkov na jednotlivých kandidátov ich spočítali a ich počet súhlasil s tým, koľko „vydali obálok a lístkov“. Uviedol, že pri vyberaní hlasovacích lístkov z obálok žiaden člen miestnej volebnej komisie neuviedol, že našiel dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu v jednej obálke. Svedok vedel, že p. odmietla podpísať zápisnicu, pričom „neuviedla dôvody, ona tuším ani nepísala do toho, do tej zápisnice, bola upozornená, že tam má dopísať nejaký dôvod, ale mne sa zdá, že to sa neuskutočnilo“. Okolo pol jednej ukončili hlasovací proces, a tak „sme sa rozhodli, že... kto podpíše, podpíše a kto je proti, tak ten dopíše dôvod... To riešila sa mi zdá predsedníčka volebnej komisie.“. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, či v zápisnici bol už text (zrejme: odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu, pozn.), svedok uviedol: „Tak keď to má podpis, tak to... určite, že bol.“ Na otázku ústavného súdu, či vie o vytvorení profilu na sociálnej sieti Facebook s menom v čase volebného moratória, svedok uviedol: „počul som o tom, ale ja si myslím,... že na internet, na webovú stránku... nahodiť... nejaké tie fotky, či čo tam boli, to je v takomto svete modernom, je to jednoduché. Viac o tom neviem.“

Svedok uviedol, že spočítali obálky po ich vybratí z volebnej schránky, ich počet súhlasil s počtom tých, ktorí boli voliť. „Potom sme začali počítať, porozkladali sme lístky. . . podľa kandidátov. . ., ale pomiešali sa hlasovacie lístky podľa jednotlivých mien, znovu sme to porozkladali a znovu sme to spočítali. A potom jednotlivo sme spočítali hlasovacie lístky na jednotlivých kandidátov.

A tento lístok sme brali ako neplatný hlas, pretože na tomto lístku nebol nikto zakrúžkovaný. A ja som tento lístok, s veľkým krížom som preškrtol, aby to náhodou niekto nezakrúžkoval na tento lístok meno.“ Svedok uviedol, že hlasovacie lístky pre voľbu starostu spočítali najprv všetky spolu. Pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov sa volalo obvodnej volebnej komisii vo : „Čo ja viem, bolo to tri alebo štyrikrát.“ Svedok uviedol, že v žiadnej obálke nenašli viac ako dva hlasovacie lístky. Na otázku odporcu: „A pri ďalších sčítaniach ste našli taký lístok, ktorý ste museli vyradiť za to, lebo nebol platný?“ svedok odpovedal: „Áno.“ Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, kedy našiel prázdny hlasovací lístok, svedok uviedol, že vtedy, keď „otvárali obálky“. Svedok tiež uviedol, že celkovo bolo osem neplatných hlasovacích lístkov. Nevedel uviesť, prečo v zápisnici nie je uvedené, že počet hlasovacích lístkov bol vyšší ako počet vydaných obálok a lístkov. Na otázku ústavného súdu, či už pri prvom prepočítaní sa vyskytla nezrovnalosť, svedok uviedol: „Nie.“, ale „Druhýkrát.“ Na ďalšie otázky v tomto smere

. . Potom, keď sme to rozdelili podľa jednotlivých mien kandidátov na starostu, ako sme vyberali z obálky, ja som hneď našiel v obálke prázdny lístok.“ Na otázku ústavného súdu, či sa pri opakovaných prepočítavaniach objavil nevyplnený hlasovací lístok, svedok uviedol: „Bol, bol tam.

. ., že keď nevie po slovensky, teda nech povie po maďarsky a predsedníčka jej to preloží do slovenčiny. . . aj mňa poprosila, že čo tam treba napísať, ja som jej povedal, že nech tam napíše, že nesúhlasí s voľbami. Počuli sme viacerí, že predtým jej telefonoval manžel, že nemá nič podpísať.“. Na otázku sťažovateľa svedok ešte uviedol, že „.

