PL. ÚS 38/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/2015­16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra Dobríka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej Ing. Jozefom Kolárom, PhD., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhej vety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisová skupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie.

2. Skupina poslancov svoj návrh v úvode odôvodnila konštatovaním, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov sú retroaktívne a nenapĺňajú princíp proporcionality právnej úpravy, čím porušujú niektoré zo základných princípov právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 ústavy. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa skupiny poslancov ďalej porušujú aj základné právo na podnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože svojimi následkami spôsobujú vážny zásah do tohto základného práva. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa mienky skupiny poslancov majú taktiež potenciál spôsobiť následky, ktoré idú za rámec princípu zakotveného v čl. 13 ods. 4 ústavy, obmedzujú základné práva a slobody, pričom toto obmedzenie nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného práva a slobody a ide omnoho ďalej, než je ustanovený cieľ, t. j. zamedziť daňovým únikom, resp. vytvoriť bázu na vyšší výber dane z príjmu.

3. Skupina poslancov vyjadrila svoj názor na čl. 1 ods. 1 ústavy, pričom uviedla, že z ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy možno nepochybne vyvodiť záver, podľa ktorého k základným princípom zvrchovaného, demokratického a právneho štátu neodmysliteľne patria určité obsahové prvky, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú a napĺňajú princíp právneho štátu. Z tohto možno podľa presvedčenia skupiny poslancov jasne vyvodiť, že pokiaľ niektoré ustanovenia zákona odporujú niektorým princípom, ktoré v sebe obsahujú pojem „právny štát“, potom tieto ustanovenia odporujú princípu právneho štátu ako základnému ústavnoprávnemu princípu v Slovenskej republike samotnému.

3.2 Podľa skupiny poslancov napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú, že doba odpisovania sa pri určitých druhoch budov (odpisová skupina č. 6) predlžuje z doterajších 20 rokov na 40 rokov, a to aj u tých budov, kde odpisovanie už niekoľko rokov prebieha (t. j. nové pravidlá sa nevzťahujú až na odpisy majetku začaté po nadobudnutí účinnosti zákona), nerešpektuje zásadu zákazu retroaktivity. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa názoru skupiny poslancov (i) vstupujú do doteraz nadobudnutých práv podnikateľa a menia jeho ekonomickú situáciu (napríklad podnikateľ po určitom počte rokov odpisovania a plánovania výdavkov, investícií a pod. sa musí prispôsobiť a odpisovať majetok až do pomerného uplynutia doby 40 rokov, napr. pri budove, ktorú už odpisoval 1 rok, ju nebude ďalej odpisovať 19 rokov, ale po novom už 38 rokov), (ii) nerešpektujú to, že podnikatelia, ktorí už začali s odpisovaním majetku, by sa možno za daného stavu pre kúpu tohto majetku nerozhodli a svoj podnikateľský postup by riešili inak, napr. prenájmom, alebo lízingom ­ inými slovami, zákonodarca takto vstúpil do ich podnikateľského života dosť nevyberane a pomerne drasticky.

3.5 Podľa navrhovateľov zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo (právna norma) pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožno potrestať za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo trestným činom alebo priestupkom. Rovnako nie sú podľa navrhovateľov prípustné zákony, ktoré by spätne (so spätnou účinnosťou) zakladali alebo zvyšovali občanom akúkoľvek verejnoprávnu povinnosť. Základom tohto prístupu je podľa navrhovateľov presvedčenie, že spoľahlivosť právneho poriadku v určitom čase zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkov správania každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie (budovanie) vlastného života ­ aj podnikateľského. Odmietanie retroaktivity (spätnej účinnosti) sa spája s odmietaním zmeny subjektívnej právnej situácie vytvorenej na základe individuálnych právnych úkonov, ktoré vznikli podľa skoršej (predchádzajúcej) právnej úpravy. 3.6 V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov sú navrhovatelia toho názoru, že ide o pravú retroaktivitu. Mohlo by sa podľa navrhovateľov zdať, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov nezavádzajú nové povinnosti, resp. nezvyšujú daňové zaťaženie a pod., ale nie je to tak. Podľa navrhovateľov predĺžením doby odpisovania daného majetku z 20 na 40 rokov toto odpisovanie výrazne spomaľujú, a tým zvyšujú daňové zaťažené podnikateľov bez ohľadu na to, že nedošlo k zvýšeniu sadzby dane. Navrhovatelia konštatujú, že je všeobecne známe, že k zvýšeniu daňového zaťaženia nemusí dôjsť len zvýšením sadzby dane, ale aj inými úpravami systému dane z príjmu, ako to je napríklad práve pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov, keď sa zostatková hodnota budov (odpisová skupina 6), ktoré podnikateľský subjekt nadobudol pred 1. januárom 2015, bude premietať do zníženia základu dane cez daňovo uznateľné výdavky (odpisy) dvojnásobne dlhšie obdobie. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa navrhovateľov neupravujú situáciu podnikateľov len nepatrne, zanedbateľným spôsobom, ktorý „sa dá vydržať“, teda napríklad keby táto úprava predĺžila dobu odpisovania o 1 ­ 2 roky. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov predlžujú dobu odpisovania pri investičnom majetku, teda najmä pri budovách nevýrobného charakteru o 100 %, teda z doterajších 20 rokov (čo bola situácia v čase, keď sa podnikateľ rozhodoval o investícii do takéhoto majetku) na 40 rokov, čo je pre rozhodovanie podnikateľa výrazne iná situácia. Retroaktívna právna úprava teda významne mení situáciu zasiahnutých subjektov, nejde o nepatrnú zmenu, zvyšuje ich daňové zaťaženie a mení postavenie zasiahnutých subjektov, ktoré nadobudli v minulosti. Zákonodarca tak podľa navrhovateľov neuznáva stav, ktorý vznikol na základe platných právnych predpisov v minulosti, tento stav zásadným spôsobom mení, a tým mení aj situáciu dotknutých subjektov ­ podnikateľov. Z tohto dôvodu pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov ide podľa presvedčenia navrhovateľov o retroaktivitu pravú.

