PL. ÚS 45/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 45/2014­78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko, Gorkého 1/A, Skalica, za účasti , , zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o., Železničná 90/12, Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Stanislav Rojko, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť zamieta.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutých voľbách získal zo 700 odovzdaných platných hlasov 260 hlasov, pričom jeho protikandidátka (ďalej len „odporkyňa“) získala v napadnutých voľbách 329 hlasov. Svojou sťažnosťou namieta v prvom rade porušenie § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o voľbách“ alebo aj ,,volebný zákon“), pretože pri sčítavaní hlasov miestnou volebnou komisiou, ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“), boli prítomné a sčítavania sa reálne zúčastňovali aj iné osoby ako členovia volebnej komisie, konkrétne , a , ktorá je zamestnankyňou obecného úradu. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že volebná komisia uvedeným osobám nepovolila, aby sa zúčastňovali pri sčítavaní hlasov, pričom označené ustanovenie zákona o voľbách neumožňuje nečlenovi volebnej komisie do sčítavania hlasov aktívne zasahovať. Uvedené pritom mohlo ovplyvniť výsledok počtu hlasov. S poukazom na výpoveď „predsedkyne volebnej komisie vyplýva, že z dlhodobých a zdravotných ťažkostí, si neuvedomovala svoje postavenie a mala voči takýmto osobám urobiť rázne opatrenia... Tým, že sa tieto osoby zúčastnili na sčítaní hlasovania je treba hodnotiť ako okolnosti (porušenie zákona), ktoré mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného zsatupiteľstva.“.

V stanovisku z 23. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporkyňa popiera, že by počas toho, ako bola voliť, nahlásila volebnej komisii dvoch pozorovateľov, pričom uvádza, že «občianky a sa u mňa informovali, či je možné, aby sa zúčastnili na sčítaní hlasov, ja som im povedala, že na toto sa opýtam volebnej komisie, ale o ich účasti musí rozhodnúť volebná komisia, v žiadnom prípade som ja tieto osoby ako „pozorovateľky nedelegovala“. O účasť v požadovanom čase tieto osoby žiadali už volebnú komisiu alebo jej predsedkyňu, ja som účasť týchto osôb na voľbách alebo sčítavaní hlasov žiadnym spôsobom neovplyvňovala.». Nadväzne na to odporkyňa uvádza, že „volebná komisia mala možnosť vykonať príslušné opatrenia k tomu, aby neoprávnená osoba nebola prítomná pri voľbách alebo sčítavaní hlasov“. Zároveň popiera, že by predsedníčke volebnej komisie činnosť vo volebnej komisii nanútila, a pripomína, že má dlhoročné skúsenosti s pôsobením vo volebných komisiách. Namieta tiež obsah k sťažnosti pripojených čestných vyhlásení členov volebnej komisie, ktoré považuje za neprípustné a účelové, pokiaľ sú takéto vyhlásenia v rozpore s obsahom volebnej zápisnice, ktorú títo členovia bez výhrad podpísali. Poukazuje na ňou zabezpečené čestné vyhlásenia členov volebných komisií, z ktorých nevyplýva, že by počas priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov došlo „k nejakým neoprávneným alebo nezákonným zásahom“ a že zápisnica volebnej komisie „bola vyhotovená a podpísaná bez výhrad. Pokiaľ došlo k nejakej činnosti v súvislosti s voľbami, jednalo sa o príchod , ktorý je bratom sťažovateľa a jeho postup, prípadne oznámenie riešila polícia na mieste samom. Informácie polícia požadovala jednak od , ale aj od prítomných členiek volebnej komisie a o tejto skutočnosti sa vyjadrili vo svojom čestnom vyhlásení, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na priebeh a sčítanie hlasov, ani na vyhotovenie zápisnice, nakoľko v tom čase už zápisnica bola odvezená na obvodnú volebnú komisiu.“.

