PL. ÚS 46/2014

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2014 (faxom) doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 2. decembra 2014 (poštou) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Horné Lefantovce (ďalej aj „obec“), ako aj volieb poslancov do obecného zastupiteľstva obce konaných 15. novembra 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých voľbách kandidovala na funkciu starostu obce. Sťažovateľka získala 215 hlasov zo všetkých platne odovzdaných hlasovacích lístkov (520) pre voľby starostu obce, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 41,4 %. Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 233 (44,8 %) zvolený (ďalej aj „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzi sťažovateľkou a zvoleným starostom je 18 hlasov.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 46/2014 zo 17. decembra 2014 bola sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka napáda zvolenie starostu obce pre neústavnosť a nezákonnosť volieb.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že „po hlasovaní“ boli hlasovacie lístky „previazané motúzom“ a prelepené lepiacou páskou, cez ktorú sa mal podpísať predseda volebnej komisie, avšak hlasovacie lístky zostali „voľne zviazané na stole“ aj po opustení volebnej miestnosti jej členmi a predsedom, ktorý odišiel doručiť zápisnicu o výsledku volieb obvodnej volebnej komisii zasadajúcej v Nitre.

Po voľbách, v pondelok 17. novembra 2014, bol predseda volebnej komisie volaný pracovníčkou obecného úradu, aby podpísal protokol o odovzdaní volebných spisov z volieb orgánov samosprávy obcí do úschovy obce (ďalej len „protokol“). Keď sa predseda volebnej komisie 20. novembra 2014 dostavil na obecný úrad, „pracovníčka úradu mu v kancelárii starostu dávala na podpis Protokol a z vedľajšej kancelárie priniesla otvorenú krabicu s hlasovacími lístkami, niektoré boli zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané, všetky však boli komukoľvek dostupné k manipulácii, preto predseda MVK listinu o odovzdaní dokumentov, ktoré v Protokole boli uvedené ako zapečatené, nepodpísal“.

Sťažovateľka je preto toho názoru, že „postupom miestnej volebnej komisie pri sčítaní hlasov boli závažným spôsobom porušené ustanovenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré ovplyvnili zistený výsledok komunálnych volieb 2014, nakoľko po ukončení hlasovania podľa § 37 Volebného zákona neboli zapečatené nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a celá volebná dokumentácia bola ešte aj po 5­ich ich dňoch od dňa konania volieb nezapečatená tak, aby sa s touto nedalo manipulovať tretími osobami“.

Zvolený starosta k osobe predsedu volebnej komisie okrem iného uviedol, že «bol nominovaný do MVK za koalíciu SMER­SD a KDH rovnako ako Sťažovateľka. Žijem v obci Horné Lefantovce už 7 rokov a osobne som pána videl iba dvakrát, ale z počutia viem, že má 18 rokov a je členom politickej strany Smer­SD, pričom svoje stredoškolské vzdelanie si ukončuje už na druhej strednej škole a to individuálnym študijným plánom. Pán sa iniciatívne prihlásil o pozíciu predsedu MVK a od začiatku volieb ostatných členov volebnej komisie upodozrieval zo zaujatosti členov komisie (vypočutie členov), jeho vystupovanie ku vekom starším členom komisie bolo v niektorých prípadoch „nedôstojné“. Po prečítaní Sťažnosti mám podozrenie, že pán mohol byť práve nominantom Sťažovateľky, ktorý sa iniciatívne prihlásil za predsedu MVK, aby aj zo svojej pozície mohol narúšať plynulosť volieb a účelovo v prípade neúspechu Sťažovateľky narušiť a spochybniť samotnú platnosť volieb.»

Na záver zvolený starosta ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť „na základe navrhovaných dôkazov, ktoré prispejú k rýchlemu rozptýleniu dôvodov na ktorých je Sťažnosť postavená, podnet Sťažovateľky zamietol ako neopodstatnený“.

Na predmetné vyjadrenie zvoleného starostu reagovala sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného poprela, že by sa so svedkom pred voľbami poznala, keď uviedla, že ho „vôbec nepoznala až dovtedy, keď jej 3 dni po voľbách zatelefonoval, že sa chce... stretnúť, nakoľko nemôže spávať z dôvodov, ktoré jej neskôr povedal ohľadom neústavného a nezákonného postupu členov komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce“. Taktiež sťažovateľka poukázala na to, že členovia volebnej komisie svedka „sami požiadali aby bol predsedom miestnej volebnej komisie“, pretože sú pracovne vyťažení. Tvrdenie zvoleného starostu, že svedok sa iniciatívne prihlásil na pozíciu predsedu volebnej komisie, preto považovala za nepravdivé.

O skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo: Svedok , predseda volebnej komisie, k zisťovaniu výsledkov volieb uviedol, že svedok „roztrhal urnu“ a vysypal jej obsah. Potom sa spojili dva stoly a na jednu kopu sa dali hlasovacie lístky pre starostu a na druhú kopu pre poslancov. Hlasy pre jednotlivých kandidátov sa potom vytriedili podľa mien a počítali sa, nikto neurčil, kto si ktorú kopu zoberie. On si zobral hlasovacie lístky pre sťažovateľku, spolu s nim rátali aj svedkyňa a (zapisovateľka volebnej komisie). Keď ich sčítali, „vyšlo im 240 hlasov + 3 hlasy boli ešte na stole, takže to bolo spolu 243 hlasov“. Pre zvoleného starostu sčítavali hlasy svedkovia a , „pôvodne im vyšlo 215“. Svedok ani nevedel, „ako to vzniklo, že sa začalo prepočítavať znova“. Podľa jeho výpovede najskôr si svedkyňa od neho zobrala kopu, v ktorej boli hlasy pre sťažovateľku, a „sama ich narátala iba 215“. Prepočítavali sa hlasy aj pre zvoleného starostu, tých bolo pri prvom a druhom počítaní podľa svedka 213. Posledné sčítanie hlasov pre sťažovateľku urobila podľa jeho výpovede svedkyňa , ktorá „tiež narátala 215 hlasov“. Počas sčítania hlasov okrem členov volebnej komisie, zapisovateľky a pozorovateľky, bol podľa výpovede svedka v miestnosti prítomný aj kandidát na starostu so svojím bratom ̶ stáli v otvorených dverách volebnej miestnosti z vonkajšej strany. Svedok ďalej uviedol, že pre kandidáta na starostu „bolo napočítaných cca 50 hlasov, a to mu aj p. povedala, a p. to potvrdil. V tom čase ešte prebiehalo prepočítavanie hlasov pre sťažovateľku aj pre . On (predseda volebnej komisie, pozn.) kopu hlasov pre pozrel, bolo tam 233 hlasov“. K podpísaniu zápisnice o výsledku volieb uviedol, že „sa podpisovala po skončení sčítania, jemu sa to už celé vtedy nepáčilo, ale neprejavil výhrady a zápisnicu podpísal“. K ukončeniu zisťovania výsledkov volieb a podpisovaniu zápisníc uviedol, že „ani presne nevie, ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie, či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu. Asi týždeň po voľbách mu volali asi z OÚ p. , že má prísť niečo podpísať. Až neskôr sa dozvedel, že to má byť protokol o odovzdaní volebných spisov do úschovy obce. Keďže nevedel presne o čo ide, pýtal sa v okolitých obciach, a povedali mu, že u nich sa nič také nepodpisovalo, tak ani on to nepodpísal.“.

nepopiera. Na kope nepoužitých hlasovacích lístkov tiež nie je jeho podpis. Svedok , podpredseda volebnej komisie, uviedol, že po skončení volieb sa hlasovacie lístky vysypali z urien, najskôr z prenosnej, potom z tých ostatných. Kým sa pristúpilo k otváraniu obálok, museli ich prepočítať, či sedia s počtom odovzdaných hlasov. Toto prepočítavali viackrát, lebo im to nesedelo. Až potom sa pristúpilo k otváraniu obálok, na jednu kopu sa vytriedili starostovia, na druhú poslanci. Hlasy pre starostov sa potom vytriedili podľa mien, kopu pre sťažovateľku si zobral predseda volebnej komisie.

a podpísali, pokiaľ niektoré neboli podpísané predsedom komisie, boli podpísané členmi komisie. Lístky sa potom dali do škatule, bola to obyčajná škatuľa, ale on nevie, čo sa s nimi potom stalo, on to nemal na starosti. Uviedol, že aj on podpisoval po skončení sčítania

podpredseda. Podpis na protokole. . . je jeho.“. Svedok ďalej uviedol, že volebné lístky sa dávali do väčšej škatule, ako je tu táto uložená, nevie, čo sa dialo potom. Ale všetko bolo zapečatené a zviazané. K zapečateniu volebných lístkov a ich uloženiu do škatule, ktorá je tu v súdnej miestnosti, došlo pri podpisovaní protokolu 22. novembra 2014. Po nahliadnutí do volebnej dokumentácie uviedol, že podpis na prelepených lístkoch (nepoužité hlasovacie lístky, pozn.) je jeho.

