PL. ÚS 47/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 47/2014­99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015 zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice­Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu mestskej časti Košice­Sever, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice­Sever a takto

rozhodol:

3.1 Pokiaľ ide o štádium prípravy napádaných volieb, sťažovateľ poukázal na nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňom konania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, od ktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenia nezávislý kandidát podporiť svoju kandidatúru. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že mestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9 volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcich záujem kandidovať v dotknutých komunálnych voľbách, a to v súvislosti s počtom potrebných podpisov, ktoré mali na podporu svojej kandidatúry zozbierať v petičných hárkoch.

Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnosti mestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinných opatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.

V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h („15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starosta mestskej časti a súčasne kandidát na tento post aj v napádaných voľbách v súčinnosti s Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a aj sa osobne zúčastnil na kultúrnej akcii konanej v jedálňach študentského domova na ulici Němcovej 1 v Košiciach, na ktorú boli pozvaní všetci seniori prostredníctvom predsedu rady seniorov, ako aj prostredníctvom oznamu umiestneného na výveske v Senior dome nachádzajúcom sa v mestskej časti, ktorého členskú základňu tvorí asi 450 registrovaných seniorov z mestskej časti. Predmetného netradičného kultúrneho podujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov (dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listy s jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávaná strava a občerstvenie, mala vystúpiť ako speváčka aj manželka odporcu . Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Denného centra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojich rozpočtových finančných prostriedkov.

3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnou aktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrsku č. 16 , ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byť súčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovať voličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnej školy Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16 v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov v prospech svojho zamestnávateľa . Agitácia prebiehala spôsobom pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.

3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskové volebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17 a č. 18, kde mali príslušné okrskové volebné komisie bezdôvodne odoprieť prístup nezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov. Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskových volebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku volieb“. V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami, ako aj v príčinnej súvislosti s konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4... sčítanie jednotlivých volebných lístkov nepodliehalo v mnohých prípadoch opakovanej kontrole, neprebehlo regulárne sčítanie „do kríža“...», sťažovateľ vyvodzuje záver o možných pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku, ktoré mohli mať v konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontroly prepočítania hlasovacích lístkov.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej časti Košice­Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.

II.

6. Volebná dokumentácia z komunálnych volieb konaných v mestskej časti 15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručená ústavnému súdu v deviatich zapečatených škatuliach, ktorých obsah bol v prítomnosti uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 povereného sudcu spravodajcu, ako aj v prítomnosti dvoch poradkýň ústavného súdu a tajomníčky ústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označených osôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označené nápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivých škatúľ a tiež boli prepočítané platné hlasovacie lístky odovzdané oprávnenými voličmi v označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovým č. 2 ( ‒ víťaz volieb) a s poradovým č. 4 ( – sťažovateľ).

Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 boli ústavnému súdu doručené osobitne, t. j. nenachádzali sa v škatuliach volebných okrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou. V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali: ­ zoznamy voličov pre ten­ktorý konkrétny volebný okrsok, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva mesta Košice, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti, ­ vo voľbách použité a nepoužité obálky.

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Údaj Volebný Kandidát zo zápisnice okrsok prepočítaním OVK zistený č. 2 46 46 č. 8 č. 4 102 102 č. 2 77 76 č. 14 č. 4 83 83 č. 2 82 82 č. 16 č. 4 54 55 č. 2 63 63 č. 17 č. 4 76 76 č. 2 103 101 + 1 č. 18 č. 4 66 66

Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

7. Zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov ústavný súd v rámci dokazovania vykonal dôkaz aj oboznámením sa s „Oznámením o počte obyvateľov mestskej časti Košice­Sever“ zo 16. septembra 2014, ďalej s listom ministerstva sp. zn. SVS­ OVR­2014/025727 zo 17. septembra 2014, ako aj s listom okresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802­7 z 10. novembra 2014, a napokon aj s uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP 4648/SE­KE­2014 z 12. decembra 2014 o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.

Z listu ministerstva sp. zn. SVS­OVR­2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva, že v súvislosti s podnetom sťažovateľa týkajúceho sa porušenia § 16 ods. 9 volebného zákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňom konania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktorá následne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa tak stalo 16. septembra 2014.

