PL. ÚS 51/2014

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. novembra 2014 doručené podanie , Ternavská 2238/7, (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Volebná sťažnosť... podľa článku 129 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“. Ako odporcu sťažovateľ označil , Šafárikova 2015/12, (ďalej len „odporca“).

2. Vo voľbách od orgánov miestnej samosprávy konaných v meste 15. novembra 2014 sa sťažovateľ a odporca uchádzali o funkciu primátora mesta. Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva a volieb primátora mesta spísanej 16. novembra 2014 „vyplýva, že počet platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 8.050, z toho v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 3.998 hlasov a v prospech odporcu bolo platne odovzdaných 4.052 hlasov. V zmysle predloženej Zápisnice o výsledku volieb bol za primátora mesta zvolený odporca. Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom predstavuje len 54 hlasov.“.

3. Hneď v úvode svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na § 9 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo ,,volebný zákon“) a zdôrazňuje, že „v meste boli aj napriek vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu, a teda v rozpore s ním, pre voľbu primátora mesta vytvorené až dva volebné obvody. Vzhľadom na to, že volebný výsledok je zisťovaný sčítaním hlasov za celé mesto , ktoré by v zmysle citovaného ustanovenia malo tvoriť jeden jednomandátový volebný obvod, sťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda voľby primátora mesta ... z dôvodu ich nezákonnosti a neústavnosti, vo volebnom obvode celého mesta “.

5. K prvému dôvodu sťažnosti sťažovateľ uvádza, že riaditeľ – Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb, (ďalej len „špecializované zariadenie“), , požiadal 7. novembra 2014 okrskovú volebnú komisiu v okrsku č. 5 o prenosnú volebnú schránku zo zdravotných dôvodov pre 110 voličov – klientov špecializovaného zariadenia. Podľa sťažovateľa k tejto žiadosti „neboli pripojené žiadne plnomocenstvá, ktorým by čo i len jeden zo 110 voličov bol splnomocnil riaditeľa, aby v jeho mene požiadal o volebnú schránku“, hoci „je to práve volič, ktorý žiada o prenosnú volebnú schránku. Právo požiadať o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti teda volebný zákon priznáva individuálnej, konkrétnej osobe – voličovi. Sťažovateľ podotýka, že určená volebná miestnosť pre obyvateľov volebného okrsku č. 5 bola určená v Gymnáziu , a nachádza sa cca 3 minúty pešej chôdze vo vzdialenosti približne 200 metrov. S prihliadnutím na obsah čestných vyhlásení členov okrskovej komisie je sťažovateľ presvedčený aj o tom, že závažné dôvody neboli dané minimálne u polovice voličov uvedených v mennom zozname.“. Sťažovateľ uvádza, že členovia okrskovej volebnej komisie vyslaní do špecializovaného zariadenia po príchode „zistili, že v hale Špecializovaného zariadenia je zhromaždených okolo 50 voličov (tzn. nešlo o voličov, ktorí nie sú schopní pohybu, resp. chôdze). Hala bola vybavená 4 zástenami určenými na voľbu. Nachádzali sa v nej aj stoly so stoličkami pre členov okrskovej komisie a pre prenosnú volebnú schránku.“.

7. Všetky popísané skutočnosti sťažovateľ vyhodnocuje tak, že vyjadrovali „nepochybnú vôľu riaditeľa ovplyvniť týchto voličov a skontrolovať ich hlasovanie. Riaditeľ Špecializovaného zariadenia svojím konaním mohol ovplyvniť 110 voličov, čo pri konečnom rozdiele 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je významný počet voličov.“.