Svedkyňa , členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasov uviedla, že po skončení volieb o 20.00 h sa otvorili urny, urnu vysypal svedok . Najskôr spočítali neotvorené obálky, aby im to sedelo s počtom odovzdaných hlasov, skontrolovalo sa to podľa zoznamu voličov. Boli tam nejaké nezrovnalosti, ale nepamätá si, presne aké, keď to druhýkrát prepočítavali, už to potom sedelo. Až potom sa otvorili obálky, na jednu kopu sa dali starostovia, na druhú poslanci a došlo k sčítavaniu hlasov, na ňu žiaden z kandidátov na starostu nevyšiel, ona tak potom počítala poslancov. Predseda volebnej komisie si zobral kopu pre sťažovateľku, lebo sám to tak chcel, čomu sa ostatní čudovali. Sčítanie mu trvalo dlhšie, „lebo mal iný systém“. Chcela mu pomôcť, ale nedovolil, aby s ním počítala. Potom sa vrátila k počítaniu hlasov poslancov. Uviedla, že hlasy pre kandidátov , a boli rovnaké od počiatku. Len počet hlasov pre p. bol vyšší a nesedelo im to s počtom odovzdaných hlasovacích lístkov, tak to prepočítavali znova. Nepamätá si, že by s nimi prepočítavala aj zapisovateľka . Tiež si nepamätá, koľko hlasov napočítali, len si pamätá, že celkový počet hlasov sedel. Napokon to podľa nej skontrolovala pozorovateľka . Svedkyňa ďalej uviedla, že po skončení sčítania sa hlasy zapečatili, zostali vo volebnej miestnosti. Nepamätá si, že by ich dávali do nejakej škatule, o to sa už nezaujímala. Bola prítomná pri odovzdávaní volebných dokumentov do úschovy, svedkyňa im povedala, že predseda volebnej komisie to nechce urobiť, tak zavolala ostatných členov volebnej komisie. Volebnú dokumentáciu dali potom do škatule, ktorá je tu v súdnej sieni. Na otázku, či vo volebnej miestnosti okrem komisie, zapisovateľky a pozorovateľky bol niekto prítomný, odpovedala, že svedok bol v chodbe. Dvere do volebnej miestnosti boli otvorené.

Sčítania hlasovacích lístkov sa podľa výpovede svedkyne zúčastnili všetci členovia volebnej komisie, aj zapisovateľka . Svedkyňa volebné lístky nesčítavala ani neprepočítavala, hoci to predseda volebnej komisie chcel, oni jej to nedovolili, lebo nebola členkou komisie, na konci len skontrolovala, či to sedí. Po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov sa podľa jej výpovede hlasovacie lístky najskôr zviazali a zapečatili nepoužité, potom neplatné, a napokon platné hlasovacie lístky zostali vo volebnej miestnosti, ktorá sa uzamkla. Predseda volebnej komisie si to ešte fotil, vrátane pomocného sčítavania. K podpisovaniu protokolu z 22. novembra 2014 uviedla, že po voľbách sa potom stretli na odovzdaní volebných dokumentov do úschovy, predseda volebnej komisie neprišiel, svedkyňa hovorila, že to odmieta podpísať. Potom na obecnom úrade dali zapečatené hlasovacie lístky do urny, prelepili ju a svedok to podpísal. Na účasť iných osôb ako členov volebnej komisie pri spočítavaní hlasov uviedla, že vo volebnej miestnosti bola prítomná pozorovateľka a svedok bol na chodbe. Volebná miestnosť bola síce otvorená, ale tie ďalšie dvere z chodby boli uzamknuté. Z výpovede svedkyne bolo zistené, že táto bola zapisovateľkou volebnej komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce, inak je zamestnankyňou obce. K svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti uviedla, že v nej bola prítomná počas volieb, aj počas sčítania hlasov, toho prvotného sčítania sa nezúčastňovala aktívne, ale keď boli nezrovnalosti a došlo na prepočítavanie, tak prepočítavala hlasy aj ona. Pri prvom počítaní hlasy sťažovateľky počítal predseda volebnej komisie, „lebo on to tak chcel“, pri druhom prepočítavaní hlasy pre kandidátov , a sedeli, nezrovnalosti sa zistili len u sťažovateľky. Ona sama navrhla prepočítanie, lebo pri prvom sčítaní sa napočítalo viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných. Každý si to prepočítal u seba, svoju kôpku, ona počítala aj kandidátov a , potom to po sebe prepočítavali, každý jednotlivú kopu pre jednotlivých kandidátov.

