← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·02/18/2015 00:00:00

PL. ÚS 47/2014

Zamieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
IČS
15563/2014
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 47/2014­99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015 zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice­Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu mestskej časti Košice­Sever, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice­Sever a takto

rozhodol:

Sťažnosť zamieta.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. PL. ÚS 47/2014­14 zo 17. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice­Sever (ďalej len „mestská časť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).

2. Sťažovateľ kandidoval v napadnutých voľbách na post starostu mestskej časti pod poradovým č. 4 ako nezávislý kandidát. Z celkového počtu 5722 platne odovzdaných hlasov získal 1365 platných hlasov a zvolený starosta mestskej časti (ďalej len „odporca“), ktorý kandidoval pod poradovým č. 2 tiež ako nezávislý kandidát, získal v napadnutých voľbách celkovo 1500 platných hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je 135 platných hlasov.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal sťažovateľ neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodov vo fáze prípravy napadnutých volieb, ako aj z dôvodov vyskytujúcich sa v ich priebehu.

3.1 Pokiaľ ide o štádium prípravy napádaných volieb, sťažovateľ poukázal na nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňom konania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, od ktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenia nezávislý kandidát podporiť svoju kandidatúru. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že mestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9 volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcich záujem kandidovať v dotknutých komunálnych voľbách, a to v súvislosti s počtom potrebných podpisov, ktoré mali na podporu svojej kandidatúry zozbierať v petičných hárkoch.

Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnosti mestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinných opatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.

3.2 O neústavnosti a nezákonnosti volieb vo fáze ich prípravy svedčí podľa sťažovateľa aj skutočnosť, že odporca, ktorý bol starostom mestskej časti aj v predchádzajúcom volebnom období, t. j. aj v čase konania napádaných volieb, mal na oslovenie voličov využiť údaje, o ktorých sa dozvedel a ku ktorým mal prístup z výkonu svojej funkcie starostu mestskej časti, keď „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ mal na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti „... v niekoľko tisícovom náklade (predpoklad 5500)...“ listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými manželkou odporcu . Sťažovateľ súčasne v tejto súvislosti uviedol, že „Obyvatelia svoje osobné údaje poskytujú samospráve v súlade so zákonom a tá by s nimi mala aj v tomto súlade nakladať. Filtrovanie a oslovovanie určitých skupín obyvateľstva sa v zmysle príslušných zákonných ustanovení považuje za zneužitie osobných údajov. Mám za to, že tomu bolo tak aj v tomto prípade, pričom došlo zároveň k ich zneužitiu pre súkromné účely a propagáciu starostu .“.

3.3 Sťažovateľ tiež namietal, že počas napádaných volieb bolo činnosťou odporcu porušené aj predvolebné moratórium v rozpore s § 30 ods. 2 volebného zákona („Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“), a to tým, že „Zvolený starosta, počas volebnej kampane na podujatí, ktoré organizoval ako štatutár obce, nedovoleným spôsobom ovplyvňoval vôľu konkrétnych voličov sympatizantov z radov dôchodcov obce poskytnutím nefinančnej odmeny v krátkom čase pred konaním volieb.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h („15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starosta mestskej časti a súčasne kandidát na tento post aj v napádaných voľbách v súčinnosti s Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a aj sa osobne zúčastnil na kultúrnej akcii konanej v jedálňach študentského domova na ulici Němcovej 1 v Košiciach, na ktorú boli pozvaní všetci seniori prostredníctvom predsedu rady seniorov, ako aj prostredníctvom oznamu umiestneného na výveske v Senior dome nachádzajúcom sa v mestskej časti, ktorého členskú základňu tvorí asi 450 registrovaných seniorov z mestskej časti. Predmetného netradičného kultúrneho podujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov (dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listy s jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávaná strava a občerstvenie, mala vystúpiť ako speváčka aj manželka odporcu . Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Denného centra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojich rozpočtových finančných prostriedkov.

3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnou aktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrsku č. 16 , ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byť súčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovať voličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnej školy Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16 v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov v prospech svojho zamestnávateľa . Agitácia prebiehala spôsobom pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.

3.5 Ďalšou skutočnosťou usvedčujúcou záver o neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb starostu mestskej časti je vedomé dehonestovanie volebnej kampane sťažovateľa a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu počas vedenia volebnej kampane, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním napádaných volieb, spolu s kontrolórkou mestskej časti mali oblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom, že „Volebná kampaň na tejto ploche je nezákonná...“, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ mal mať na využitie tejto plochy na účely volebnej kampane povolenie udelené mu na obdobie od 13. októbra 2014 – do 16. novembra 2014 rozhodnutím mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého „pozastavenie platnosti“ mesto Košice oznámilo sťažovateľovi listom z 10. októbra 2014, ktorý mal byť sťažovateľovi doručený 11. novembra 2014, t. j. už v čase prebiehajúcej volebnej kampane. V súvislosti s uvedeným konaním odporcu sťažovateľ 15. novembra 2014 učinil na príslušnom oddelení Policajného zboru k veci sp. zn. ORP­1286/OPP­SEV­2014 ústne oznámenie.

3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskové volebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17 a č. 18, kde mali príslušné okrskové volebné komisie bezdôvodne odoprieť prístup nezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov. Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskových volebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku volieb“. V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami, ako aj v príčinnej súvislosti s konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4... sčítanie jednotlivých volebných lístkov nepodliehalo v mnohých prípadoch opakovanej kontrole, neprebehlo regulárne sčítanie „do kríža“...», sťažovateľ vyvodzuje záver o možných pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku, ktoré mohli mať v konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontroly prepočítania hlasovacích lístkov.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej časti Košice­Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.

II.

5. Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou z 18. decembra 2014 vyžiadal od mestskej časti volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 (konkrétne zoznamy voličov z týchto volebných okrskov, zápisnice okrskových volebných komisií o výsledku volieb a hlasovacie lístky, mená a adresy členov okrskových volebných komisií, zápisnicu miestnej volebnej komisie a písomné žiadosti osôb domáhajúcich sa štatútu nezávislého pozorovateľa v označených volebných okrskoch), ďalej výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou právnemu zástupcovi sťažovateľa ústavný súd vyžiadal informáciu o tom, ako boli vybavené podnety sťažovateľa podané okresnej prokuratúre, ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii, a tiež oznámenie sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia z 15. novembra 2014, ďalšou výzvou z 18. decembra 2014 ústavný súd vyzval aj odporcu na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa a tiež aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a napokon výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou predsedovi rady seniorov ústavný súd žiadal o poskytnutie informácií o akcii seniorov konanej 14. novembra 2014.

Vyžiadaná volebná dokumentácia z mestskej časti, ako aj vyjadrenie sťažovateľa s predložením vyžiadaných rozhodnutí a tiež vyjadrenie odporcu boli ústavnému súdu doručené 14. januára 2015 a vyjadrenie predsedu rady seniorov bolo ústavnému súdu doručené 2. februára 2015.