8. Zároveň sťažovateľ k prvému dôvodu svojej sťažnosti uvádza, že špecializované zariadenie je určené aj pre fyzické osoby, «ktoré nie sú spôsobilé orientácie v čase, nerozpoznávajú čas, neopoznávajú blízke osoby, nerozlišujú zvuky, trpia demenciou, Alzheimerovou chorobou a podobne. V zmysle obsahu priloženého čestného vyhlásenia (predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pozn.) osoby, ktoré javili známky dezorientácie v čase a priestore tvorili približne polovicu z voličov, v zastúpení ktorých riaditeľ Špecializovaného zariadenia požiadal o prenosnú volebnú schránku. Sťažovateľ je presvedčený, že hlasovanie týchto osôb, ako osôb úplne odkázaných na služby Špecializovaného zariadenia mohlo byť zmanipulované, keď tieto osoby volili za asistencie zamestnancov Špecializovaného zariadenia. Neprípustnej manipulácii s týmito plne odkázanými voličmi, ovplyvňovaniu a navádzaniu, nasvedčujú vyjadrenia voličov, ktorí týmto asistujúcim zamestnancom výslovne uvádzali, aby v ich mene krúžkovali kandidáta „tak ako sa ráno dohodli“ a podobne pritom v priloženom čestnom vyhlásení uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na to, že členovia okrskovej volebnej komisie boli prítomní pri zaznamenaní vôle voličov, ktorí volili s asistenciou, je možné skonštatovať, že všetci títo voliči volili za primátora kandidáta č. 1 . Nie je známy ani jeden volič, ktorý by s asistenciou volil kandidáta č. 2 . Celkovo v zriadení volilo 98 voličov.“ Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany týchto voličov išlo o naučené hlasovanie, resp. nešlo o slobodnú vôľu voličov.».

12. Napokon sťažovateľ predkladá odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v na žiadosť o podanie informácie z 20. novembra 2014. Sťažovateľ hodnotí „vyjadrenie poslanca pre hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru v , s ktorým sa Obvodné oddelenie... uspokojilo, o tom, že potravinové balíčky rozdával niektorým voličom ako poďakovanie a išlo len o menšiu oslavu, ako tvrdenie účelové“.

13. Sťažovateľ uzatvára, že „v sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok vo voľbách na post primátora mesta dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb primátora mesta “. Navrhuje preto ústavnému súdu vyhlásiť voľby primátora mesta za neplatné.

14. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po tom, ako nezistil dôvody na jej odmietnutie, uznesením č. k. PL. ÚS 51/2014­14 zo 17. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

16. K druhému dôvodu sťažnosti odporca uvádza, že „je znevažujúci predovšetkým proti rómom, rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami“. Motivácia voličov vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 nevoliť sťažovateľa podľa odporcu „nespočívala vo volebnej korupcii teda kupovaním hlasov, ale skôr spočívala v tom, že rómskej menšine počas volebného obdobia 2010­2014, keď bol primátorom sťažovateľ, boli mestskou políciou odoberané vozíky, bicykle, kočíky, ktorými zvážali do svojich obydlí veci a tieto boli v mesiaci august počas konania Dní osláv mesta vystavené na verejnosti v oplotenom priestore v mestskom parku. Práve konanie sťažovateľa počas jeho vykonávania funkcie primátora mesta vo vzťahu k rómskym občanom mohlo ovplyvniť rómskych voličov, že mali záujem o veci verejné. Preto uvedené tvrdenie a indície sťažovateľa v tomto bode sťažnosti považujem len v rovine nedoložených špekulácií.

Na záver chcem uviesť, že vo volebnom okrsku č. 3 a č. 4 som nikdy nebol, a to ani počas predvolebnej kampani a ani po voľbách.“.

17. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 16. januára 2015 oznámenie, v ktorom uviedol, že 1. decembra 2014 podal na Krajskej prokuratúre v oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestných činov pri voľbách primátora mesta . Súčasne informoval, že jeho podanie bolo následne postúpené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej prokuratúry. Uvedené skutočnosti doložil sťažovateľ prílohami svojho podania.

18. Na výzvu ústavného súdu doručilo mesto 23. januára 2015 originály volebnej dokumentácie z volieb do orgánov samosprávy mesta , a to z okrskov č. 3, č. 4 a č. 5.

