← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·05/20/2015 00:00:00

PL. ÚS 34/2015

ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2015.1

Odmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Ľubomír Dobrík
IČS
1735/2015
Citované
4× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 34/2015­10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslankyňou Ing. Janou Kiššovou, na začatie konania o súlade § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slov „a § 13a“ zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. februára 2015 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených Ing. Janou Kiššovou, poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na začatie konania o súlade § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slov „a § 13a“ zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o investičnej pomoci“) s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli: «Schvaľovanie investičnej pomoci bolo za podmienok ustanovených zákonom do 30. apríla 2014 kompetenciou vlády Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 25. marca 2014 zákon, ktorý bol publikovaný pod č. 102/2014 Z. z.. Uvedený zákon v čl. IX novelizoval zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky považujeme § 13 odsek 7, ktorý znie: „(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú na konanie o schválení investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, na ktorý sa navrhuje poskytnutie investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b).“. § 13a, ktorý znie: „§ 13a (1) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,) a investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b).

Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. (2) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,) a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) s tým, že jednou z podmienok uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci je, že Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom) a následne postupom podľa osobitného predpisu) požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom,) o čom písomne informuje žiadateľa.

(3) Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur je zlučiteľná so spoločným trhom,) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa.

Oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak Európska komisia prijme

rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur nie je zlučiteľná so spoločným trhom, rozhodnutie ministerstva alebo ministerstva dopravy podľa odseku 2 stráca platnosť.“. V § 15 ods. 4 slová „a § 13a“. Ustanovenie § 13 ods. 7 legislatívnotechnicky vytvára priestor pre § 13a ods. 7, pre výnimku na schvaľovanie investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, na ktorý sa navrhuje poskytnutie investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) (t. zn. úľavy na dani z príjmu). § 13a zavádza kompetenciu pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vydávať rozhodnutie o schválení investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) (t. zn. úľavy na dani z príjmu) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur.

Toto rozhodnutie ešte zákonná úprava v § 13a delí na nepodmienené (ods. 1) a podmienené (ods. 2 a 3). Toto delenie je však na účely tohto ústavného podania irelevantné. Relevantné je, že uvedená rozhodovacia kompetencia bola vyššie uvedenou novelou odňatá vláde Slovenskej republiky a prenesená na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V § 15 ods. 4 zákonná úprava obsahuje slová „a § 13a“; uvedené slová sú iba

legislatívno technickým vysporiadaním sa s existenciou § 13a. II. Relevantné ústavné východiská a namietaný nesúlad Podľa čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Ústava samozrejme neobsahuje právnu definíciu zásadného opatrenia na zabezpečenie hospodárskej asociálnej politiky Slovenskej republiky, avšak niet pochýb, že opatrenie týkajúce sa investičného zámeru s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, pričom horná hranica nie je ohraničená, je bez akýchkoľvek pochybností už potrebné považovať za zásadné opatrenie hospodárskej a sociálnej politiky, keďže pri takom objeme investícií už aj úľava na dani bude bezpochyby v značných finančných objemoch.»

Návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález: «Ustanovenia § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slová „a § 13a“ zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. nie sú v súlade s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

Navrhovatelia zároveň v zmysle § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podávajú návrh na pozastavenie účinnosti «§ 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slová „a § 13a“ zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a to až do zrušenia alebo zániku uznesenia o pozastavení účinnosti podľa § 38 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov».

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na začatie konania najmenej pätina poslancov národnej rady.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení, b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy so veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 119 písm. d) ústavy vláda rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.

Podľa § 13 ods. 7 zákona o investičnej pomoci ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú na konanie o schválení investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, na ktorý sa navrhuje poskytnutie investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o investičnej pomoci ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, predloží na základe žiadosti žiadateľa návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o investičnej pomoci vláda pri schvaľovaní návrhu na poskytnutie investičnej pomoci zohľadní najmä národohospodársky význam investičného zámeru a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

Podľa § 13 ods. 3 zákona o investičnej pomoci ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou vydá rozhodnutie o schválení investičnej pomoci žiadateľovi. Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, žiadosť zamietne.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o investičnej pomoci ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou postupom podľa osobitného predpisu požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, žiadosť zamietne.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o investičnej pomoci ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu do 15 dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá rozhodnutie o schválení investičnej pomoci žiadateľovi. Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, žiadosť zamietne.