Svedok uviedol, že po uzavretí volebnej miestnosti „spojili... všetky štyri stoly v miestnosti, aby každý videl na každého“, a následne zistili, že vo volebnej schránke bolo 597 obálok a na evidenčnom lístku (zozname voličov, pozn.) bolo 597 mien zakrúžkovaných. Hlasovacie lístky triedili na dve kôpky, ktoré spočítali a „bolo 597 na starostu a 597 na poslancov. Ale už tam sa vyskytli aj neplatné lístky, navzájom sme sa upozorňovali, že ktorý lístok je neplatný.“. Hlasovacie lístky pre voľby starostu rozdelili podľa kandidátov: „Keď sme najprv tak formálne spočítali, tak viedol s dvoma hlasmi. Potom sme tieto kopy ešte raz prezreli a zistili sme, že boli pomiešané... a potom sme to ešte raz porozdeľovali správne podľa mien. Aj vtedy bolo 597 hlasov. Keď sme druhýkrát už úradne sme počítali, vtedy sa zistilo, že hlasovacích lístkov je 598. Z ôsmich neplatných lístkov jeden lístok bol... prázdny, nebol vôbec zakrúžkovaný...“ Platnosť niektorých hlasovacích lístkov konzultovali s obvodnou volebnou komisiou vo . Telefonovala zapisovateľka z inej miestnosti a následne oznámila obsah rozhovoru. Opakované prepočítavania robili všetci členovia miestnej volebnej komisie spoločne. Na otázku ústavného súdu a aj právneho zástupcu sťažovateľa, koľko bolo neoznačených hlasovacích lístkov, sťažovateľ uviedol, že jeden. („Už ako tam boli neplatné hlasovacie lístky, ako sme dali nabok, už tam bol jeden prázdny... ja som sa stretol s jedným hlasovacím lístkom, ktorý bol úplne prázdny... a následne tento lístok preškrtol... Podľa mojich vedomostí už sme ďalší prázdny nekrúžkovaný lístok nenašli.“). V žiadnej obálke nenašli viac ako dva hlasovacie lístky. Po spočítaní hlasovacích lístkov pre voľby poslancov nevedeli, či majú podpísať zápisnicu: „bolo medzi nami trošku napätia, podpísať či nepodpísať... Potom vyhlásila, že ona nepodpíše. Predsedníčka povedala, že ona podpíše a po telefonáte do , povedal, že máme odniesť hlasovacie lístky a následne... do som išiel ja, zapisovateľka a predsedníčka...“ Svedok sa vo zdržiaval pri aute. Pani „nám povedala, že nehnevajte sa, ja to nepodpíšem, ale viacerých nás sa spýtala, že aký dôvod tam má písať, ako to má sformulovať, čo tam má ako dôvod napísať“.

. . platné a počítali sme dokopy aj neplatné lístky a vyšlo nám, že je o jeden lístok. . . viac na starostu, ako boli vydané. . . Keď sme zistili, že čísla, teda počet nesedí, začali sme znova počítať.“. Obvodnej volebnej komisii vo volali, lebo nevedeli posúdiť platnosť dvoch hlasovacích lístkov. Na otázku ústavného súdu uviedla: „Neviem, ktorý lístok bol navyše, bolo osem neplatných hlasovacích lístkov,.

. . ja som sa rozhodla, že zápisnicu nepodpíšem. . . ja som povedala predsedníčke, že ja to neviem sformulovať, neviem to vysvetliť, že prečo, že aký dôvod. Dôvod bol ten, že jeden hlasovací lístok bol navyše, ale nevedeli sme to sformulovať. Preto predsedníčka povedala, že keď pôjdu do , ona tam povie, že ja prečo, z akého dôvodu som nepodpísala.“ Na otázku ústavného súdu svedkyňa ešte uviedla: „Môj dôvod bol ten, že ja nepodpíšem zápisnicu, pretože o jeden hlasovací lístok je navyše. Nikto nevedel to sformulovať, že ako sa to má dostať do zápisnice. Neviem prečo, možno sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.“ Na otázku ústavného súdu, či jej predsedníčka miestnej volebnej komisie alebo iný člen ponúkli pomoc s formulovaním dôvodu, svedkyňa uviedla: „Ja sa na to nepamätám.“ Skutočnosť, že do zápisnice sa nakoniec dopísalo, že ju odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu, sa dozvedela, až keď „bola na výsluchu vo .