4.2 Navrhovatelia uznávajú, že štát, resp. zákonodarca, má právo viac alebo menej podporovať podnikanie, viac alebo menej podporovať určité oblasti podnikania, resp. niektoré nepodporovať. Tvrdia však, že pokiaľ existuje základné právo na podnikanie garantované ústavou, štát musí zabezpečiť všetko potrebné, aby bol podnikateľ chránený od neodôvodnených a rušivých zásahov do tohto práva, pričom navrhovatelia nemajú na mysli trhový vývoj a pod. Základným nástrojom štátu na takúto ochranu garantovaného základného práva je podľa názoru navrhovateľov vytváranie a schvaľovanie legislatívneho rámca vrátane daňového. V prípade, že sa štát rozhodne nepodporovať podnikanie, nepodporovať investovanie, je to jeho rozhodnutie. Zákonodarca má podľa navrhovateľov právo prijímať aj nerozumné zákony. Podľa navrhovateľov je však podstatné, že takéto právne predpisy, ktorými štát reguluje určitú oblasť úpravy, by nemali aktívne poškodzovať tých, ktorí do systému a do právnych vzťahov vstúpili v čase, kedy podpora/nepodpora podnikania bola zo strany štátu úplne iná, teda v čase, keď aj právna situácia bola úplne iná. Inými slovami, vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú pre určité správanie vrátane investičného, zrealizujú takéto svoje rozhodnutia, a následne zmeniť právne prostredie tak, že existujúce právne vzťahy podnikateľov sa vážne poškodzujú, je podľa úsudku navrhovateľov neprípustné. V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov sa podľa navrhovateľov v žiadnom prípade nedá hovoriť o podpore a ochrane podnikania zo strany štátu, ale o jeho aktívnom poškodzovaní.

5. Skupina poslancov zastáva názor, že pokiaľ v súlade s ustanoveniami čl. 13 ods. 4 ústavy v rámci testu proporcionality právnej úpravy sa dá do pomeru verejný záujem (výber daní) a základné právo na podnikanie vo svetle jeho obmedzenia, až možného skončenia, výsledkom bude, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov v tomto teste neobstoja. Podnikatelia totiž ani pri 20­ročnej dobe odpisovania nezaplatia (v súvislosti s odpisovaním majetku) na dani z príjmu menej. Pri nových pravidlách (40­ročné odpisovanie majetku) zaplatia viac, avšak len krátkodobo. Tieto pravidlá sú podľa skupiny poslancov totiž neudržateľné a aj pre budúcich investorov také zlé, že časom ich bude musieť zákonodarca meniť. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov svojou pravou retroaktivitou podľa skupiny poslancov vážne poškodzujú tých podnikateľov, ktorí už do daného majetku investovali, svoje podnikateľské rozhodnutie už realizovali, novými pravidlami však budú vážne poškodení. Podľa skupiny poslancov ide o neprípustný retroaktívny zásah štátu.

5.1 Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa mienky skupiny poslancov neobmedzujú základné právo na podnikanie len z hľadiska dosahovania verejného záujmu, ale idú ďaleko za tento záujem. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa vyjadrenia skupiny poslancov neprechádzajú a nemôžu prejsť testom proporcionality právneho predpisu.

4 12 rokov 5 20 rokov 6 40 rokov.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.) pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto: Odpisová skupina Ročný odpis 1 1/4 2 1/6 3 1/8 4 1/12 5 1/20 6 1/40.

Podľa § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

III. K prijatiu návrhu na ďalšie konanie

8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou(...) a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.