Podľa § 13 ods. 6 zákona o investičnej pomoci ak sa investičná pomoc poskytuje vo forme podľa § 2 ods. 1 písm. d), ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, doručí rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obci, na ktorej území má byť investičný zámer realizovaný.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o investičnej pomoci investičná pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest sa poskytuje formou úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 13a ods. 1 zákona o investičnej pomoci ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b). Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4.

Podľa § 13a ods. 2 zákona o investičnej pomoci ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) s tým, že jednou z podmienok uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci je, že Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom a následne postupom podľa osobitného predpisu požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa.

Podľa § 13a ods. 3 zákona o investičnej pomoci ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur je zlučiteľná so spoločným trhom, ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur nie je zlučiteľná so spoločným trhom, rozhodnutie ministerstva alebo ministerstva dopravy podľa odseku 2 stráca platnosť.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o investičnej pomoci prijímateľ je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 až 4 najneskôr do troch rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 13 alebo § 13a. Pri veľkom investičnom projekte je lehota na splnenie podmienok podľa prvej vety najviac päť rokov.

III.

Ústavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia prijatiu návrhu na začatie konania na ďalšie konanie.

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľov nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, konkrétne neobsahuje odôvodnenie návrhu na začatie konania, ktoré by spĺňalo ústavno­právne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014).

Navrhovatelia odôvodňujú tvrdený nesúlad ustanovení § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slov „a § 13a“ zákona o investičnej pomoci s čl. 119 písm. d) ústavy stručne, a to: „Podľa čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Ústava samozrejme neobsahuje právnu definíciu zásadného opatrenia na zabezpečenie hospodárskej asociálnej politiky Slovenskej republiky, avšak niet pochýb, že opatrenie týkajúce sa investičného zámeru s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, pričom horná hranica nie je ohraničená, je bez akýchkoľvek pochybností už potrebné považovať za zásadné opatrenie hospodárskej a sociálnej politiky, keďže pri takom objeme investícií už aj úľava na dani bude bezpochyby v značných finančných objemoch.“

Ústavný súd posudzujúc doručený návrh z ústavno­právneho hľadiska nepovažuje za dostatočné také odôvodnenie návrhu na vyslovenie nesúladu § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slov „a § 13a“ zákona o investičnej pomoci s čl. 119 písm. d) ústavy, v ktorom absentuje podrobnejšie opísanie súvislostí medzi napadnutými ustanoveniami zákona o investičnej pomoci a medzi čl. 119 písm. d) ústavy, ktorý obsahuje oprávnenie vlády rozhodovať v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a tiež uvedenie dôvodov, na základe ktorých sa opatrenia týkajúce sa v zákone uvedeného investičného zámeru majú považovať za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky, a dôvodov, na základe ktorých navrhovatelia prezumujú neústavnosť napadnutých ustanovení zákona o investičnej pomoci.

Podľa názoru ústavného súdu navrhovatelia vo svojom návrhu nepredložili dostatok dôvodov, ktoré by v čase predbežného prerokovania veci svojou relevanciou preukazovali možnosť reálneho nesúladu ustanovení § 13 ods. 7, § 13a a v § 15 ods. 4 slov „a § 13a“ zákona o investičnej pomoci s čl. 119 písm. d) ústavy. Absencia dôvodov, ktoré sú podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na začatie konania o súlade ustanovení zákona s právnymi predpismi vyššej právnej sily, vedie k celkovej nepresvedčivosti, je prejavom nedostatku právnych argumentov na strane navrhovateľov a prezentuje očakávanie o doplnení chýbajúcej argumentácie zo strany ústavného súdu.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na začatie konania o súlade právnych predpisov neobsahuje odôvodnenie, ktoré by spĺňalo dostatočné ústavno­ právne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014), a vzhľadom na to predmetný návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Navrhovatelia žiadali aj pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia zákona. Keďže pozastavenie účinnosti sa viaže na rozhodovanie vo veci samej a ústavný súd návrh odmietol už pri predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho významu ďalej o tomto návrhu rozhodovať. Nad rámec uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou podľa ústavy je rozhodovať o súladnosti namietaných častí zákona s ústavou, a nie vstupovať do politických otázok, ktoré je príslušná riešiť zákonodarná moc v rámci slobodnej súťaže politických síl. Ústavný súd nemá právomoc vstupovať do tejto súťaže politických síl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.