(„Pri prvom spočítaní hlasov, najprv sme spočítali zvlášť podľa poradového čísla. . . Pri prvom počítaní sme teda, nebol súčet, neboli tie kôpky spočítané spolu.“). Rovnako tak sa nespočítali hlasovacie lístky pre voľby starostu pred ich rozdelením na kôpky podľa kandidátov. Na otázku odporcu „pri druhom sčítaní ste našli ten lístok prázdny, ktorý ste následne vyradili ako neplatný?“ Svedkyňa odpovedala: „Nie, pri prvom počítaní teda bolo vyradených ako neplatných hlasovacích lístkov osem kusov.“ Následne odporca položil ďalšiu otázku: „Čiže hneď pri prvom sčítaní ste našli v kôpke z obálok osem neplatných lístkov a následne pri ďalších počítaniach sa nenašiel ďalší prázdny lístok hlasovací?“ Svedkyňa odpovedala: „Nie.“ Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla, že sťažovateľ je jej švagor.

. . a vyskytli sa nám dva sporné. . ., ako som si prečítala v inštruktáži, ako sa majú vyhodnocovať, ale keďže som sa chcela utvrdiť, tak sme ešte zavolali na obvodnú volebnú komisiu do. . . , tam nám takisto potvrdili to, čo som si aj myslela.

„. . . bol teda ešte jeden okrem toho prázdny a že kto to úplne konkrétne zistil, my sme všetci vlastne sedeli v tom kruhu a. . .“ Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla, že pred rozdelením hlasovacích lístkov na kôpky tieto neprepočítavali, a na otázku o počte neplatných hlasovacích lístkov uviedla, že „Sedem sa mi zdá bolo. A ku koncu teda po tom druhom prepočítavaní, osem.“. Na otázku odporcu svedkyňa uviedla, že počet obálok korešpondoval s počtom voličov. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa svedkyňa potvrdila, že nepoužité hlasovacie lístky dali na okno. Nevedela však uviesť, odkiaľ sa vzal ten lístok navyše: „To vám naozaj neviem povedať, že odkiaľ sa tam dostal.“ Na otázku právneho zástupcu, či videla „niekoho, že by bral z týchto prázdny lístok“, svedkyňa uviedla: „Nie, nie.“ a na jeho otázku, či videla, „či niekto priniesol z vonku lístky“, uviedla: „Nevidela som, tak vám viem povedať.“ Na ďalšiu otázku právneho zástupcu svedkyňa uviedla: „ V tých neplatných sa proste zjavil, nie v platných. On sa nezjavil medzi tými, v tej kôpke, on sa zrazu objavil v tej kôpke, my sme neplatné už mali osobitne.

. . my sme ich po jednom vyberali, každý z jednej obálky vybral dva lístky. . .“ Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, či sa hlasovalo o platnosti sporných hlasovacích lístkov, svedkyňa uviedla: „. . . najprv sa pozreli na mňa, že teda predsedníčka komisie rozhodne, som povedala, ja teda viem, ako to je,.

aj druhý, napriek tomu, že ja som povedala, že teda nemali by sme sa toho dotýkať, lebo. . .“