6. Volebná dokumentácia z komunálnych volieb konaných v mestskej časti 15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručená ústavnému súdu v deviatich zapečatených škatuliach, ktorých obsah bol v prítomnosti uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 povereného sudcu spravodajcu, ako aj v prítomnosti dvoch poradkýň ústavného súdu a tajomníčky ústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označených osôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označené nápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivých škatúľ a tiež boli prepočítané platné hlasovacie lístky odovzdané oprávnenými voličmi v označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovým č. 2 ( ‒ víťaz volieb) a s poradovým č. 4 ( – sťažovateľ).

Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 boli ústavnému súdu doručené osobitne, t. j. nenachádzali sa v škatuliach volebných okrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou. V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali: ­ zoznamy voličov pre ten­ktorý konkrétny volebný okrsok, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva mesta Košice, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti, ­ odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti, ­ vo voľbách použité a nepoužité obálky.

Pri ústavným súdom vykonanom opakovanom prepočítaní platných, ako aj neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných sťažovateľovi a odporcovi v označených volebných okrskoch bolo zistené, že údaj o počte im odovzdaných platných hlasov zistený prepočtom bol súladný s týmto údajom zapísaným v zápisnici okrskovej volebnej komisie iba v troch volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch č. 2, 8 a č. 17, v ostatných kontrolovaných volebných okrskoch boli zistené malé odchýlky oproti údajom uvedeným v zápisniciach okrskových volebných komisií. Súčasne kontrolou neplatných hlasovacích lístkov na voľbu starostu mestskej časti v jednotlivých kontrolovaných volebných okrskoch bolo zistené, že medzi nimi sa nenachádzal ani jeden hlasovací lístok, ktorý by mal byť zaradený medzi platné hlasovacie lístky, a tieto neplatné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami vyhodnotené správne.

Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené:

Údaj Volebný Kandidát zo zápisnice okrsok prepočítaním OVK zistený č. 2 79 78 č. 1 č. 4 32 33 č. 2 60 60 č. 2 č. 4 65 65 č. 2 91 89 + 2 č. 6 č. 4 70 70

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 zistený jeden neplatný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve poradové čísla, a to poradové číslo 2 a 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Údaj Volebný Kandidát zo zápisnice okrsok prepočítaním OVK zistený č. 2 69 69 č. 7 č. 4 162 161 + 1

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Údaj Volebný Kandidát zo zápisnice okrsok prepočítaním OVK zistený č. 2 46 46 č. 8 č. 4 102 102 č. 2 77 76 č. 14 č. 4 83 83 č. 2 82 82 č. 16 č. 4 54 55 č. 2 63 63 č. 17 č. 4 76 76 č. 2 103 101 + 1 č. 18 č. 4 66 66

Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

7. Zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov ústavný súd v rámci dokazovania vykonal dôkaz aj oboznámením sa s „Oznámením o počte obyvateľov mestskej časti Košice­Sever“ zo 16. septembra 2014, ďalej s listom ministerstva sp. zn. SVS­ OVR­2014/025727 zo 17. septembra 2014, ako aj s listom okresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802­7 z 10. novembra 2014, a napokon aj s uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP 4648/SE­KE­2014 z 12. decembra 2014 o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.

Z listu ministerstva sp. zn. SVS­OVR­2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva, že v súvislosti s podnetom sťažovateľa týkajúceho sa porušenia § 16 ods. 9 volebného zákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňom konania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktorá následne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa tak stalo 16. septembra 2014.

V liste č. k. Pd 88/14/8802­7 z 10. novembra 2014 prokurátor okresnej prokuratúry uviedol: „Mestská časť Košice ­ Sever v lehote do 22.08.2014 nezverejnila počet obyvateľov obce spôsobom v mieste obvyklým, čím nedodržala zákonný imperatív upravený v citovanom ustanovení § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. Na uvedenú skutočnosť reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy upozornením s tým, aby Mestská časť Košice ­ Sever bezodkladne uverejnila údaj o počte obyvateľov v mestskej časti na svojom webovom sídle. Zároveň z dôvodu nesplnenia si povinnosti Mestskou časťou Košice ­ Sever, ktorá jej vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. prednosta Okresného úradu Košice v zmysle § 57a zákona č. 346/1990 Zb. zverejnil dňa 16.09.2014 počet obyvateľov mestskej časti Košice ­ Sever, ktorý ku dňu 31.12.2013 bol 20 303 obyvateľov.

Z oznámenia Mestskej časti Košice ­ Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna volebná komisia v súlade s ustanovením § 17 zákona č. 346/1990 Zb. zaregistrovala všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice ­ Sever, z čoho vyplýva, že žiaden z nezávislých kandidátov neutrpel ujmu z dôvodu neskorého zverejnenia počtu obyvateľov v mestskej časti Košice ­ Sever. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie ustanovenia § 16 ods. 9 veta posledná zákona č. 346/1990 Zb. Mestskou časťou Košice ­Sever. ... V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku prijatie prokurátorského opatrenia, ktorým by podľa všetkého mohlo byť upozornenie prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy ­ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice. Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie niektorého z nezávislých kandidátov, keďže všetci nezávislí kandidáti boli miestnou volebnou komisiou zaregistrovaní.“

Vyšetrovateľ v uznesení ČVS: ORP 4648/SE KE 2014 z 12. decembra 2014, ktorým odmietol trestné oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ku ktorému malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že 14. novembra 2014 vo večerných hodinách mala neznáma osoba prelepiť sťažovateľovi, ako aj ďalším trom kandidátom na post starostu mestskej časti ich predvolebné letáky umiestnené na „červenom kontajneri“ na ulici Jána Mathého v Košiciach prelepom s upozornením o nezákonnosti tejto ich predvolebnej kampane, uviedol: «Všeobecné záväzné nariadenie Mestskej časti Košice Sever č. 48/2014 v článku 3 ods. 1. uvádza, že miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.

Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo dňa 06.08.2014 o povolení na užívanie miestnych komunikácii v Košiciach námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie, bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu námestia J. Mathého a zachovanie jeho estetickej hodnoty pozastavené a uvedené skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa s obsahom podnetu konštatuje, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nezistil zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, nakoľko pri preskúmaní vychádzal správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydávania

rozhodnutia. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných

spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním osoby, ktorá prelepila resp. dala pokyn na prelepenie volebných plagátov s ohľadom na vyššie uvedené neboli naplnené všetky pojmové znaky citovaného prečinu, a ani žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §

197 ods. 2 Trestného poriadku, preto bolo vo veci rozhodnuté tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia. Predmetný skutok je s ohľadom na zásadu ultima ratio potrebné posudzovať v prvom rade ako občiansko­právny spor.»

8. Ústavný súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s vyjadrením odporcu k sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol: «1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon.

. .) uvádzam, že informácia, resp. údaj o počte obyvateľov mestskej časti Košice Sever bola na webovom sídle mestskej časti www.kosicesever.sk, teda na mieste obvyklom pre zverejňovanie informácií, prístupná odo dňa 06.08.2014 a je prístupná dodnes, teda bola a je verejne dostupná.