Napokon svedkyňa , pozorovateľka, uviedla, že pri sčítavaní hlasov sa vysypali urny, rozdelili sa hlasovacie lístky na poslancov a na starostu, potom si to členovia volebnej komisie rozdelili medzi sebou. Ona pri tom nebola, sedela ďalej. Keď sa prvýkrát hlasy spočítali, tak to členovia komisie nahlásili zapisovateľke, ktorá to potom zrátala a zistila, že počet hlasov nesedí. Zvolený starosta mal 233 hlasov a sťažovateľka 240 hlasov, tak sa potom rátalo znova, potom vyšlo pre sťažovateľku nejakých 220 hlasov. Ona sama sa sčítavania hlasov nezúčastnila, hoci predseda volebnej komisie to chcel. Po prvom prepočítaní jej dal kopu sťažovateľky, ale ona to nerátala, len pozrela, či je to kopa p. a on si to potom zobral. Keď sa začala písať zápisnica, ona už išla preč.

Volebná miestnosť bola otvorená, svedok a jeho brat stáli pri dverách. Ale potom odišli. Z výpovede svedkyne , matky predsedu volebnej komisie, nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.

III. Právna úprava a relevantná judikatúra

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkou namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Námietky sťažovateľky

Sťažovateľka namieta, že k nezákonnému priebehu volieb starostu obce došlo v dôsledku postupu volebnej komisie: ­ pri sčítaní hlasov, ­ pri zapečatení volebnej dokumentácie.

K prvej námietke sťažovateľky

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v rozpore so zákonom o voľbách malo byť vo fáze zisťovania výsledkov volieb vykonané sčítanie hlasov. Po prvom sčítaní hlasov, ktoré pre sťažovateľku sám vykonával, tvrdil predseda volebnej komisie, že počet odovzdaných hlasov v prospech sťažovateľky bol 243 hlasov a podľa neho pre zvoleného starostu bolo napočítaných 213 hlasov. Pri opakovanom prepočítaní hlasov už bol iný počet a v prospech sťažovateľky bolo napočítaných 215 hlasov a pre zvoleného starostu 233 hlasov.

Z dokazovania vykonaného ustaným súdom vyplynulo, že keďže pri prvom sčítaní hlasov bolo podľa vyjadrenia zapisovateľky napočítaných „viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných“, bolo potrebné ich prepočítať. Podľa svedeckej výpovede svedkyne si hlasovacie lístky rozdelili tak, že, „najskôr si rozdelili kopu , každý tak po 60, toto spočítali, potom prepočítali hlasy pre a nakoniec tých dvoch kandidátov (ďalších dvoch kandidátov, ktorí taktiež kandidovali na funkciu starostu, pozn.), potom im to už sedelo“. Potom podľa svedeckých výpovedí členov volebnej komisie už napočítali pre sťažovateľku 215 hlasov. Pre zvoleného starostu bolo podľa svedeckých výpovedí členov volebnej komisie (okrem predsedu volebnej komisie) od počiatku napočítaných 233 hlasov.

K ďalšej skutočnosti, ktorá vyšla najavo až pri dokazovaní (pri výsluchoch), a to účasť pozorovateľky na sčítaní hlasov, ústavný súd konštatuje, že zo žiadnej z výpovedí svedkov (okrem predsedu volebnej komisie) sa táto nepreukázala, taktiež ani účasť svedka priamo vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov.

K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamo nepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedí svedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom) sčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet hlasov odovzdaných vo voľbách pre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju účasť na opakovanom sčítaní potvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie svedkyňa .

Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie § 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosť volieb starostu obce.

V zmysle § 37 zákona o voľbách sa proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je „technickým pracovníkom“, ktorý v zmysle § 11a zákona o voľbách zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (napr. m. m. PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 4/2011).