Svedkyňa (zapisovateľka miestnej volebnej komisie) uviedla, že nebola prítomná pri spočítavaní hlasovacích lístkov. „A potom na druhýkrát, keď mi akože diktovali jednotlivé hlasy, tak potom už bol vlastne 598... No neplatné hlasy tam neboli, takže nebola na to ani kolónka, nevedela som, kde to zapísať.“ K zápisnici svedkyňa nevyhotovila žiadnu prílohu. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa uviedla, že obvodnej volebnej komisii vo volala v súvislosti s posudzovaním platnosti dvoch sporných hlasovacích lístkov. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu uviedla, že zápisnica nemá žiadnu prílohu. Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla, že kolónku o počte príloh v zápisnici zabudla vyplniť. K tej skutočnosti, že pani odmietla podpísať zápisnicu, a k dopísaniu dôvodov svedkyňa uviedla: „Predsedníčka ju vyzvala, aby povedala potom dôvod, že z akého dôvodu, niečo tam že musíme uviesť. A ona vravela, že nepodpíše, nepodpíše... Išli sme do kancelárie, tam bola jedna pani, tak skontrolovala čísla, všetko, potom sa opýtala..., prečo neni tam podpísaná, keď chýba tam podpis a predsedníčka to povedala, že ako sa to stalo a potom zavolali aj druhú, neviem, či bola vedúca, zo štatistiky alebo z obvodnej komisie členka, a ona vravela, že potom treba tam zapísať, že odmietla podpísať zápisnicu bez udania dôvodu. Takže som so súhlasom predsedníčky som zapísala.“ Svedkyňa nevedela uviesť, či niekto o tom informoval ostatných členov miestnej volebnej komisie.

II.3 Ďalšie skutkové zistenia

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v súvislosti s počítaním hlasovacích lístkov pre voľby starostu a zásahom do zápisnice miestnej volebnej komisie bolo podané trestné oznámenie. Ďalšie trestné oznámenie bolo podľa sťažovateľa podané pre podozrenie z porušenia volebného moratória odporcom. Ústavný súd si preto vyžiadal relevantné rozhodnutia v predmetných trestných veciach.

Rovnako tak si ústavný súd vyžiadal aj zápisnice z výsluchu z 5. decembra 2014, z 8. decembra 2014 a z 9. decembra 2014 v konaní ČVS: ORP­555/VI­VK­2014. Uvedené výpovede korešpondovali so skutočnosťami, ktoré svedkyne uviedli vo svojich výpovediach pred ústavným súdom.

Sťažovateľ k sťažnosti priložil čestné vyhlásenie z 21. novembra 2014 a čestné vyhlásenie z 21. novembra 2014, v ktorých uviedli skutočnosti, ktoré zodpovedajú ich výpovediam na ústavnom súde.

III.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

III.1 Všeobecné východiská

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok miestna volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen miestnej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda miestnej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, miestna volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení zhodne a správne, miestna volebná komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení dotknutých právnych predpisov a súvisiacej judikatúry ústavného súdu.

III.2 Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a závery

III.2.1 K posudzovaniu platnosti hlasovacích lístkov miestnou volebnou komisiou

Sťažovateľ namieta nerovnaký prístup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov. Poukazuje na to, že miestna volebná komisia vyhodnotila ako neplatný hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval jeho vek bez zakrúžkovania poradového čísla. V prípade odporcu miestna volebná komisia postupovala odlišne, pretože za platný uznala hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo odporcu a osobitne aj jeho vek.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby to prejavil pri voľbách na hlasovacom lístku tak, aby z neho bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu (PL. ÚS 8/08). Za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo ním vybraného kandidáta na starostu bez akejkoľvek inej úpravy hlasovacieho lístka navyše (PL. ÚS 10/07). V kontexte s celým znením ustanovenia § 38 zákona o voľbách, ale najmä s odkazom v odseku 1 písm. b) na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Slobodná voľba svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy sa realizuje aj v slobode výberu kandidáta z viacerých kandidátov, ktorý má v zastupiteľskej demokracii občana – voliča zastupovať. Aby tento výber bol identifikovateľný, musí byť vykonaný zákonom ustanoveným spôsobom (PL. ÚS 21/99).