Sťažovateľ mal k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy.

. . . Naviac, medzi sťažovateľom namietaným porušením volebného zákona a jeho volebným neúspechom nie je žiadna príčinná súvislosť. Všetci nezávislí kandidáti na funkciu starostu v mestskej časti boli miestnou volebnou komisiou riadne zaregistrovaní a nikto z nich z dôvodu uverejnenia či neuverejnenia údaja o počte obyvateľov mestskej časti (včasného, či oneskoreného) neutrpel ujmu vo vzťahu k výsledku volieb. .

. . 2. Ďalšia skutočnosť, v ktorej sťažovateľ vidí neústavnosť a nezákonnosť volieb vo fáze ich prípravy, je rozposielanie listov seniorom dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja manželka .

V spájaní predmetného listu, v ktorom nebola ani zmienka o mojej kandidatúre, o protikandidátoch, resp. absolútne žiadna zmienka o nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ktoré sú napádané sťažnosťou, s vlastným volebným neúspechom sťažovateľa, považujem za prejav frustrovaného kandidáta neschopného uniesť a prijať výsledok volieb.

. . . Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam, že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina seniorov, podotýkam, bez akéhokoľvek náznaku, súvisu či ovplyvňovania spojených s napádanými voľbami.

3. Podobne vnímam aj tvrdenia sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov, či kupovaní hlasov na kultúrnom podujatí zorganizovanom Radou seniorov dňa 14.11.2014 s názvom „Čaj o štvrtej“, na ktoré som bol ako hosť pozvaný. Ako riadne zvolený starosta mestskej časti som bol a som naďalej povinný kontinuálne zabezpečovať a zodpovedám za plnenie všetkých úloh obce, medzi ktoré nesporne patrí aj podpora a organizovanie aktivít seniorov a to bez ohľadu na predvolebné, volebné, či povolebné obdobie. Uvedené podujatie nebolo v rámci aktivít mestskej časti vo vzťahu k seniorom výnimočné a ojedinelé a preto ani

účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti počas celého volebného obdobia a rovnako pravidelná bola moja účasť i starostlivosť o aktivity seniorov. . . . V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda 14.11.2014 od 14.00 organizoval v priestoroch , „oslavu svojich narodenín“. Hoci deň narodenia sťažovateľa pripadá až na termín viac ako dva týždne po napádaných voľbách, rozhodol sa oslavovať ich v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej

časti. . . . . . Prostredníctvom hromadne rozosielaných SMS s textom „Príďte osláviť moje narodeniny už tento piatok od 14.00 do nočných hodín Ak mi chcete urobiť naozaj radosť nenoste dary ale doneste aspoň dvoch Severanov, ktorí ma nepoznajú. .

.“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych. . . . 4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce. .

. . Určujúcim pritom nebolo nikdy plánované, či cielené ovplyvňovanie voličov ale takpovediac zúročenie znalosti a skúseností z prostredia, v ktorom už jednotliví zamestnanci zapisovatelia v predchádzajúcich voľbách pôsobili.

. . . Preto tvrdenia o účelovom menovaní odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o údajnom jeho chválení sa predo mnou schopnosťou ovplyvňovať voličov verbálnym odporúčaním k volebnému aktu. . . . Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti a slušného vychovania za nanajvýš žiaduce, pozdraviť sa s rodinnými príslušníkmi, priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som

vyrastal. Spájanie prejavov elementárnej slušnosti pozdravu a podania ruky s neústavnosťou, či nezákonnosťou preto odmietam. Na druhej strane, hodnotenie mojich očakávaní a pohnútok pri menovaní zapisovateľov volebných komisií zo strany sťažovateľa je v nanajvýš špekulatívnej a nepodloženej rovine. Pre úplnosť musím dodať, že podľa mojich vedomostí žiadny z bezmála tridsiatich členov okrskových volebných komisií č. 16, 17 a 18 nevzniesol námietky k práci, činnosti či aktivitám pána počas volieb a teda ani k tvrdenému odporúčaniu k volebnému

aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch. . . Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané podnety adresované miestnej volebnej komisii i Policajnému zboru SR, poukazujúce na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať vo svoj prospech vôľu voličov.

5. Upozornenie na porušovanie volebného zákona a všeobecne záväzného nariadenia Mestskej Časti Košice Sever č. 48/2014 nepovažujem v žiadnom ohľade za spôsobilé dehonestovať volebnú kampaň sťažovateľa a poškodzovať jeho dobré meno. Sťažovateľ sa opiera o Rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorým mu na obdobie od 13.10.2014 do 16.11.2014 povolilo užívanie priestranstva na Námestí nádeje v Košiciach na účely propagačnej akcie, teda nie na účely volebnej kampane. .

. . S ohľadom na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa. Sťažovateľ účelovo odmietol tento list pred začiatkom volebnej kampane prevziať a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil proti vôli občanov a vôli povoľujúceho orgánu „volebný kontajner“ na Námestí Jána

Mathého. Volebný zákon vo svojom ustanovení § 30 ods. 10 upravuje, že umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. . . . Z uvedených dôvodov považujem preto umiestnenie „volebného kontajnera“ na námestí a umiestňovanie volebných plagátov na ňom za porušenie volebného zákona a VZN č. 48/2014, o čom bol sťažovateľ upozornený umiestnením upozornení o porušení zákona a VZN priamo na kontajneri a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sťažovateľ predtým odmietal prevzatie zásielky týkajúcej sa umiestnenia kontajnera zo strany mestskej polície. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na možné znechutenie voličov v dôsledku rozšírenia informácie o jeho nelegálnej kampani, zodpovednosť pripadá plne na jeho ťarchu.

6. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné. Volebná komisia, ktorej jedinej prináleží právo rozhodnúť o priznaní tohto statusu, nemá povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje rozhodnutie zdôvodnila. Nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislých pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb, prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne žiadnu príčinnú súvislosť. Rovnako vyvodzovanie záveru o pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí

žiadny zo 184 členov všetkých osemnástich okrskových volebných komisií a napokon ani nikto z členov miestnej volebnej komisie, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledku volieb a svojim podpisom potvrdil právoplatnosť volebného výsledku. Na záver uvádzam, že volebný zákon ani iný právny predpis neupravuje povinnosť členov okrskovej volebnej komisie informovať o výsledku volieb a tiež nepredpisuje metodiku spôsobu sčítavania hlasov „na kríž“ a je vecou práce, rozhodnutia a konsenzu členov volebnej komisie, aký postup pri sčítaní hlasov zvolí.»

9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu 30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol: „Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji o piatej, usporiadaná pravidelný kultúrno­zábavný program, rozšírený o udelenie koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady seniorov . Predseda Rady seniorov požiadal starostu MČ Košice Sever o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie úradom MČ Sever Košice. Ocenení členovia boli oboznámení s udelením diplomu pred konaním akcie a s ním súhlasili.“

10. Napokon v rámci dokazovania uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený sudca spravodajca ústavného súdu 4. februára 2015 v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov vypočul v priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolaných svedkov ( a ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili, pozn.], a to , , , , , , , a .