K druhej námietke sťažovateľky

Vo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky týkajúcej sa nezákonného postupu volebnej komisie pri zapečatení volebnej dokumentácie spočívajúcej okrem iného aj v tom, že po ukončení hlasovania nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 zákona o voľbách k zapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia neposkytla a uvedené nevyplynulo ani z čestného vyhlásenia predsedu volebnej komisie a ani nebolo preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov.

Výpoveď svedkyne („Sčítavanie začalo tak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom sa otvorili urny, najskôr malá prenosná a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky, aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky“.) potvrdzuje a výpovede ostatných svedkov nevyvracajú, že nepoužité hlasovacie lístky neboli zapečatené, tak ako to požaduje § 37 ods. 1 zákona o voľbách. Dokazovanie (výsluch svedkov, ako aj oboznámenie sa s volebnou dokumentáciou, v ktorej boli nepoužité hlasovacie lístky riadne zapečatené) nepreukázalo, že by sa došlo k akejkoľvek manipulácii s hlasovacími lístkami (či nepoužitými alebo inými).

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách, podľa ktorého volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložila sťažovateľka tvrdenie o porušení predpísaného postupu tak, že k zapečateniu hlasovacích lístkov a obálok nedošlo a tieto boli zabezpečené nedostatočne, a to tak, že „boli komukoľvek dostupné k manipulácii“. Sťažovateľka poukazuje na to, že po voľbách, keď sa predseda volebnej komisie dostavil na obecný úrad, aby podpísal protokol, pracovníčka obecného úradu doniesla otvorenú škatuľu s hlasovacími lístkami. Niektoré boli „zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané“. V tomto smere však sťažovateľka nepoukázala na potencionálnu možnosť následnej nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami a obálkami v snahe ovplyvniť volebný výsledok.

Z výpovedí jednotlivých svedkov bolo preukázané, že po ukončení sčítania hlasov boli hlasovacie lístky, ako aj obálky riadne zapečatené (zviazané motúzom, prelepené a podpísané buď predsedom alebo podpredsedom volebnej komisie). Uvedené potvrdil napokon aj sám predseda volebnej komisie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že „ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu“. Na inom mieste svedok vo svojej výpovedi uviedol, že keď prišiel na obecný úrad, aby zistil, „aký lístok má podpísať“, videl v nejakej škatuli pohádzané volebné lístky, „tieto boli zaviazané a niektoré nemali jeho podpis“. Takto zviazané a zapečatené hlasovacie lístky a obálky a ďalšia dokumentácia bola uložená podľa výpovede členov volebnej komisie do škatule, resp. niektoré ostali na stole. Volebná miestnosť sa zavrela, budova zakódovala. Podľa vyjadrenia zapisovateľky volebnej komisie tieto potom v nedeľu odniesla v škatuli do plechovej skrine (ku ktorej má prístup len ona a jej kolegyňa), ktorá sa nachádza taktiež na obecnom úrade, avšak v inej miestnosti. Keďže v pondelok po voľbách (ako aj v ďalšie dni) predseda volebnej komisie odmietol prísť odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce (čo vo svojej výpovedi aj potvrdil), k podpísaniu protokolu a odovzdaniu volebnej dokumentácie do úschovy obce (jej uloženiu do prenosnej volebnej schránky, tak ako bolo predložená ústavnému súdu) došlo až týždeň po voľbách.

Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej, nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnej dokumentácie preskúmanej priamo ústavným súdom nijako nenasvedčuje nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku). Treba vychádzať z toho, že pokiaľ by potenciálne došlo k nedovolenému vhadzovaniu obálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákonite prejavil v etape zisťovania výsledku volieb nesúladom počtu obálok obsahujúcich hlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnených voličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkami po vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia voličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice volebnej komisie o výsledku volieb vyplýva, že počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami (525 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách (525 voličov). Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľkou nijakým spôsobom spochybnená prostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovoleného dodatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebný výsledok (PL. ÚS 83/2011).

S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžu v objektívnom pozorovateľovi založiť dôvodné podozrenie, že v dôsledku nich došlo manipulácii volebných lístkov, a preto uvedené námietky sťažovateľky ústavný súd považoval za právne irelevantné.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia v danom prípade neumožňujú vysloviť záver (napriek tesnému volebnému výsledku) o takom hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Horné Lefantovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledok týchto volieb a mohli by byť podkladom pre zrušenie týchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala také porušenie zákona o voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jej sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015