Pokiaľ ide o druhý hlasovací lístok – volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla odporcu ako kandidáta na starostu, teda svoju vôľu prejavil spôsobom, ktorý predpokladá § 31 ods. 4 zákona o voľbách. K zákonom predpokladanému spôsobu prejavu vôle – pripojil volič dodatočné označenie hlasovacieho lístka – zakrúžkoval vek odporcu. Z § 38 ods. 3 zákona o voľbách vyplýva, že dodatočná úprava hlasovacieho lístka, ktorý je označený spôsobom podľa § 31 ods. 4, spočívajúca v prečiarknutí mena kandidáta, prípadne v dopísaní iných mien, nespôsobuje neplatnosť tohto hlasovacieho lístka. Zákonom predpokladaná dodatočná úprava hlasovacieho lístka nijako nespochybňuje na tomto hlasovacom lístku vyznačenú úpravu hlasovacieho lístka v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách, teda nejde napr. o preškrtnutie krúžku okolo poradového čísla, prípadne mena a priezviska kandidáta, ktorého poradové číslo bolo zakrúžkované. V prerokúvanom prípade – dodatočná úprava hlasovacieho lístka spočíva v zakrúžkovaní veku kandidáta, ktorého poradové číslo volič zakrúžkoval. Možno konštatovať, že táto dodatočná úprava hlasovacieho lístka nijako nespochybňuje prejav vôle tohto voliča v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách. Bolo by možné prijať názor, že touto dodatočnou úpravou volič svoj prejav vôle v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách „umocnil“, pretože zakrúžkoval ďalší údaj týkajúci sa toho istého kandidáta. Na túto dodatočnú úpravu hlasovacieho lístka možno na základe dôkazu podobnosti (argumentum a simili) aplikovať § 38 ods. 3 zákona o voľbách, t. j. že obdobne ide o takú dodatočnú úpravu hlasovacieho lístka, ktorá nijako nespochybňuje na tomto hlasovacom lístku vykonanú úpravu v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách a ktorá takto nespôsobuje neplatnosť tohto hlasovacieho lístka. Na tomto základe, uplatňujúc materiálny prístup k hodnoteniu prejavu vôle voliča, možno predmetný hlasovací lístok považovať za platný.

Nebola sporná skutočnosť, že počet obálok vo volebnej schránke korešpondoval s počtom voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Rovnako tak nebolo sporné, že pri otváraní obálok žiaden z členov miestnej volebnej komisie nenašiel viac ako dva hlasovacie lístky, resp. aspoň dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu. Túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný sťažovateľ, keď v sťažnosti uviedol, že „pri otváraní obálok neboli zistené žiadne nezrovnalosti...“. Žiaden z členov miestnej volebnej komisie neuviedol, že by pri vydávaní hlasovacích lístkov niekto z voličov upozornil na to, že dostal viac ako dva hlasovacie lístky, resp. aspoň dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu.

Predsedníčka miestnej volebnej komisie p. uviedla, že po druhom prepočítaní „sa nám objavil ďalší neplatný hlasovací lístok... prázdny... už jeden prázdny bol aj pôvodne a jeden prázdny pribudol“. Počet neplatných hlasovacích lístkov bol sedem a po druhom prepočítaní osem. S touto výpoveďou korešponduje výpoveď p. , ktorá uviedla, že pri druhom prepočítaní „sa našiel ten ešte jeden lístok...“, a na doplňujúce otázky odpovedala: „My sme rozdelili starostov, papieriky... a pri tom druhom sčítavaní, ja neviem, ako sa tam dostal, bol jeden prázdny... Lebo prvýkrát tam nebol...“. Zhodne vypovedal aj p. , ktorý v obálke našiel neupravený hlasovací lístok pre voľby starostu, potvrdil tiež, že pri ďalších počítaniach našli hlasovací lístok, ktorý bol neplatný.

Na doplňujúcu otázku uviedol: „Bol, bol tam... Áno, bol aj taký neoznačený... Dva lístky boli také, ktoré boli prázdne...“

Pán uviedol, že našli jeden neoznačený hlasovací lístok: „Z ôsmich neplatných lístkov jeden lístok bol... prázdny... ja som sa stretol s jedným hlasovacím lístkom, ktorý bol úplne prázdny... Podľa mojich vedomostí už sme ďalší prázdny nekrúžkovaný lístok nenašli.“ Pán nevedel uviesť, koľko bolo neoznačených hlasovacích lístkov. Celkovo bolo neplatných hlasovacích lístkov „Sedem,... alebo osem...“. Obdobne vypovedal aj p. , ktorý uviedol, že neplatných hlasovacích lístkov bolo „sedem alebo osem... to si už nepamätám...“. Uviedol, že medzi neplatnými bol aj taký „lístok, ktorý nebol označený...“, počet neoznačených hlasovacích lístkov však neuviedol.