10.1 Svedok , predseda rady seniorov, uviedol, že rada seniorov pravidelne v piatky organizuje pre seniorov organizovaných v Senior dome, ktorý je v zriaďovacej kompetencii mestskej časti, rôzne aktivity kultúrneho a športového charakteru, pričom na jej zasadnutí konanom 11. novembra 2014 sa s podpredsedníčkou rady seniorov pani dohodli, že na najbližší piatok, t. j. 14. novembra 2014 zorganizujú ako poslednú akciu v roku 2014 pre seniorov tradičné koncoročné posedenie, na ktorom budú ocenení členovia Senior domu, ktorí sa svojimi aktivitami počas celého roka zaslúžili o jeho rozvoj, pričom v záujme docielenia slávnostného charakteru tohto aktu oceňovania bolo nápadom svedka pozvať na túto akciu aj odporcu, ktorý bol v tom čase úradujúcim starostom mestskej časti. V Senior dome je organizovaných celkovo 533 seniorov, z ktorých je 450 obyvateľmi, a teda aj voličmi v mestskej časti, pričom vedúcimi krúžkov bolo na ocenenie navrhnutých 32 seniorov, z ktorých bolo reálne ocenených (odovzdaním diplomu) 30 seniorov. Na uvedenom podujatí sa zúčastnil aj odporca, ktorý oceňovaným seniorom odovzdával diplomy, pričom podľa svedka na podujatí prítomní ani nemali vedomosť, že je predvolebné obdobie v tom zmysle, že sa vôbec nehovorilo o voľbách ani vo všeobecnosti, ani o kandidatúre odporcu. Podľa svedka „... odporca sa zúčastnil na akcii, ale tak ako po iné roky bez toho, aby sa čo i len slovkom zmienil o prebiehajúcich voľbách a finančné prostriedky, z ktorých sa toto stretnutie čaj o piatej uskutočnilo sú vopred plánované na bežný kalendárny rok z prostriedkov mestskej časti Sever. Nespomína si a nemôže ani potvrdiť, že by počas tohto stretnutia došlo k odovzdávaniu nejakých osobitných vecí bývalým starostom jednotlivým oceneným alebo členom, ktorí sa zúčastnili tohto posedenia.“. Svedok tiež uviedol, že členovia Senior domu neboli na predmetné podujatie osobitne pozvaní, pričom o podujatí sa dozvedeli tak ako tradične, a to z oznamu umiestneného na nástenke v Senior dome, pričom záujemcovia o účasť na podujatí sa zapisovali do zoznamu, aby mali organizátori prehľad o počte záujemcov. Napokon svedok tiež uviedol, že 14. novembra 2014 sa v priestoroch bowling klubu uskutočnilo, tak ako každý druhý piatok, aj stretnutie asi 12 – 13 členov Senior domu, ktorí hrajú bowling, pričom v tento piatok sa v týchto priestoroch uskutočnila aj oslava narodenín sťažovateľa, ktorý sa narodil 30. novembra, na ktorej sa malo zúčastniť asi 44 seniorov, avšak bližšie podrobnosti o tejto akcii svedok nevedel uviesť, keďže jej nebol účastný. Svedok uviedol, že tak, ako sú náklady na všetky akcie Senior domu rozpočtované z prostriedkov mestskej časti, tak aj bowlingová akcia bola financovaná z rozpočtových prostriedkov mestskej časti.

10.2 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členom OVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom , ktorý podľa svedka častejšie opúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnej miestnosti, avšak keďže svedok sa zdržiaval vo volebnej miestnosti, nemal vedomosť o obsahu týchto rozhovorov, t. j. svedok nemohol potvrdiť, „... či niekoho ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať aj s voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išlo o činnosť zapisovateľa OVK. č 16 počas napádaných volieb, svedok uviedol, že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšie a dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania volieb trávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebýva v mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVK č. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľ plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosť času, ktorý trávil podľa svojho uváženia mimo volebnej miestnosti. Napokon svedok potvrdil, že počas napádaných volieb prišiel do volebnej miestnosti OVK č. 16 aj sťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športových podujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť, alebo to bolo z iných dôvodov.

10.3 Svedok , zapisovateľ OVK č. 16 uviedol, že povinnosťou zapisovateľa je okrem iného aj pripraviť voľby vo volebnej miestnosti a tieto aj technicky zabezpečiť, čo on aj urobil. Svojej funkcie sa ujal už deň pred voľbami tým, že prevzal kľúče od volebnej miestnosti a túto priestorovo upravil na voľby a tiež pripravil potrebné materiály, následne priviezol do volebnej miestnosti predsedu OVK č. 16, ktorému odovzdal „... cez mestský úrad volebnú dokumentáciu...“, a potom už len technicky zabezpečoval činnosť volebnej komisie v čase volieb od 7.00 h až do 20.00 h. Následne po skončení volieb volebnú miestnosť uviedol do pôvodného stavu a kľúče od nej odovzdal školníkovi školy, kde sa volebná miestnosť nachádzala. V súvislosti s námietkou sťažovateľa svedok uviedol, že z dôvodu, že v mestskej časti žije už 38 rokov, má v tejto oblasti veľa známych, ako aj rodinu, s ktorými sa počas volieb iba priateľsky zdravil, pričom nikoho neovplyvňoval v tom, ako má voliť. Súčasne uviedol, že na pozíciu zapisovateľa OVK bol menovaný už 4x a nikdy neboli na jeho osobu sťažnosti, jeho činnosť zapisovateľa nebola negatívne posudzovaná, či už zo strany miestneho úradu alebo zo strany členov volebných komisií, alebo nadriadených volebných komisií, alebo zo strany voličov. Svedok zdôraznil, že on sa nemusel nepretržite zdržiavať vo volebnej miestnosti, pretože ako zapisovateľ takú povinnosť nemá. Podľa svedka OVK č. 16 počas napádaných volieb prijala iba jedno

uznesenie

týkajúce sa pozorovateľov. Napokon svedok uviedol, že volebnú miestnosť volebného okrsku č. 16 navštívil počas volieb aj sťažovateľ, hoci to nebol jeho volebný okrsok, avšak prišiel tam so žiadosťou o povolenie vstupu pozorovateľov do volebnej miestnosti, pričom podľa svedka „... s každým členom si podal ruku, čo považuje za neštandardný postup... “.

10.4 Svedok , svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že ako bývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdneho konania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že počas napádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a to z dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bola nezávislá pozorovateľka vykázaná z volebnej miestnosti, „... keďže mal informáciu od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželský pár vchádzajúci do volebnej miestnosti opýtal „Marián kandiduje?“ a odpovedal „Áno“ a na nasledujúcu otázku „Máme ho voliť?“ odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívil viaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcov o post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobne už nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebným komisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že 14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klube spolu so sťažovateľom, avšak oslava sa mala konať výlučne v úzkom rodinnom kruhu, pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.