Následne poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi ňou a sťažovateľom, ktorý predstavuje približne 10 % platných hlasov, a uvádza, že v prípade manipulácie s volebnými lístkami by pri takomto počte táto skutočnosť nemohla „ujsť pozornosti ktorejkoľvek členky volebnej komisie alebo zapisovateľky, prípadne tzv. pozorovateliek“. V závere svojho vyjadrenia uvádza, že zápisnica o výsledku volieb „je zásadným volebným dokumentom, ktorým sa v podstate potvrdí priebeh volieb, počet hlasov a zvolení kandidáti, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh a výsledky volieb. V prípade, ak zápisnica neobsahuje žiadne námietky alebo výhrady, ak bola podpísaná všetkými členmi /členkami/ volebnej komisie, je potrebné takúto zápisnicu považovať za platnú a na jej platnosti nemôže zmeniť nič ani nejaké tzv. čestné vyhlásenie, o to viac, že takéto čestné vyhlásenie je vyhotovené len na žiadosť a z iniciatívy niektorého kandidáta. V danom prípade k prvotným takýmto úkonom došlo zo strany sťažovateľa, keď prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dal do advokátskej kancelárie predvolať členky volebnej komisie, dal vyhotoviť tzv. čestné vyhlásenia a z takýchto čestných vyhlásení použil iba tie vyhlásenia, ktoré nejakým spôsobom vyhovujú zámerom sťažovateľa. Pritom obsah takýchto čestných vyhlásení nebol známy ani mne ako druhej strane sporu, nebol známy ani ostatným zainteresovaným osobám, najmä členkám volebnej komisie, preto na obsah tzv. čestných vyhlásení v ústavnej sťažnosti nebolo možné priamo reagovať vo vzťahu k tým osobám, od ktorých tzv. čestné vyhlásenie bolo doložené, inak len tým, aby sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadrili aj ostatné členky volebnej komisie, zapisovateľka a pracovníčka, ktorá priebeh volieb administratívne ­ technicky zabezpečovala.“.

Zo svedeckých výpovedí svedkyne a vyplynulo, že pozorovateľky a , ako aj sa zúčastňovali sčítavania hlasov tak, že „vyberali hlasovacie lístky z obálok“ a počítali zistené hlasy „na kalkulačke“. Podľa svedkyne mala , ktorá nebola ani členkou volebnej komisie, dokonca sčítavanie hlasov riadiť (pred sčítaním hlasov mala verejne vyhlásiť „ideme na to“). Volebnú schránku s odovzdanými obálkami mala na stôl vysypať . Pokiaľ ide o postup sčítavania hlasov, obidve členky volebnej komisie uviedli, že najskôr sa sčítavali hlasovacie lístky na poslancov a až po prestávke hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách starostu obce. V súvislosti s touto prestávkou uviedla, že počas prestávky v priebehu sčítavania hlasov mohlo byť do odovzdaných hlasovacích lístkov na funkciu starostu obce zasiahnuté, avšak konkrétne sama žiadnu manipuláciu nedosvedčila, uvádzajúc, že nemá prehľad o tom, čo sa v tom čase vo volebnej miestnosti dialo. Podľa sa aj na sčítavaní hlasov starostu zúčastňovala i pozorovateľky, ktoré si spočítané hlasovacie lístky následne ešte raz prepočítali. Existenciu neúradných volebných obálok v schránkach však označené svedkyne nezistili. Z ich výsluchu tiež vyplynulo, že starostka obce (odporkyňa) sa počas sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti nezdržiavala. Obidve svedkyne podpísali aj čestné vyhlásenia pripojené k sťažnosti z 22. novembra 2014 a k okolnostiam ich vyhotovenia uviedli, že tieto čestné vyhlásenia boli spisované v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne sťažovateľa, pričom obidve sa k obsahu týchto vyhlásení prihlásili. V čestných vyhláseniach vyjadrujú nesúhlas s prítomnosťou a s činnosťou v napadnutých voľbách, ako aj s prítomnosťou pozorovateliek pri sčítavaní hlasov, keďže o povolení ich namietanej prítomnosti volebná komisia nerozhodovala.

Svedkyňa uviedla, že je zamestnankyňou obce, ktorá bola starostkou poverená technicko­organizačnou prípravou volieb, súčinnosťou s volebnou komisiou pri zabezpečení ich priebehu a konečnou archiváciou volebnej dokumentácie. Bola poverená vedením služobného vozidla pri prevážaní členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou a pri doručovaní volebných zápisníc obvodnej volebnej komisie. Pri svojom výsluchu poprela zasahovanie do priebehu sčítavania hlasov volebnou komisiou, pripustila len zbieranie otvorených volebných obálok, ich následné preliepanie páskou a postupné ukladanie k ostatnej volebnej dokumentácii, ktorá bola určená na archiváciu. Zároveň potvrdila spísanie čestného vyhlásenia pripojeného k vyjadreniu odporkyne u jej právneho zástupcu.