Podľa výpovedí členov miestnej volebnej komisie získaných výsluchom ústavného súdu v súvislosti s „objavením“ sa neoznačeného hlasovacieho lístku reálna a najviac pravdepodobná možnosť vysvetlenia sa javí byť tá, že hlasovacím lístkom navyše bol neoznačený hlasovací lístok, ktorý členovia miestnej volebnej komisie objavili pri druhom sčítaní hlasovacích lístkov. Nebolo nijako preukázané, že tento hlasovací lístok niekto vložil medzi odovzdané hlasovacie lístky – či už z kôpky nepoužitých hlasovacích lístkov, alebo inak. Tento hlasovací lístok nebol podľa vyjadrenia členov miestnej volebnej komisie s výnimkou p. zistený ani pri vyberaní z obálok, ani pri triedení na hlasovacie lístky na voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva a tiež ani pri prvom triedení a prepočítavaní. Možno preto pripustiť predpoklad uvedený viacerými členmi miestnej volebnej komisie počas výsluchov, že tento neoznačený hlasovací lístok bol spojený s označeným hlasovacím lístkom pre voľby starostu spôsobom, ktorý viedol k jeho oddeleniu a objaveniu až pri bezprostredne po sebe nasledujúcej opakovanej manipulácii s hlasovacími lístkami členmi miestnej volebnej komisie. Keďže iným dôkazom v čase svojho rozhodovania ústavný súd nedisponoval a nebolo reálne ho ani získať, ústavný súd sa priklonil k záveru, že hlasovacím lístkom navyše oproti počtu vydaných obálok a hlasovacích lístkov bol s najväčšou pravdepodobnosťou neoznačený, a teda neplatný hlasovací lístok, a preto táto skutočnosť nemala vplyv na celkový volebný výsledok vo voľbách starostu obce.

Okrsková (miestna) volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 36/03, PL. ÚS 1/07).

Okrsková (miestna) volebná komisia vyhotoví o hlasovaní vo volebnom okrsku zápisnicu, v ktorej sa uvedú skutočnosti podľa § 39 ods. 2 zákona o voľbách. Zápisnicu o hlasovaní podpíšu všetci členovia volebnej komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú (§ 39 ods. 1 volebného zákona).

Podľa sťažovateľa neoprávnený zásah do zápisnice miestnej volebnej komisie mal spočívať v tom, že sa v nej neodrazila skutočnosť, že celkový počet hlasovacích lístkov bol 598, t. j. že jeden hlasovací lístok bol navyše, bol dodatočne dopísaný dôvod nepodpísania zápisnice , členkou miestnej volebnej komisie, bez jej vedomia a súhlasu.

Z tlačiva „Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce“ vyplýva, že neobsahuje miesto na vyplnenie počtu neplatných hlasovacích lístkov. Primárne preto nebola možnosť uvedený údaj do zápisnice zapísať. Zákon o voľbách výslovne neustanovuje, ako má príslušná volebná komisia postupovať pri disproporcii v počte hlasovacích lístkov zistenej po ich vybratí z obálok alebo pri uvádzaní počtu neplatných hlasovacích lístkov. Postup každej volebnej komisie bude nepochybne závisieť od konkrétnych okolností prípadu, preto neuvedenie týchto skutočností v zápisnici samo osebe nepredstavuje porušenie zákona o voľbách.