10.5 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 16, uviedol, že členom volebnej komisie bol už aj v minulosti, pričom napádané voľby podľa neho prebiehali „normálne“, nevyskytli sa žiadne mimoriadne udalosti, okrem prerokúvania žiadosti nezávislého pozorovateľa – o ktorej on nehlasoval, pretože v čase hlasovania členov OVK č. 16 sa z dôvodu hygienickej prestávky zdržiaval mimo volebnej miestnosti a tiež okrem príchodu polície po skončení hlasovania v súvislosti s nepripustením pozorovateľov. Podľa svedka sa zapisovateľ OVK č. 16 z celkového času trvania volieb asi 50 % z tohto času zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pričom ho videl na chodbe, ale nevedel uviesť, či ovplyvňoval nejakých voličov, iba podotkol, že „... nezaznamenal žiadne výčitky k zapisovateľovi zo strany členov volebnej komisie, či zo strany voličov ani nevybadal, že by došlo k ovplyvňovaniu voličov a podľa jeho vedomostí zápisnicu podpísali všetci členovia volebnej komisie“.

10.6 Svedkyňa , náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla, že už aj v minulosti bola členkou volebnej komisie, pričom podľa jej názoru možno napádané voľby považovať za najrušnejšie voľby, ktoré doteraz zažila, pretože «... sa vyskytli rôzne „trmy­vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť v činnosti , nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala dosť práce s voličmi, ktorí chodili konkrétne ku nej a hlasovali», a svedkyňa nemá vedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejaká sťažnosť, či už zo strany voličov alebo členov OVK. Svedkyňa nevedela vyjadriť percentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázke členovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVK svoj názor na túto otázku vyjadril iba hlasovaním, ktorého výsledok rozhodol. Podľa svedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí túto úlohu zvládli“.

10.7 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, že pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa činnosti pri ovplyvňovaní voličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.

10.8 Svedok , náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, že počas volieb videl na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť, pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas volieb 15.11.2014“.

10.9 Svedkyňa , kontrolórka mestskej časti, uviedla, že ako kontrolórka mestskej časti konala na základe podnetu od okresného úradu o tom, že sťažovateľ si v rozpore so všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „nariadenie“) mestskej časti umiestnil predvolebné plagáty na verejnom priestranstve, kde to bolo zakázané, pričom v tejto súvislosti na túto skutočnosť upozornila sťažovateľa ešte v čase moratória 14. novembra 2014 s tým, aby tieto plagáty odstránil. Svedkyňa uviedla, že realizáciu predmetného upozornenia na odstránenie predvolebných plagátov sťažovateľa už sama nerealizovala a bola len „... informovaná, že vo večerných hodinách bol plagát stiahnutý z objektu verejného priestranstva“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že „... existuje nejaké rozhodnutie mestskej časti o tom, že sťažovateľ mal právo svoju kampaň realizovať aj na predmetnom objekte, na ktorý boli upozornení zo strany okresného úradu, že je tam označený nezákonne. Rovnako nemá vedomosť o tom, kto označil túto plochu, že je nezákonne uvedená na tomto verejnom priestranstve a ploche.“. V súvislosti s včasným neoznámením počtu obyvateľov mestskej časti podľa § 16 ods. 9 volebného zákona svedkyňa uviedla, že „... vedela o tom, že do stanoveného termínu 22.8.2014 mestská časť neoznámila na mieste obvyklom počet obyvateľov miestnej časti, ale keďže to neurobila mestská časť, ale urobil to podľa zákona okresný úrad, žiadne konzekvencie vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi mestskej časti neuplatnila“. V súvislosti s výpoveďou svedkyne (10.9) prítomný zástupca mestskej časti dodal, že „... mestská časť Košice­Sever ani nemá kompetenciu vydávať povolenie na umiestnenie propagačného materiálu. Čiže také rozhodnutie ani ňou nemohlo byť vydané. Takéto rozhodnutie vydáva mesto Košice o zaujatí verejného priestranstva.

A pokiaľ má vedomosť, tak tento priestor bol výlučne mestom Košice vyhradený iba na propagačné účely.“.

11. V súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol: «Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný, a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa. Svedok podrobne ozrejmil, ako prebiehala akcia organizovaná Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter. ... Pokiaľ ide o svedka , tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore s Mestskou časťou Košice ­Sever. ... Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok skutočne počul a ako skreslene. Ako sme už uviedli, svedok nemôže vedieť, či ide o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé, ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval. ... Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv. ... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo voličov, no neoznačil žiadneho, ktorý by to potvrdil. Ide tak len o ničím nepodložené tvrdenie. už hovorí o jednom manželskom páre, ktorý však tiež nevie označiť a neuviedol ani približne, kedy sa predmetný manželský pár „srdečne zvítal“ s .»

12. K vykonanému výsluchu svedkov, ako aj k vyjadreniu odporcu k sťažnosti, ktoré bolo krátkou cestou sťažovateľovi doručené pri výsluchu svedkov, sťažovateľ zaujal stanovisko vo svojom podaní z 8. februára 2015, v ktorom okrem iného tiež uviedol: «Nie je pravdou, že Mestská časť Košice ­ Sever (ďalej len MČ) zverejnila údaj (06.08.2014) o počte obyvateľov v zmysle zákona, tak ako porušovateľ uvádza vo vyjadrení, ale aj počas výsluchu kontrolórky MČ (č.9 výsluchu). K zverejneniu informácie na stránke MČ došlo až na základe rozhodnutia prednostu OU v Košiciach dňa 16.09.2014. ... Je zavádzajúce tvrdenie o tom, že sťažovateľ mal možnosť, právnu neistotu rozptýliť dopytom na Mestskú časť Košice ­ Sever (ďalej len MČ). Požadovanie informácií respektíve dopytov z MČ nie je chronicky a dlhodobo možné, nakoľko porušovateľ odmieta odpovedať sťažovateľovi na emaily, na otázky, ako aj vydáva fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim znemožňuje prístup k existujúcim informáciám. ... Tvrdenia porušovateľa o nepodložení dôkazov zo strany sťažovateľa, ako i nepodloženom filtrovaní osobných údajov s cieľom doručiť vecný dar seniorom, porušovateľ ospravedlňuje výrokom: „že sa jedná o bežnú prax samosprávy oslovovať, takýmto spôsobom seniorov.“ ­ čo nemožno akceptovať. ... ... K týmto údajom ostatní kandidáti, ale ani verejnosť v zmysle zákona 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nemá prístup. ... porušovateľ, starosta využil svoju funkciu na získavanie informácií o obyvateľoch vo svoj prospech, aby obdaroval seniorov žijúcich v MČ súkromným darom v počte cca 5500 ks (CD s piesňami manželky). ... V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, ku ktorému sme získali dôkazy až po podaní ústavnej sťažnosti a to že: V dňoch od 10. ­13.11.2014 (starosta a kandidát) doručil riaditeľom a rodičom detí materských škôl sídliacich v mestskej časti Košice ­ Sever listovú zásielku, ktorá bola distribuovaná rodičom prostredníctvom detí navštevujúcich jednotlivé školské zariadenia. V listovej zásielke sa nachádzala politická reklama, čím došlo k porušeniu §