Z oznámenia Mestskej časti Košice ­ Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna volebná komisia v súlade s ustanovením § 17 zákona č. 346/1990 Zb. zaregistrovala všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice ­ Sever, z čoho vyplýva, že žiaden z nezávislých kandidátov neutrpel ujmu z dôvodu neskorého zverejnenia počtu obyvateľov v mestskej časti Košice ­ Sever. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie ustanovenia § 16 ods. 9 veta posledná zákona č. 346/1990 Zb. Mestskou časťou Košice ­Sever. ... V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku prijatie prokurátorského opatrenia, ktorým by podľa všetkého mohlo byť upozornenie prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy ­ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice. Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie niektorého z nezávislých kandidátov, keďže všetci nezávislí kandidáti boli miestnou volebnou komisiou zaregistrovaní.“

Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo dňa 06.08.2014 o povolení na užívanie miestnych komunikácii v Košiciach námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie, bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu námestia J. Mathého a zachovanie jeho estetickej hodnoty pozastavené a uvedené skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa s obsahom podnetu konštatuje, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nezistil zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, nakoľko pri preskúmaní vychádzal správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydávania

spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním osoby, ktorá prelepila resp. dala pokyn na prelepenie volebných plagátov s ohľadom na vyššie uvedené neboli naplnené všetky pojmové znaky citovaného prečinu, a ani žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §

8. Ústavný súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s vyjadrením odporcu k sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol: «1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon.

Sťažovateľ mal k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy.

. . 2. Ďalšia skutočnosť, v ktorej sťažovateľ vidí neústavnosť a nezákonnosť volieb vo fáze ich prípravy, je rozposielanie listov seniorom dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja manželka .

. . . Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam, že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina seniorov, podotýkam, bez akéhokoľvek náznaku, súvisu či ovplyvňovania spojených s napádanými voľbami.

účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti počas celého volebného obdobia a rovnako pravidelná bola moja účasť i starostlivosť o aktivity seniorov. . . . V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda 14.11.2014 od 14.00 organizoval v priestoroch , „oslavu svojich narodenín“. Hoci deň narodenia sťažovateľa pripadá až na termín viac ako dva týždne po napádaných voľbách, rozhodol sa oslavovať ich v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej

.“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych. . . . 4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce. .

. . . Preto tvrdenia o účelovom menovaní odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o údajnom jeho chválení sa predo mnou schopnosťou ovplyvňovať voličov verbálnym odporúčaním k volebnému aktu. . . . Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti a slušného vychovania za nanajvýš žiaduce, pozdraviť sa s rodinnými príslušníkmi, priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som

aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch. . . Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané podnety adresované miestnej volebnej komisii i Policajnému zboru SR, poukazujúce na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať vo svoj prospech vôľu voličov.

. . S ohľadom na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa. Sťažovateľ účelovo odmietol tento list pred začiatkom volebnej kampane prevziať a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil proti vôli občanov a vôli povoľujúceho orgánu „volebný kontajner“ na Námestí Jána

6. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné. Volebná komisia, ktorej jedinej prináleží právo rozhodnúť o priznaní tohto statusu, nemá povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje rozhodnutie zdôvodnila. Nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislých pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb, prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne žiadnu príčinnú súvislosť. Rovnako vyvodzovanie záveru o pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí

9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu 30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol: „Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji o piatej, usporiadaná pravidelný kultúrno­zábavný program, rozšírený o udelenie koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady seniorov . Predseda Rady seniorov požiadal starostu MČ Košice Sever o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie úradom MČ Sever Košice. Ocenení členovia boli oboznámení s udelením diplomu pred konaním akcie a s ním súhlasili.“

10. Napokon v rámci dokazovania uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený sudca spravodajca ústavného súdu 4. februára 2015 v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov vypočul v priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolaných svedkov ( a ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili, pozn.], a to , , , , , , , a .

10.2 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členom OVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom , ktorý podľa svedka častejšie opúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnej miestnosti, avšak keďže svedok sa zdržiaval vo volebnej miestnosti, nemal vedomosť o obsahu týchto rozhovorov, t. j. svedok nemohol potvrdiť, „... či niekoho ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať aj s voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išlo o činnosť zapisovateľa OVK. č 16 počas napádaných volieb, svedok uviedol, že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšie a dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania volieb trávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebýva v mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVK č. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľ plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosť času, ktorý trávil podľa svojho uváženia mimo volebnej miestnosti. Napokon svedok potvrdil, že počas napádaných volieb prišiel do volebnej miestnosti OVK č. 16 aj sťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športových podujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť, alebo to bolo z iných dôvodov.