Svedkyne a potvrdili, že sčítavania hlasov sa zúčastnili z vlastnej iniciatívy ako pozorovateľky. Podpísali len listinu o svojej prítomnosti pri sčítavaní hlasov v napadnutých voľbách. Zhodne uviedli, že proti ich prítomnosti nikto z volebnej komisie nevzniesol žiadne námietky a o ich prítomnosti sa nehlasovalo. Aktívne sčítavanie hlasov z ich strany popreli, rovnako ako manipuláciu s volebnými schránkami či hlasovacími lístkami, ktorých sa podľa vlastných tvrdení nedotýkali. Po sčítaní hlasov odišli ešte pred podpisom volebných zápisníc z volebnej miestnosti. Aj označené pozorovateľky potvrdili spísanie čestného vyhlásenia o ich účasti na voľbách u právneho zástupcu odporkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručené k vyjadreniu k sťažnosti.

Z čestných vyhlásení a predložených odporkyňou spolu s jej vyjadrením k sťažnosti a čestného vyhlásenia predloženej sťažovateľom ústavný súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by súviseli s napadnutými voľbami, ako tie, ktoré boli zistené vykonanými výsluchmi, respektíve z ostatných účastníkmi konania predložených čestných vyhlásení. Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

Podľa § 11a ods. 1 zákona o voľbách zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia, zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o prítomnosti zamestnankyne obecného úradu , ako aj a , ktoré požiadali o svoju účasť ako nezávislé pozorovateľky, volebná komisia nehlasovala, zároveň však nebolo zistené, že by niektorý z členov volebnej komisie vrátane výslovne (pred alebo aj počas sčítania) navrhoval hlasovať o ich prítomnosti pri sčítaní. Citovaný § 36 zákona o voľbách pritom umožňuje pri sčítaní hlasov aj prítomnosť iných osôb ako členov volebnej komisie za podmienky, že volebná komisia ich účasť na sčítaní hlasov povolí. V okolnostiach daného prípadu sa teda sčítavania hlasov uvedené osoby zúčastnili síce bez toho, aby bolo volebnou komisiou formálne takéto povolenie písomne udelené, avšak celý priebeh sčítavania hlasov signalizuje minimálne konkludentný súhlas členov volebnej komisie s ich prítomnosťou. Nikto z členov komisie prítomnosť označených osôb nenamietal. V konečnom dôsledku všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o hlasovaní bez výhrad, čo tento záver ústavného súdu podporuje. Z uvedeného dôvodu len prítomnosť osôb, ktoré nemali písomný súhlas volebnej komisie a ktoré neboli členmi volebnej komisie pri sčítavaní hlasov, nemožno hodnotiť ako také porušenie volebných predpisov, ktoré by mohlo odôvodniť vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ netvrdil a ani žiaden svedok nesvedčil o porušení volebných predpisov v tom smere, že by volebná komisia pred sčítavaním hlasov nezapečatila nepoužité hlasovacie lístky alebo nepoužité volebné obálky. Je teda zrejmé, že vo fáze sčítavania hlasov volebná komisia zisťovala výsledky volieb len z hlasovacích lístkov vložených do volebných obálok odovzdaných do volebných schránok. Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie ústavný súd zistil, že počet odovzdaných volebných obálok je v zhode s počtom vydaných volebných obálok (712 ks). Svoje zistenia volebná komisia riadne zaznamenala v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ako aj v zápisnici miestnej volebnej komisie, ktorú všetci jej členovia vrátane predsedníčky a členky podpísali. S prihliadnutím na výsledky dokazovania v danej veci preto možno ustáliť záver, že výsledky napadnutých volieb, tak ako boli zapísané volebnou komisiou, zodpovedajú zisteniam, ku ktorým dospela volebná komisia sčítaním hlasov všetkými členmi volebnej komisie. Preukázaná sporná činnosť ďalších prítomných osôb pri sčítavaní hlasov síce mohla sčasti narušovať zákonom ustanovené volebné pravidlá, avšak v konaní nebolo preukázané, že by táto činnosť relevantne zasiahla do objektívneho zistenia výsledkov napadnutých volieb takým spôsobom, že by tieto výsledky mohli byť v rozpore so slobodne prejavenou vôľou voličov.

Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktorého účelom je ochrana demokratických princípov volebného práva, zastáva ústavný súd názor, že využitie oprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konania niektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015