151 zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z dôvodu politickej činnosti a propagácie kandidáta na starostu v školskom zariadení. ... Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané 15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani účelové. Výnimočné bolo preto, že sa konalo v externom prostredí (Školská jedáleň Technickej univerzity, Němcovej 1). Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných príležitostiach jeden krát v roku a to počas konania už rokmi zaužívanej každoročnej Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná aktivita seniorov nevyžaduje z dôvodu kapacity externé priestory a v danom prípade ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné ani možné, nakoľko súčasťou tejto výnimočnej aktivity organizovanej starostom bolo zabezpečené pohostenie formou večere, občerstvenia, ako aj alkoholických nápojov s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy). ... Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie. ... Aktivita „Čaj o piatej“ sa prvýkrát v rekonštruovaných suterénnych priestoroch Senior domu konala 19.9.2014 a nie ako klamlivo uviedol svedok (č. 2 výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“ ... Svedok zároveň uviedol, že až 11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v piatok toho týždňa bude slávnostné posedenie pri čaji, kde by sa rozdávali rôzne vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom októbra, priamo u vedúcej jedálne . Svedok zavádzal aj v tvrdení, že akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo každoročne organizované podujatie s názvom ­ Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil. ...

Účelovým bolo podujatie z dôvodu jeho uskutočnenia. Svedok (č. 2 výsluchu) ako dôvod jeho konania uviedol každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní starostu členom Senior domu v tomto čase. Uvedené tvrdenie svedka je zavádzajúce. Každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní členom Senior domu z rúk starostu porušovateľa, prebiehalo vždy v rámci akcie katarínska zábava (seniorov). Táto sa uskutočňovala vždy počas Adventných trhov.

. . . Presunutím tejto aktivity na novovytvorené účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa a za spoluúčasti svedka ako predsedu RS a kandidáta na poslanca za účelové. . . . Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť, pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie. Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia. .

. . Označenie volieb za dobrú príležitosť na oprášenie resp. oživenie starých vzťahov z pohľadu zapisovateľa okrsku č. 16 považujeme za argument, ktorý nemá žiadnu oporu v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a slúži len ako pokus o vyhováranie sa. Oprášenie resp. oživenie starých vzťahov slúži len ako vhodná zámienka k vyhľadávaniu kontaktov s cieľom aktívne „poradiť“ prichádzajúcim voličom. Výpovede svedkov ( , , ) potvrdili, že zapisovateľ sa zdržiaval mimo volebnej miestnosti cca 6 hodín z celkových 13 hodín (voľby sa konali od 7:00 20:00) pričom sa zdržiaval na chodbe pred volebnou miestnosťou. Je len logickým vyjadrením svedkov, že nemajú vedomosť o činnosti zapisovateľa na chodbe pred volebnými miestnosťami č. 16,17,18 nakoľko na rozdiel od neho sa zdržiavali vo volebných miestnostiach a plnili si tak svoje povinnosti. Svedok (č. 4 výsluchu) detailne opísal vo svojej výpovedi, že videl a počul akým spôsobom zapisovateľ exaktne pred volebnou miestnosťou usmerňuje a nabáda v rámci priateľských rozhovorov voličov k voľbe konkrétneho kandidáta. .

. . . . . Svedkyňa zamestnankyňa MČ (č. 9 výsluchu) ako aj porušovateľ zavádzajú súd tvrdeniami „sťažovateľ si umiestnil plagát na verejnom priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity som sústredil do hnuteľného objektu (kontajner), ktorý bol zložený na námestí Jána Mátheho a je v majetku súkromnej spoločnosti, ktorá mi ho prenajala. Povolenie na zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti, v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia predvolebná kampaň. Predmetné verejné priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ. .

. . Na Námestí Jána Mátheho sa nachádzalo niekoľko súkromných objektov (stánok PNS, reklamný valec, bilboardové plochy), ktoré v čase volieb boli nosičmi rôznej politickej reklamy rôznych kandidátov. Považujeme za účelové, svojvoľné a vedome ak štatutár obce si úmyselne naplánuje v deň pred konaním volieb prelepiť súkromný majetok veľkoplošnou nálepkou „Upozornenie“ týkajúcich sa volieb len jednému z kandidátov.

Taktiež porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné priestupkové konanie vo veci porušovaniu VZN voči sťažovateľovi, ak je presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie. .

. . . . . Svedkyňa vo svojej výpovedi pred ÚS ako aj porušovateľ vo vypočutí vyšetrovateľa (sťažnosť ORP 4648/SE KE 2014) spoločne uviedli, že podnet na konanie voči porušovateľovi, o ktorý sa opiera MČ bol podaný telefonicky z Okresného úradu v Košiciach. K uvedenej skutočnosti prikladám dôkaz z Okresného úradu Košice č. OU

KE OVVS 2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej časti Košice Sever vo veci porušovania zákonov a VZN mesta Košice, vo veci volieb do orgánov samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona. .

. . . . . V uznesení Ústrednej volebnej komisie z 15.11.2014 je exaktne uvedené, že rozhodnutia o prítomnosti pozorovateľov nesmú byť svojvoľné. Z daného vyplýva nárok na zdôvodnenie rozhodnutia o neprítomnosti pozorovateľov. Rozhodnutia komisií považujeme za svojvoľné resp. založené na zlej interpretácií uznesenia ÚVK

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebo spoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.

14. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej mal mať na výsledok volieb starostu mestskej časti bezprostredný vplyv postup mestskej časti, ktorá včas, t. j. v zákonom ustanovenej lehote podľa § 16 ods. 9 volebného zákona neuverejnila počet obyvateľov mestskej časti, v dôsledku čoho mali byť nezávislí kandidáti (vrátane sťažovateľa) na post starostu mestskej časti uvedení do neistoty v tom, podpismi koľkých voličov majú podporiť svoju kandidatúru, ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti, sťažovateľ sa domohol zjednania uvedenej nezákonnosti inými dostupnými právnymi prostriedkami, a to podnetmi podanými ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii a okresnej prokuratúre. V tejto súvislosti je podstatné poznamenať, že využitie označených prostriedkov nápravy sťažovateľom nebolo samoúčelné resp. bez odozvy, pretože ich účinky sa prejavili včas, t. j. v dobe, keď ešte žiadnemu z nezávislých kandidátov uchádzajúcich sa o registráciu kandidáta pre voľbu starostu mestskej časti nemohla vzniknúť ujma v príčinnej súvislosti s jeho registráciou (pozri list okresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802­7 z 10. novembra 2014, podľa ktorého všetci nezávislí kandidáti boli zaregistrovaní ako kandidáti na voľbu starostu mestskej časti, pozn.) v dôsledku oneskoreného zverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti, takže sťažovateľom využité prostriedky nápravy boli zvolené efektívne, účelne a v relevantnej dobe.