22. Ústavnému súdu doručil 13. februára 2015 sťažovateľ svoje vyjadrenie k veci, v ktorom reagoval na výsluchy svedkov uskutočnené 5. februára 2015. Dokazovanie podľa jeho názoru vo vzťahu k volebnému okrsku č. 3 jednoznačne preukázalo, že hlasovanie voličov s asistenciou prebehlo v rozpore s § 31 ods. 5 zákona o voľbách, lebo „voliči voliaci s asistenciou... nevhadzovali volebné obálky do volebnej schránky sami, ale činili tak za nich asistenti“. Znovu zopakoval atypické črty volebnej účasti v „rómskych“ volebných okrskoch.

23. Svedecké výpovede a hodnotí sťažovateľ ako „účelové“. Zvýrazňuje fakt, ako na účel preukázania jeho neprítomnosti v deň volieb v meste „pohotovo priniesol lístky na autobus zhodou okolností korešpondujúce s termínom volieb“. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v komunite rómskych voličov dochádzalo k zastrašovaniu.

24. Ďalej sťažovateľ upozorňuje, že riaditeľ špecializovaného zariadenia žiadal o prenosnú volebnú schránku „bez predchádzajúceho splnomocnenia voličmi“. Kritizuje aj to, že „voliči hlasovali s asistenciou bez toho, aby o ňu boli požiadali“. Z výpovede riaditeľa špecializovaného zariadenia podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že „zamestnanci... hlásili riaditeľovi zariadenia spôsob, akým hlasovali voliči s ich asistenciou. Uvedené... potvrdzuje, že došlo k manipulácii voličov, resp. to, že riaditeľ v konečnom dôsledku dozoroval spôsob hlasovania prostredníctvom, zamestnancov...“.

25. Sťažovateľ naďalej trvá na vypočutí 50 svedkov, ktorých označil vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015. Odôvodňuje to tým, že „nepozná osobne voličov zariadenia , preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach označiť a vyselektovať z 98 voličov, ktorí napokon odvolili do prenosnej volebnej schránky, tých ktorí boli bezvládni, dezorientovaní a ktorí sú úplne odkázaní na služby zariadenia . Domnieva sa však, že nemožno uzavrieť na základe 6 svedeckých výpovedí realizovaných dňa 05.02.2015, že takí voliči nevolili, resp. že takí voliči v zariadení nie sú a neboli ovplyvnení pri voľbe...“.

27. K vyjadreniu sťažovateľa je pripojené čestné vyhlásenie , , zapisovateľky mestskej volebnej komisie. Uvádza v ňom, že na pokyn predsedu mestskej volebnej komisie kontaktovala 15. novembra 2014 ústrednú volebnú komisiu na účel usmernenia o postupe pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky osobou, ktorá zároveň požiadala o úpravu svojho hlasovacieho lístka podľa § 32 zákona o voľbách. Uvádza, že Ústredná volebná komisia jej podala takéto usmernenie: „Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo požiadať o pomoc iného voliča, avšak pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky musia byť prítomní aj obaja členovia okrskovej volebnej komisie, ktorí zároveň počujú čo oprávnený volič povie voličovi, ktorý mu pomáha pri úprave hlasovacieho lístka a zároveň vidia čo tento pomocný volič v hlasovacom lístku vyznačí, t. j. či sa prejav vôle voliča zhoduje s tým, čo je uvedené na jeho hlasovacom lístku, ktorý upravil pomocný volič. “

II. Skutkové východiská prerokovávanej veci

28. Skutkovú stránku prerokovávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom mieste postupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého si ústavný súd vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb. V tomto smere ústavný súd zameral svoju pozornosť na mestom doručenú volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 3, č. 4 a č. 5, ktorú preskúmal so zreteľom na charakter sťažnostných námietok. Tie od ústavného súdu nevyžadovali prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech súperiacich kandidátov o funkciu primátora mesta. Zápisnice okrskových volebných komisií v uvedených volebných okrskoch boli podpísané všetkými členmi týchto komisií bez výhrad.

31. Sťažovateľ v sťažnosti navrhol okrem iného výsluch 110 klientov špecializovaného zariadenia na účel preukázania tvrdení o nesplnení podmienok pre hlasovanie mimo „riadnej“ volebnej miestnosti, ako aj na účel preukázania tvrdení o manipulácii voličov pri tvorbe ich vôle prejavenej vo volebnom akte. Berúc do úvahy hľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania pred ústavným súdom vyzval ústavný súd 16. januára 2015 prostredníctvom právnej zástupkyne sťažovateľa na riadne a zrozumiteľné označenie primeraného počtu z pôvodne navrhnutých 110 klientov špecializovaného zariadenia. Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil 28. januára 2015 ústavnému súdu návrh vypočuť spolu 50 klientov špecializovaného zariadenia s upresnením ich mien, priezvísk a dátumom narodenia. Navrhovaný počet nepovažoval ústavný súd za dostatočne zohľadňujúci spomenuté hľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania, pretože stále išlo o značný počet navrhovaných svedectiev k tým istým otázkam. Ústavný súd preto náhodným výberom určil na vypočutie po 3 klientoch (svedkov) z každej dvoch skupín vymedzených samotným sťažovateľom (bod 19), spolu 6 svedkov.

34. Svedok bol členom okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 5. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „bol aj v minulosti členom toho istého okrsku č. 5 a aj sa zúčastňoval volieb v “. Poukázal na skutočnosť, že v minulosti bolo pri voľbách do prenosnej volebnej schránky prítomných päť až šesť členov okrskovej volebnej komisie, kým počas napadnutých volieb 15. novembra 2014 to boli iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie. Vypovedal, že v minulosti volili hendikepovaní voliči za plentou s asistenciou, kým v ostatných komunálnych voľbách sa tak dialo „pri stole pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie“. Ostatní voliči uskutočnili volebný akt za plentou. Riaditeľ špecializovaného zariadenia počas volieb „bol prítomný, ale nepostrehol, že by zasahoval do hlasovania“.

35. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, uviedol, že sa volieb zúčastnil a hlasoval v špecializovanom zariadení, v ktorom býva už 10 rokov. V každých voľbách hlasuje do prenosnej volebnej schránky, a teda ani pri ostatných komunálnych voľbách nepozoroval žiaden rozdiel. Volil sám, za plentou a hlasoval slobodne. Nebol účastníkom žiadnej volebnej kampane, zaregistroval len volebné plagáty, na ktorých videl oboch kandidátov. Vypovedal tiež, že o prenosnú volebnú schránku žiadal, lebo má problémy s chôdzou, a ak by mal ísť do „riadnej“ volebnej miestnosti, asi by voliť nešiel. O možnosti voľby do prenosnej volebnej schránky hovoril pred voľbami so zamestnancami špecializovaného zariadenia (so sestričkami). Nevie o nikom, kto by ako zdravý po telesnej i duševnej stránke volil s pomocou asistencie.

40. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, taktiež volila do prenosnej volebnej schránky. Volila sama, nikto jej pri úprave hlasovacieho lístka nepomáhal a o voľbe sa rozhodla sama. Riaditeľ špecializovaného zariadenia nebol v miestnosti prítomný. Uviedla, že osoby, ktoré sedeli v jedálni počas voľby, kričali na ňu aj na jej spolubývajúcich. Nevie povedať prečo, ale pamätá sa, že povedali, že ich dajú na súd. Kričali na nich bezdôvodne. Z prítomných účastníkov konania spoznala pána , ale nepamätá si, či bol na predvolebných plagátoch.

42. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie č. 4, nepozorovala v priebehu volieb vo volebnej miestnosti žiadne problémy. Nie je si vedomá ani problému s veľkým počtom voličov. Nie je pravdou, že by často opúšťala volebnú miestnosť, vychádzala len vtedy, keď išla fajčiť. Bolo to v priebehu volieb viac ako päťkrát, presný počet si však nepamätá. Na chodbe stretávala voličov, ktorí buď odchádzali z volebnej miestnosti alebo na volebný akt ešte len čakali. Komunikovala s nimi len vtedy, ak potrebovali informáciu, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť voliť. Voličov, ktorí ešte nevolili, neovplyvňovala, snažila sa s nimi hovoriť po slovensky, aby rozumela aj jej kolegyňa, ktorá tam bola s ňou. Nie je pravdou, že by pri rozhovoroch s voličmi na chodbe opakovane použila rómsky výraz „jekh“.

44. Sťažovateľom navrhnutý svedok , ktorého čestné vyhlásenie o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedol, že takéto čestné vyhlásenie nikdy nepodpísal ani nevie, čo je jeho obsahom. Podpis na listine spoznáva, je to jeho podpis. Bývalý prednosta mestského úradu ho požiadal o podpísanie prázdneho papiera. Pre pracuje už asi dvadsať rokov (vykonáva práce v jeho záhrade), a tak mu dôveroval, že jeho podpis na prázdny papier je potrebný a nebude zneužitý. K podpisu došlo 20. novembra 2014 a pri podpise bol prítomný len on a . Z textu čestného vyhlásenia nevie nič potvrdiť ani vyvrátiť, pretože od 13. do 19. novembra 2014 bol odcestovaný v Londýne. Má so sebou cestovné lístky, ktoré si so sebou pre istotu zobral, ak by musel preukázať svoju neúčasť na voľbách, prípadne jej dôvod.

45. Sťažovateľom navrhnutá svedkyňa , ktorej čestné vyhlásenie o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedla, že jej svokor, priniesol domov prázdny papier s tým, aby ho podpísala a ona tak urobila. V minulosti jej nikdy nedával nič podpisovať. Nevie nič o tom, že by sa deň po voľbách v osade, v ktorej žijú Rómovia, pred pohostinstvom rozdávali potraviny. V tom čase ani nebola vonku a nemá k tomu čo povedať. Osobu s menom nepozná.

48. Svedkyňa , navrhnutá na výsluch sťažovateľom, uviedla, že netuší, prečo je predvolaná. Informácia, podľa ktorej je zamestnankyňou špecializovaného zariadenia, sa nezakladá na pravde. Pracuje v zubnej ambulancii a v rámci svojej práce chodieva do špecializovaného zariadenia. K svojmu vyjadreniu v rámci komunikácie na Facebooku uvádza, že to bol jej názor, ktorý po tom, ako si uvedomila, že ho nevie preukázať a že nemá výpovednú hodnotu, asi po dvoch minútach zmazala.

Bolo potom potrebné vracať sa pre hlasovacie lístky, rukou sa dopisovali mená voličov do hárkov a bol prípad, keď sa dokonca musela priniesť druhá urna. Na mestskom úrade mu potom odporučili, aby žiadali o prenosnú volebnú urnu pre všetkých voličov. Prax teda ukázala, že je výhodnejšie spísať všetkých voličov a požiadať o prenosnú volebnú schránku pre všetkých. Organizácia žiadostí prebieha tak, že pracovník sociálneho úseku zistí záujem klientov o hlasovanie a na základe toho potom on ako riaditeľ špecializovaného zariadenia požiada o prenosnú volebnú schránku. Je tomu tak aj teraz pri blížiacom sa referende. V minulosti mu nikdy zo strany okrskovej volebnej komisie ani nikým iným nebolo vytýkané, že k žiadostiam o prenosnú volebnú schránku nie sú pripojené splnomocnenia od klientov. Vždy od neho potrebovali iba zoznam voličov, a to tak pri komunálnych, ako aj pri parlamentných voľbách, či pri voľbách do Európskeho parlamentu. V deň volieb sa mu ohlásili dvaja členovia okrskovej volebnej komisie (predseda a jeden člen), priniesli prenosnú volebnú schránku a on im ukázal priestory jedálne vyhradené pre voľby.

Prítomný predseda mestskej volebnej komisie mu oznámil, že tento stav hodnotí ako manipuláciu volieb a že zavolá políciu. Predseda okrskovej volebnej komisie mu oznámil, že telefonicky dostal pokyn, podľa ktorého klientom môžu asistovať ošetrovateľky, ale oni, dvaja členovia okrskovej volebnej komisie, sa musia úpravy hlasovacieho lístku zúčastniť za plentou. Svedok im povedal, že skôr takýto postup považuje za porušenie zákona.

situácia bola v pavilónoch s ťažko zdravotne postihnutými a imobilnými klientmi. Počet klientov schopných voliť samostatne mu uviedli úsekové pracovníčky.

Po príchode do špecializovaného zariadenia videl neštandardnú situáciu, v podstate išlo o simuláciu ďalšieho volebného okrsku, čo nekorešponduje s pravidlami o voľbe do prenosnej volebnej schránky. Pozoroval aj neprimerané správanie riaditeľa špecializovaného zariadenia, ktorý trval na tom, aby asistenciu klientom poskytli ošetrovatelia, nechcel opustiť volebnú miestnosť, a to ani po dôraznom požiadaní. Všimol si nevidiacu klientku, ktorej nemal kto pomôcť pri hlasovaní, z čoho usudzuje, že klienti boli vopred inštruovaní a zmanipulovaní. Až po ubezpečení sa, že aktuálny stav je v súlade s inštruktážou Ústrednej volebnej komisie, opustil špecializované zariadenie. Myslí si, že ošetrovatelia asistovali pri hlasovaní aj mimoriadne nezorientovaným klientom, ktorí ani netušili, o čo ide.

Na chodbe v priestoroch špecializovaného zariadenia videl na stoloch materiály jedného z kandidátov. Boli ich desiatky. Kým bol primátorom , pôsobil svedok ako prednosta Mestského úradu v . Odišiel dohodou k 31. decembru 2014 sám, pretože nebol ochotný spolupracovať s novým vedením mesta. Na druhý deň po voľbách ráno šiel po ulici Švermovej a v osade stálo červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov. Preto kontaktoval mestskú políciu i štátnu políciu. Dostal informáciu, že boli rozdávané potravinové balíčky a že vec bola postúpená Národnej kriminálnej agentúre.

51. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pracuje ako notársky kandidát. K označeniu „súkromná volebná miestnosť“ použitému v čestnom vyhlásení ho viedla úprava jedálne v špecializovanom zariadení. Boli tam 4 plenty, stôl, stoličky pre volebnú komisiu, vyzeralo to ako volebná miestnosť. Proces voľby s prenosnou volebnou schránkou nenapĺňal jeho predstavy o tom, ako má takáto voľba prebiehať. Jeho pochybnosti o voľbách sa formovali počas dňa volieb, ale aj po voľbách, keďže volebný deň bol preňho náročný. Žiadosť o prenosnú volebnú schránku bola doručená mestskému úradu, jemu ju predložila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie ráno v deň volieb, a tak nad náležitosťami žiadosti a nad jej oprávnenosťou neuvažoval a neskúmal to. Ak niekto požiada o prenosnú volebnú schránku, on nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosť žiadosti. V špecializovanom zariadení volila s asistenciou aj dobrá polovica všetkých klientov, ale konkrétne číslo voličov s asistenciou v jedálni si netrúfa uviesť. Keď odvolilo 98 voličov, tak polovica je zhruba 50 osôb, ale je to len jeho odhad. Počas volieb v špecializovanom zariadení narastal počet požiadaviek na asistenciu, a to aj takých, pri ktorých to zjavne nebolo potrebné. Preto sa na základe telefonátu dostavil osobne predseda mestskej volebnej komisie a podal stanovisko Ústrednej volebnej komisie, podľa ktorého asistencia ošetrovateľa klientovi musí prebiehať pod dohľadom členov okrskovej volebnej komisie. Aj on očakával a žiadal tento pokyn v písomnej forme, lebo ako právnikovi sa mu to nepozdávalo. Dostalo sa mu však informácie, že počas volieb Ústredná volebná komisia komunikuje len telefonicky. Spočiatku volili voliči s asistenciou aj bez prítomnosti členov okrskovej volebnej komisie. Volili aj takí, ktorí o asistenciu nepožiadali a personál ich odprevádzal – toto sa týkalo jedálne. V prípadoch, keď bol osobne pri volebnom akte prítomný, všetci volili p. . Napriek pochybnostiam zápisnicu podpísal na základe konzultácie s p. , keďže dospeli k záveru, že do zápisnice netreba nič dodávať, lebo samotný akt volieb zo strany okrskovej volebnej komisie prebehol v podstate regulárne. Nevidí rozpor medzi svojím pôsobením predsedu okrskovej volebnej komisie a osobou, ktorá podpísala čestné vyhlásenie, lebo samotný akt hlasovania prebehol v súlade so zákonom, a teda ako predseda okrskovej volebnej komisie nemal dôvod akékoľvek pripomienky uviesť. Je potrebné odlíšiť jeho postavenie ako predsedu okrskovej volebnej komisie na jednej strane a osoby podávajúcej čestné vyhlásenie na účely konania pred ústavným súdom na strane druhej.

53. Na podklade rekapitulovaných dôkazných prostriedkov ústavný súd považoval v konaní o sťažnosti sťažovateľa za preukázané tieto skutočnosti podstatné pre posúdenie kvality volieb vo volebnom okrsku č. 5: ­ voľby do prenosnej volebnej schránky sa v špecializovanom zariadení využívali aj pri iných voľbách v minulosti, ­ žiadosť o prenosnú volebnú schránku v minulosti aj v procese prípravy napadnutých volieb podával riaditeľ špecializovaného zariadenia za všetkých klientov, ktorí o také hlasovanie prejavili záujem, pričom okrskové volebné komisie akceptovali, že riaditeľ špecializovaného zariadenia žiada o prenosnú volebnú schránku bez splnomocnenia voličmi, ­ v špecializovanom zariadení prebiehalo 15. novembra 2014 hlasovanie do prenosnej volebnej schránky, a to tak, že jedna skupina voličov hlasovala v jedálni (niektorí s asistenciou, iní bez asistencie) a druhá skupina voličov hlasovala na izbách špecializovaného zariadenia, ­ v jedálni hlasovali spočiatku s asistenciou (ošetrovatelia špecializovaného zariadenia) aj takí klienti, ktorí o ňu formálne nepožiadali, ­ v určitých, presne neidentifikovaných časových úsekoch bol riaditeľ špecializovaného zariadenia v jedálni počas hlasovania prítomný, do priebehu hlasovania však nezasahoval, ­ predseda okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 5 ( ) a člen tejto komisie boli osobne prítomní pri úprave hlasovacieho lístka bližšie nešpecifikovaného počtu tých voličov v špecializovanom zariadení, ktorí volili s asistenciou, ­ klienti špecializovaného zariadenia, ktorí volili za plentou v jedálni bez asistencie, sa pri úprave hlasovacieho lístka rozhodovali bez predchádzajúceho vplyvu iných osôb, ­ žiaden člen okrskovej volebnej komisie č. 5 nevyužil právo odmietnuť podpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

56. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

57. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

58. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

59. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

60. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

61. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

64. Sťažovateľ hneď v úvode odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na porušenie § 9 ods. 5 zákona o voľbách, keďže na účel voľby primátora mesta boli na území mesta vytvorené dva volebné obvody.

65. Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby podľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 15/94). Za prípravu na voľby možno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci ktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy (PL. ÚS 34/99).

66. Podľa § 9 ods. 5 zákona o voľbách pre voľby starostu obce (primátora) tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.

67. Z podkladov priložených k sťažnosti naozaj vyplýva, že samotný sťažovateľ ešte ako primátor mesta určil podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách 2. októbra 2014 volebné okrsky a volebné miestnosti, pričom v tomto rozhodnutí sú jednotlivé volebné okrsky zadelené do dvoch volebných obvodov.

68. Z obsahu sťažnosti ani z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, aký vplyv malo preukázané porušenie zákona o voľbách na výsledky volieb primátora mesta z 15. novembra 2014. Preto rešpektujúc podstatu volebného súdnictva, ktorá sa okrem iného vyznačuje aj zisťovaním intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb, ústavný súd konštatuje irelevantnosť zisteného porušenia zákona o voľbách v jeho § 9 ods. 5 v relácii k výsledku napadnutých volieb. Táto námietka je preto nedôvodná. 69. Sťažovateľ svoju ďalšiu sťažnostnú argumentáciu skutkovo i právne rozdelil do dvoch okruhov. Preto aj ústavný súd považoval pri odôvodnení svojho rozhodnutia za potrebné zohľadniť naznačenú rozdielnosť dôvodov, ktorými sťažovateľ voľby primátora mesta konané 15. novembra 2014 spochybnil.