Pokiaľ ide o dopísanie dôvodu nepodpísania zápisnice členkou miestnej volebnej komisie – výsledky dokazovania preukazujú, že p. bola upovedomená o tom, že odmietnutie podpisu je potrebné odôvodniť, a následne jej bola poskytnutá dostatočná príležitosť na to, aby tieto dôvody sama poznamenala do zápisnice, prípadne aby ich aspoň verbalizovala v maďarskom alebo slovenskom jazyku takým spôsobom, aby iní členovia miestnej volebnej komisie, prípadne zapisovateľka, boli spôsobilí uvedenú skutočnosť poznamenať v texte zápisnice. Z vyjadrení členov miestnej volebnej komisie a tiež zapisovateľky pomerne jednoznačne vyplýva, že p. dôvody odmietnutia podpisu neverbalizovala a ani ich sama nepoznamenala. Je potrebné tiež uviesť, že p. pri výsluchu na ústavnom súde dôvod, prečo odmietla podpísať zápisnicu, sformulovala samostatne a zrozumiteľne v maďarskom jazyku, preto je nepravdepodobné, že tým istým spôsobom nebola spôsobilá tento dôvod uviesť aj pri vyhotovovaní zápisnice. Uvedenie dôvodu odmietnutia podpisu zápisnice je v prvom rade právom a povinnosťou toho člena volebnej komisie, ktorý svoj podpis odmietol. V zásade však nič nebráni tomu, aby tento dôvod zapísala napr. zapisovateľka volebnej komisie [porovnaj: Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. (§ 43 ods. 1 zákona o voľbách)]. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že p. svoje právo uviesť dôvody odmietnutia podpisu nevyužila, preto nemožno namietať, ak tento dôvod dodatočne zaznamenala priamo zapisovateľka miestnej volebnej komisie a ak postoj p. vyjadrila formuláciou „bez uvedenia dôvodu“. Z týchto okolností vyplýva, že tento postup nemožno považovať za také porušenie zákona o voľbách, ktoré by malo vplyv na konečný výsledok volieb.

Pri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách ústavný súd už konštatoval, že 48 hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň, ktorá musí predstavovať činnosť, teda súhrn viacerých aktivít zameraných na podporu alebo slúžiacich na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je pritom potrebné ani možné preukázať konkrétny vplyv či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého alebo zjavného zamerania (m. m. PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 15/07, PL. ÚS 40/2011). Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého z § 30 zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). Ústavný súd už tiež vyslovil, že zákaz volebnej kampane podľa § 30 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa § 30 zákona o voľbách sa nastolila rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. V rozpore s § 30 zákona o voľbách nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta (m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011).

Odporca vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že „zákon o volebnom moratóriu... neporušil“, pričom predložil zápisnicu zo svojho výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku ČVS: ORP­554/VI­VK­2014 z 5. decembra 2014. Vo výpovedi odporca uviedol, že „navštívil pani v jej predajni mäsa v obci Čebovce, čo bolo dňa 12. 11. 2014, kedy... ju požiadal, či by... si v jej predajni nemohol umiestniť... predvolebný plagát... je pravdou, že... sa pred konaním komunálnych volieb osobne stretol a rozprával aj s pánom , ktorého... navštívil dňa 12. 11. 2014, kedy... sa spolu rozprávali v podvečerných hodinách u nich doma... o verejných veciach v súvislosti s obcou Čebovce, kde... mu ešte uviedol svoju predstavu , resp. plán... pôsobenia v prípade zvolenia za starostu... V tomto duchu... viedol rozhovory aj s inými občanmi obce Čebovce.“. Uviedol tiež, že volebnú kampaň viedol „v období, kedy... to zákon umožňoval a nie v období volebného moratória...“.

Sťažovateľ svojou argumentáciou v sťažnosti nijako nevyvrátil tvrdenia odporcu, ktoré uviedol počas výsluchu v predmetnej trestnej veci k podozreniu z porušenia volebného moratória.

Vychádzajúc z uvedeného a tiež zo skutočnosti, že na preukázanie svojho tvrdenia o porušení volebného moratória odporcom, prípadne vytvorením profilu na sociálnej sieti Facebook sťažovateľ nenavrhol žiadne dôkazy – napr. výsluch svedkov – voličov, ktorí uvedené aktivity odporcu videli, prípadne boli odporcom priamo oslovení v uvedenom časovom období, alebo výpisom z príslušného profilu sociálnej siete Facebook, ústavný súd nepovažoval toto tvrdenie sťažovateľa za relevantné.