Inými slovami, ústavný súd sa v tomto bode síce stotožňuje s názorom sťažovateľa, že mestská časť svojím postupom pri zverejňovaní počtu obyvateľov mestskej časti na účely komunálnych volieb porušila ustanovenie § 16 ods. 9 volebného zákona, tak, ako to napokon konštatovalo aj ministerstvo a okresná prokuratúra, avšak vzhľadom na včasné zjednanie nápravy tejto nezákonnosti ústavný súd súčasne podotýka, že táto skutočnosť napokon nemala a ani nemohla mať reálny a objektívny vplyv na výsledok napádaných komunálnych volieb, v príčinnej súvislosti s ktorým ústavný súd túto námietku sťažovateľa považoval za irelevantnú.

15. V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mal odporca už „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavný súd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať, upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.

Vzhľadom na to, že napádané komunálne voľby sa konali 15. novembra 2014 (pozri rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/2014 Z. z. o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí zo 7. júla 2014, pozn.), predvolebná kampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte v októbri 2014, pričom mesiac október je vo všeobecnosti známy, resp. je všeobecne zaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listové zásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamo aj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“.

Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľ a ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jeho účelom bolo skutočne iba úradujúcim starostom mestskej časti osloviť seniorov pri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienka o predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.

V uvedených súvislostiach ústavný súd vo všeobecnej rovine podotýka, že činnosť úradujúceho starostu/primátora v tom­ktorom konkrétnom prípade, resp. výsledky jeho pôsobenia počas celého jeho funkčného obdobia, možno tiež v určitom slova zmysle považovať za akúsi nepriamu „predvolebnú kampaň“, pretože každý starosta či primátor sa vo svojej podstate snaží už výsledkami svojej činnosti v úrade počas celého funkčného obdobia osloviť a zapôsobiť na svojho potencionálneho voliča, a „bojovať“ tak o jeho priazeň pre nasledujúce komunálne voľby. Vzhľadom na to podľa ústavného súdu bežný výkon právomocí, resp. bežnú činnosť spojenú s výkonom funkcie starostu/primátora, ktorá je adresne nasmerovaná k jeho potencionálnym voličom, nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s nezákonným a manipulujúcim konaním.

Ústavný súd však podotýka, že ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca akýmkoľvek spôsobom počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia pri výkone svojej právomoci starostu mestskej časti konal nezákonne, čím by zneužil svoje postavenie a právomoci zverené mu ako verejnému činiteľovi zákonom, má možnosť obrátiť sa v tomto smere so svojím podnetom na príslušné orgány činné v trestnom konaní, pretože právomoc ústavného súdu v tomto smere nie je kreovaná. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd pri skúmaní danosti príčinnej súvislosti medzi touto námietkou sťažovateľa na jednej strane a výsledkami napádaných komunálnych volieb na strane druhej dospel k záveru o jej neopodstatnenosti.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampane v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom napádaných komunálnych volieb podľa § 30 ods. 2 volebného zákona tým, že odporca sa 15 hodín pred začatím napádaných volieb 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, zúčastnil spoločensko­kultúrneho podujatia seniorov, na ktorom odovzdaním čestného diplomu oceňoval aktívnych seniorov podieľajúcich sa na rozvoji aktivít seniorov v mestskej časti, ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), podľa ktorej je to predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ v rámci dokazovania navrhol iba oboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu, s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k bodu č. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice­Sever, z ktorých považoval ústavný súd za preukázané iba to, že Denné centrum Senior domu je v zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity, ktorý poskytuje služby približne 450 registrovaným seniorom mestskej časti, ktorý je finančne napojený na rozpočet mestskej časti, teda prostriedky na jeho aktivity sú rozpočtované a vyčlenené z prostriedkov mestskej časti. Uvedeným sťažovateľom navrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbec konalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom by odporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili. Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcu v čase moratória totiž nenavrhol vykonať žiadne iné relevantné dôkazy (napr. výsluch svedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod., pozn.).

Ústavný súd však v záujme zistenia materiálnej pravdy si v rámci právomoci zverenej mu § 62 zákona o ústavnom súde sám v rámci dokazovania vyžiadal od predsedu Senior domu písomné stanovisko k tejto námietke sťažovateľa, ktorého tiež v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov aj vypočul. Týmto dokazovaním považoval ústavný súd za preukázané, že 14. novembra 2014 sa skutočne konalo kultúrno­spoločenské posedenie seniorov, ktorého dátum konania určili samotní seniori, resp. ich predseda s podpredsedníčkou a ktoré bolo jedným z radu periodicky sa opakujúcich piatkových stretnutí seniorov financovaných, tak ako všetky podujatia tohto zariadenia z prostriedkov jeho zriaďovateľa, ktorým je mestská časť a ktorého sa na pozvanie seniorov pri príležitosti koncoročného tradičného (organizovaného aj po minulé roky) oceňovania aktívnych seniorov zúčastnil aj odporca ako v tom čase úradujúci starosta mestskej časti, avšak týmto dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na tomto podujatí okrem odovzdania čestných diplomov 30 oceneným seniorom vykonával aj predvolebnú agitáciu, resp. aby sa akýmkoľvek spôsobom zmieňoval na tému nastávajúcich komunálnych volieb, a tak, ako už bolo uvedené, v tomto smere ani sťažovateľ žiadne dôkazy nenavrhol.

V uvedených súvislostiach ústavný súd už aj v minulosti judikoval (m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 72/2011), že v rozpore s § 30 volebného zákona nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.

Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím volieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post starostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas tohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť akékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý treba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období kandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné rozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na zmieňovanom kultúrno­spoločenskom podujatí seniorov vykonával činnosť, ktorú by bolo možné považovať za protiprávnu predvolebnú agitáciu, ústavný súd vo vzťahu k možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj túto námietku sťažovateľa za irelevantnú.

17. Vykonaným dokazovaním ústavného súdu nebola preukázaná ani pravdivosť ďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 v deň napádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospech odporcu.

Vypočutím tak sťažovateľom navrhovaných svedkov ( , ), ako aj svedkov náhodne vybratých ústavným súdom spomedzi členov OVK č. 16, 17 a č. 18, ústavný súd síce zistil, že zapisovateľ OVK č. 16 sa v deň volieb síce nachádzal častejšie mimo priestoru volebnej miestnosti volebného okrsku, ako v tejto miestnosti, avšak v konečnom dôsledku si všetky svoje povinnosti zapisovateľa riadne a bez výhrad či už členov OVK č. 16 alebo voličov splnil. Vzhľadom na volebný výsledok, podľa ktorého bol medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom na strane druhej zistený rozdiel 135 platných hlasov, na uvedenom závere nič nemení ani zistenie z výpovede svedka , ktorý mal začuť rozhovor na tému volieb iba s dvoma voličmi, pričom ostatní vypočutí svedkovia ovplyvňovanie svedkov nevedeli potvrdiť a sťažovateľ iné dôkazy nenavrhol.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že už aj v minulosti (PL. ÚS 39/95) konštatoval, že bežný rozhovor aj na tému „voľby“ s dvomi, tromi občanmi nemožno bez ďalšieho považovať za agitáciu v zmysle volebného zákona.

18. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, podľa ktorej má o nezákonnosti napádaných komunálnych volieb svedčiť aj vedomé dehonestovanie jeho volebnej kampane a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním napádaných volieb, spolu s kontrolórkou mestskej časti mali oblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom o nezákonnosti tejto jeho kampane, ústavný súd vykonal dokazovanie v prvom rade sťažovateľom predloženými listinnými dôkazmi a tiež výsluchom svedkyne .

Zo žiadosti sťažovateľa z 18. júla 2014, ktorou žiadal mesto Košice (ďalej len „mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach, síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb do orgánov samosprávy obcí (15.11.2014)“, avšak z rozhodnutia mesta o tejto žiadosti č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého sa sťažovateľ argumentačne dovoláva, vyplýva, že sťažovateľovi bolo udelené povolenie na účely v tomto rozhodnutí bližšie neidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje, a nie na Námestí J. Mathého, na ktorom sťažovateľ v skutočnosti uskutočnil vylepenie svojich propagačných predvolebných plagátov.

Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že «... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.».

Z uvedených zistení teda vyplýva, že mestská časť v súlade s citovaným ustanovením volebného zákona určila svojím nariadením verejné priestranstvo na účely predvolebnej kampane komunálnych volieb konaných 15. novembra 2014, pričom sťažovateľ konal v rozpore s týmto nariadením, keď svoje predvolebné plagáty umiestnil na verejnom priestranstve na Námestí J. Mathého v Košiciach, o využitie ktorého na tento účel síce žiadal, avšak povolenie mu rozhodnutím mesta č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014 v skutočnosti na tento účel dané nebolo, pričom z tohto dôvodu toto rozhodnutie sťažovateľ nenapadol odvolaním. Vzhľadom na uvedené tak postup odporcu ako úradujúceho starostu mestskej časti a kontrolórky mestskej časti, keď zakročili proti porušeniu nariadenia mestskej časti, nemožno ponímať ako nezákonné alebo účelovo namierené proti sťažovateľovi s cieľom dehonestovať jeho alebo jeho predvolebnú kampaň.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o poškodzovaní jeho predvolebnej kampane odporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavný súd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľa umiestnené na verejnom priestranstve, na využitie ktorého v skutočnosti nemal žiadne oprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel, pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť až v neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už aj tak vedenie akejkoľvek predvolebnej kampane bolo zákonom zakázané. Okrem toho v kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebné letáky nevylepil na verejnom priestranstve, ale na kontajner, ktorý bol v súkromnom vlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemusel mať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám aj napriek uvedenému svojmu presvedčeniu o povolenie žiadal, a uvedeným konaním v každom prípade, t. j. aj v prípade stotožnenia sa s jeho presvedčením, že vylepenie plagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielen nariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.

Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodený na svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. Napokon sťažovateľ v poslednej zo svojich námietok proti napádaným komunálnym voľbám starostu mestskej časti spochybnil postup okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 pri zisťovaní volebného výsledku, a to z dôvodu nesprávneho prepočítania hlasovacích lístkov (prepočítanie nie „na kríž“, pozn.), ako aj z dôvodu bezdôvodného nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri procese sčítavania hlasovacích lístkov, a napokon aj z dôvodu neoznámenia výsledku volieb nezávislým pozorovateľom po skončení prepočítania hlasovacích lístkov.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uskutočnil prepočítanie hlasovacích lístkov v označených volebných okrskoch a zo záverov tohto dokazovania zistil, že zatiaľ čo podľa údajov zo zápisníc OVK č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 o výsledkoch volieb starostu mestskej časti malo byť sťažovateľovi ako kandidátovi s poradovým č. 4 odovzdaných 710 platných hlasov, v skutočnosti podľa prepočítania mu bolo odovzdaných 711 platných hlasov (t. j. o 1 platný hlas viac, ako to vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.) a odporcovi ako kandidátovi s poradovým č. 2 malo byť podľa zápisníc označených OVK odovzdaných 670 platných hlasov, avšak podľa prepočítania mu bolo odovzdaných 665 platných hlasov (t. j. o 5 platných hlasov menej, ako to vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.).

Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných v označených volebných okrskoch tak sťažovateľovi, ako aj odporcovi zistil 4 sporné hlasovacie lístky, a to dva hlasovacie lístky vo volebnom okrsku č. 6 a po jednom hlasovacom lístku vo volebných okrskoch č. 7 a č. 18, pričom za sporné považoval ústavný súd tie hlasovacie lístky, ktoré neboli upravené spôsobom podľa § 31 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého „volič na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje“.

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dve poradové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno kandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla. Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidáta s poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je upravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr. PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07, PL. ÚS 104/2011), že zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 104/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom (zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu.

Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo kandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu mestskej časti, pričom v tejto súvislosti ústavný súd rovnako, ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 104/2011) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil svojho kandidáta nielen zakrúžkovaním jeho poradového čísla, ale súčasne zakrúžkoval aj jeho meno, pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič volil, teda komu dal svoj hlas.

V intenciách uvedeného tak ústavný súd v danom prípade zo 4 uvedených sporných hlasovacích lístkov uznal za platný iba hlasovací lístok vo volebnom okrsku č. 18, na ktorom bolo okrem poradového čísla kandidáta č. 2 zakrúžkované aj jeho meno a údaje o ňom. Po zohľadnení uvedených zistení ústavného súdu z prepočítania platných hlasovacích lístkov pre sťažovateľa a pre odporcu vo volebných okrskoch č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 do celkového výsledku volieb potom sťažovateľ dostal celkový počet 1366 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb dostal 1365 platných hlasov, pozn.) a odporca dostal celkový počet 1495 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb dostal 1500 platných hlasov, pozn.), takže rozdiel hlasov je 129 platných hlasov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže sa pri prepočítaní hlasovacích lístkov nepodarilo preukázať také pochybenia sťažovateľom spochybnených okrskových volebných komisií, ktoré by ovplyvnili vyhlásený výsledok volieb starostu mestskej časti, je ústavne žiaduce rešpektovať ich výsledok, ktorý je odzrkadlením všeobecného, rovného a priameho volebného práva voličov vyjadreného tajným hlasovaním.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o pochybení okrskových volebných komisií týkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov, ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (PL. ÚS 9/07), podľa ktorej keďže priznanie statusu pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku nie je podľa § 36 volebného zákona nárokovateľné, ako aj vzhľadom na to, že označené ustanovenie volebného zákona neukladá OVK povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o priznanie statusu pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti neukladá OVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byť svojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvom spôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súd dospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôže samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je nesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.

20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súd jeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia ústavy alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie PL. ÚS 47/2014 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik