PL. ÚS 41/2014

PL. ÚS 41/2014

Odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza

Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pripájam svoje odlišné stanovisko k uzneseniu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. PL. ÚS 41/2014-101 zo 16. marca 2016 (ďalej aj „oponované uznesenie“), ktorým bolo zastavené konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) o súlade § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o významných investíciách“) v znení zákona č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/2013 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), § 117b a § 140a ods. 1 písm. b) v časti „stavieb uvedených v § 117b“ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok) v znení zákona č. 219/2013 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 71 ods. 2 ústavy (spolu ďalej aj „napadnuté ustanovenia“).

Keďže s niektorými interpretačnými závermi pléna ústavného súdu obsiahnutými v oponovanom uznesení, ktoré majú zásadný význam, nemôžem súhlasiť, bol som nútený pripojiť k nemu svoje odlišné stanovisko, ktoré odôvodňujem takto:

3. Nespochybňujem, že § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách v znení zákona č. 219/2013 Z. z. bol zákonom č. 154/2015 Z. z. novelizovaný, nemôžem však súhlasiť s tvrdením, že po tejto novelizácii nadobudlo napadnuté ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách „inú kvalitu, iný rozmer a obsah odlišný od znenia napadnutého skupinou poslancov.“ (bod 11.2 oponovaného uznesenia). Naopak, som hlboko presvedčený o tom, že novelizáciou vykonanou zákonom č. 154/2015 Z. z. došlo použitím štandardnej legislatívnej techniky len k novému (úspornejšiemu) „legislatívno-technickému usporiadaniu“ matérie, ktorá bola súčasťou § 1 ods. 3 zákon o významných investíciách už v znení zákona č. 219/2013 Z. z. V skutočnosti totiž zákonom č. 154/2015 Z. z. došlo „len“ k rozšíreniu zákonnej definície významnej investície, keďže týmto zákonom sa „... zavádza možnosť vydania osvedčenia o významnej investícii aj podniku, ktorý je v 100 % vlastníctve štátu, a to v súvislosti s vybudovaním strategického parku.“ (citované z dôvodovej správy k vládnemu návrhu novely zákona o významných investíciách, ktorý bol po schválení Národnou radou Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č.154/2015 Z. z.; č. parlamentnej tlače 1625). Toto rozšírenie zákonnej definície významnej investície sa však netýka (a ani nemohlo týkať) námietok skupiny poslancov proti napadnutému zneniu § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách, ktoré zostalo podľa môjho názoru obsahovo nezmenené, je len inak legislatívno-technicky usporiadané.

4. Z uvedeného vyplýva, že mám zásadne iný názor na interpretáciu § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách v znení zákona č. 154/2015 Z. z. než plénum ústavného súdu. Vzhľadom na to, že § 1 ods. 3 predstavuje jedno z kľúčových ustanovení zákona o významných investíciách, zdá sa žiaduce právny názor väčšiny pléna ústavného súdu k jeho interpretácii podrobiť kritike aj (plasticky) ilustratívne, čo nemožno inak než porovnaním jeho znenia pred a po novelizácii vykonanej zákonom č. 154/2015 Z. z. Zároveň treba vziať do úvahy aj znenie § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách, z ktorého sa interpretácia § 1 ods. 3 tohto zákona odvíja.

5. Citovaný text § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách v napadnutom znení plénum ústavného súdu interpretovalo tak, že za významnú investíciu možno vyhlásiť aj takú stavbu, ktorú bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej „uskutočnenie... je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí“ (ďalej aj „súvisiaca stavba“), pričom na rozdiel od (hlavnej) významnej investície podľa § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách môže byť súvisiaca stavba vyhlásená za významnú investíciu aj vtedy, ak „NESPĹŇA podmienky podľa odseku 2 písm. a) a b) zákona...“ (bod 11.1 oponovaného uznesenia), t. j.

a) ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie nie sú potrebné finančné prostriedky v sume najmenej 100 miliónov eur, a b) nejde ani o stavbu, ktorej uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest. S interpretačným záverom pléna ústavného súdu k § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách v napadnutom znení (v znení zákona č. 219/2013 Z. z.) nemám žiadne výhrady, t. j. stotožňujem sa s ním.

6. Vo vzťahu k § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách v znení po novelizácii vykonanej zákonom č. 154/2015 Z. z. plénum ústavného súdu tvrdí, že súvisiaca stavba môže byť vyhlásená za významnú investíciu len vtedy keď jej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike (podnik), ktorá „MUSÍ SPĹŇAŤ definičné znaky podniku podľa § 1 ods. 2 zákona...“ (bod 11.1 oponovaného uznesenia). Z toho podľa názoru pléna ústavného súdu vyplýva, že aj v prípade súvisiacej stavby a) musí ísť o stavbu, na ktorej uskutočnenie sú potrebné finančné prostriedky v sume najmenej 100 miliónov eur, b) musí ísť o stavbu, ktorej uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest, a c) ide o stavbu, o ktorej vláda Slovenskej republiky rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Podľa môjho názoru totiž aj po novelizácii zákona o významných investíciách vykonanej zákonom č. 154/2015 Z. z. sa súvisiaca stavba môže vyhlásiť za významnú investíciu aj vtedy, ak a) ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie nie sú potrebné finančné prostriedky v sume najmenej 100 miliónov eur, a b) nejde ani o stavbu, ktorej uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest; postačí totiž, že pôjde o stavbu, ktorej „uskutočnenie... je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“. Môj interpretačný záver opieram jednak o historický výklad (poukazujúc na už citovanú časť dôvodovej správy k vládnemu návrhu novely zákona o významných investíciách), ale predovšetkým o logický výklad ustanovení § 1 ods. 2 a 3 zákona o významných investíciách vychádzajúci so štandardnej legislatívnej techniky.

Ak by sa totiž akceptoval interpretačný záver pléna ústavného súdu, tak by z hľadiska legislatívnej techniky nebolo potrebné rozlišovať medzi (hlavnou) významnou investíciou (podľa § 1 ods. 2) a súvisiacou stavbou (podľa § 1 ods. 3), t. j. § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách by zahŕňal aj matériu týkajúcu sa súvisiacej stavby [ustanovenie § 3 písm. a) uvedeného zákona]. Za týchto okolností by nemalo žiadny význam rozdeľovať matériu týkajúcu sa (hlavnej) významnej investície a súvisiacej stavby do dvoch rozdielnych ustanovení. Ak však zákonodarca túto matériu umiestnil do dvoch rozdielnych ustanovení, tak to neurobil náhodou, ale preto, aby dal zjavne najavo, že medzi ich interpretáciou a aplikáciou existujú zásadné rozdiely.

Za týchto okolností som považoval za nevyhnutné pripojiť k oponovanému uzneseniu moje odlišné stanovisko.

V Košiciach 16. marca 2016