10.4 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že ako bývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdneho konania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že počas napádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a to z dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bola nezávislá pozorovateľka vykázaná z volebnej miestnosti, „... keďže mal informáciu od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželský pár vchádzajúci do volebnej miestnosti opýtal „Marián kandiduje?“ a odpovedal „Áno“ a na nasledujúcu otázku „Máme ho voliť?“ odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívil viaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcov o post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobne už nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebným komisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že 14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klube spolu so sťažovateľom, avšak oslava sa mala konať výlučne v úzkom rodinnom kruhu, pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.

10.6 Svedkyňa , náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla, že už aj v minulosti bola členkou volebnej komisie, pričom podľa jej názoru možno napádané voľby považovať za najrušnejšie voľby, ktoré doteraz zažila, pretože «... sa vyskytli rôzne „trmy­vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť v činnosti , nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala dosť práce s voličmi, ktorí chodili konkrétne ku nej a hlasovali», a svedkyňa nemá vedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejaká sťažnosť, či už zo strany voličov alebo členov OVK. Svedkyňa nevedela vyjadriť percentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázke členovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVK svoj názor na túto otázku vyjadril iba hlasovaním, ktorého výsledok rozhodol. Podľa svedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí túto úlohu zvládli“.

10.7 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, že pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa činnosti pri ovplyvňovaní voličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.

10.8 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, že počas volieb videl na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť, pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas volieb 15.11.2014“.

A pokiaľ má vedomosť, tak tento priestor bol výlučne mestom Košice vyhradený iba na propagačné účely.“.

11. V súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol: «Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný, a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa. Svedok podrobne ozrejmil, ako prebiehala akcia organizovaná Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter. ... Pokiaľ ide o svedka , tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore s Mestskou časťou Košice ­Sever. ... Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok skutočne počul a ako skreslene. Ako sme už uviedli, svedok nemôže vedieť, či ide o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé, ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval. ... Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv. ... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo voličov, no neoznačil žiadneho, ktorý by to potvrdil. Ide tak len o ničím nepodložené tvrdenie. už hovorí o jednom manželskom páre, ktorý však tiež nevie označiť a neuviedol ani približne, kedy sa predmetný manželský pár „srdečne zvítal“ s .»

151 zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z dôvodu politickej činnosti a propagácie kandidáta na starostu v školskom zariadení. ... Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané 15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani účelové. Výnimočné bolo preto, že sa konalo v externom prostredí (Školská jedáleň Technickej univerzity, Němcovej 1). Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných príležitostiach jeden krát v roku a to počas konania už rokmi zaužívanej každoročnej Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná aktivita seniorov nevyžaduje z dôvodu kapacity externé priestory a v danom prípade ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné ani možné, nakoľko súčasťou tejto výnimočnej aktivity organizovanej starostom bolo zabezpečené pohostenie formou večere, občerstvenia, ako aj alkoholických nápojov s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy). ... Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie. ... Aktivita „Čaj o piatej“ sa prvýkrát v rekonštruovaných suterénnych priestoroch Senior domu konala 19.9.2014 a nie ako klamlivo uviedol svedok (č. 2 výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“ ... Svedok zároveň uviedol, že až 11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v piatok toho týždňa bude slávnostné posedenie pri čaji, kde by sa rozdávali rôzne vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom októbra, priamo u vedúcej jedálne . Svedok zavádzal aj v tvrdení, že akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo každoročne organizované podujatie s názvom ­ Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil. ...

. . . Presunutím tejto aktivity na novovytvorené účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa a za spoluúčasti svedka ako predsedu RS a kandidáta na poslanca za účelové. . . . Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť, pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie. Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia. .

. . . . . Svedkyňa zamestnankyňa MČ (č. 9 výsluchu) ako aj porušovateľ zavádzajú súd tvrdeniami „sťažovateľ si umiestnil plagát na verejnom priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity som sústredil do hnuteľného objektu (kontajner), ktorý bol zložený na námestí Jána Mátheho a je v majetku súkromnej spoločnosti, ktorá mi ho prenajala. Povolenie na zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti, v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia predvolebná kampaň. Predmetné verejné priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ. .

Taktiež porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné priestupkové konanie vo veci porušovaniu VZN voči sťažovateľovi, ak je presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie. .

KE OVVS 2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej časti Košice Sever vo veci porušovania zákonov a VZN mesta Košice, vo veci volieb do orgánov samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona. .

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebo spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.

15. V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mal odporca už „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavný súd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať, upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.

Vzhľadom na to, že napádané komunálne voľby sa konali 15. novembra 2014 (pozri rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/2014 Z. z. o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí zo 7. júla 2014, pozn.), predvolebná kampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte v októbri 2014, pričom mesiac október je vo všeobecnosti známy, resp. je všeobecne zaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listové zásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamo aj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“.

Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľ a ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jeho účelom bolo skutočne iba úradujúcim starostom mestskej časti osloviť seniorov pri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienka o predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ v rámci dokazovania navrhol iba oboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu, s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k bodu č. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice­Sever, z ktorých považoval ústavný súd za preukázané iba to, že Denné centrum Senior domu je v zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity, ktorý poskytuje služby približne 450 registrovaným seniorom mestskej časti, ktorý je finančne napojený na rozpočet mestskej časti, teda prostriedky na jeho aktivity sú rozpočtované a vyčlenené z prostriedkov mestskej časti. Uvedeným sťažovateľom navrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbec konalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom by odporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili. Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcu v čase moratória totiž nenavrhol vykonať žiadne iné relevantné dôkazy (napr. výsluch svedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod., pozn.).

Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím volieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post starostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas tohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť akékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý treba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období kandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné rozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na zmieňovanom kultúrno­spoločenskom podujatí seniorov vykonával činnosť, ktorú by bolo možné považovať za protiprávnu predvolebnú agitáciu, ústavný súd vo vzťahu k možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj túto námietku sťažovateľa za irelevantnú.

17. Vykonaným dokazovaním ústavného súdu nebola preukázaná ani pravdivosť ďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 v deň napádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospech odporcu.

Zo žiadosti sťažovateľa z 18. júla 2014, ktorou žiadal mesto Košice (ďalej len „mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach, síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb do orgánov samosprávy obcí (15.11.2014)“, avšak z rozhodnutia mesta o tejto žiadosti č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého sa sťažovateľ argumentačne dovoláva, vyplýva, že sťažovateľovi bolo udelené povolenie na účely v tomto rozhodnutí bližšie neidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje, a nie na Námestí J. Mathého, na ktorom sťažovateľ v skutočnosti uskutočnil vylepenie svojich propagačných predvolebných plagátov.

Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že «... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.».

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o poškodzovaní jeho predvolebnej kampane odporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavný súd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľa umiestnené na verejnom priestranstve, na využitie ktorého v skutočnosti nemal žiadne oprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel, pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť až v neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už aj tak vedenie akejkoľvek predvolebnej kampane bolo zákonom zakázané. Okrem toho v kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebné letáky nevylepil na verejnom priestranstve, ale na kontajner, ktorý bol v súkromnom vlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemusel mať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám aj napriek uvedenému svojmu presvedčeniu o povolenie žiadal, a uvedeným konaním v každom prípade, t. j. aj v prípade stotožnenia sa s jeho presvedčením, že vylepenie plagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielen nariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.

Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodený na svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve poradové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno kandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla. Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je upravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr. PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07, PL. ÚS 104/2011), že zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže sa pri prepočítaní hlasovacích lístkov nepodarilo preukázať také pochybenia sťažovateľom spochybnených okrskových volebných komisií, ktoré by ovplyvnili vyhlásený výsledok volieb starostu mestskej časti, je ústavne žiaduce rešpektovať ich výsledok, ktorý je odzrkadlením všeobecného, rovného a priameho volebného práva voličov vyjadreného tajným hlasovaním.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o pochybení okrskových volebných komisií týkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov, ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (PL. ÚS 9/07), podľa ktorej keďže priznanie statusu pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku nie je podľa § 36 volebného zákona nárokovateľné, ako aj vzhľadom na to, že označené ustanovenie volebného zákona neukladá OVK povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o priznanie statusu pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti neukladá OVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byť svojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvom spôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súd dospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôže samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je nesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.

20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súd jeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia ústavy alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.