74. Z dokazovania pre ústavný súd vyplynulo, že v špecializovanom zariadení je obvyklé, ak jeho riaditeľ v procese prípravy volieb požiada okrskovú volebnú komisiu o prenosnú volebnú schránku, a to takpovediac paušálne, teda pre všetkých klientov, ktorí o voľbu podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách prejavia záujem, bez ohľadu na to, či im ich zdravotné ťažkosti umožňujú alebo neumožňujú navštíviť na účel hlasovania „riadnu“ volebnú miestnosť. Táto prax je výsledkom viacročného vývoja popísaného riaditeľom špecializovaného zariadenia v jeho svedeckej výpovedi. Navyše, a to považuje ústavný súd za podstatné, okrskové volebné komisie ani v minulosti a ani v spochybnených ostatných voľbách nevnímali postup riaditeľa špecializovaného zariadenia za právne imperfektný v takej miere, že by požadovali doplnenie žiadosti podanej podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách alebo že by dokonca prijatej žiadosti nevyhoveli.

75. Ústavný súd zastáva názor, že v zariadeniach podobného typu, akým je špecializované zariadenie, nemožno ani v budúcnosti vylúčiť taký spôsob využitia § 31 ods. 6 zákona o voľbách, ktorý bude hraničiť s postupom contra legem. Predmetné ustanovenie zákona o voľbách sa však prioritne orientuje na voličov – jednotlivcov, ktorí sú zdravotne hendikepovaní. Nie je vôbec neakceptovateľné, ak sa v sociálnych zariadeniach, v ktorých je umiestnených podstatne viac takýchto jednotlivcov, vyvinie prax posúvajúca inštitút splnomocnenia žiadateľa do polohy neformálneho ústneho súhlasu klienta so zaužívanou ponukou voliť do prenosnej volebnej schránky. Navyše, ak najmenej jeden zo svedkov potvrdil, že v opačnom prípade by voliť nešiel.

81. Okrem toho ústavný súd dokazovaním nezistil, že by členovia okrskovej volebnej komisie a potom, ako sa dostavili do špecializovaného zariadenia a zistili, akým spôsobom sú jeho priestory na hlasovanie pripravené, alebo počas hlasovania vzniesli pripomienky ku skutočnosti, že hlasovanie klientov špecializovaného zariadenia bude prebiehať v jedálni. Ústavný súd preto aj túto sťažnostnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

82. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že viacerí voliči v špecializovanom zariadení neboli natoľko zdravotne indisponovaní, že by nevyhnutne museli voliť s asistenciou. 83. Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

84. V prvom rade ústavný súd judikuje, že na vykonanie volebného aktu prostredníctvom prenosnej volebnej schránky je aplikovateľný § 32 zákona o voľbách, a preto poskytnutie pomoci v intenciách označeného ustanovenia takto hlasujúcemu hendikepovanému voličovi nie je porušením princípu tajnosti hlasovania (PL. ÚS 22/2011).

85. Citované ustanovenie zákona o voľbách neznamená, že by bol volič dožadujúci sa pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti povinný toto svoje tvrdenie preukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z neho vychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania či zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo by možné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča (PL. ÚS 90/07).

87. Skutočnosť hlasovania s asistenciou sa ústavnému súdu v zariadení, akým je špecializované zariadenie, nejaví ako riziková z pohľadu splnenia podmienok podľa § 32 zákona o voľbách. Aj v nadväznosti na už citovaný judikovaný názor vo veci sp. zn. PL. ÚS 90/07 možno skôr prezumovať právne významnú odkázanosť klientov, ktorí o asistenciu požiadajú. Zo svedeckých výpovedí ani z iných podkladov priložených k sťažnosti nevyplynuli žiadne informácie, že by sa tvrdenie konkrétneho voliča o potrebe asistencie javilo prima facie nepravdivé. Ani sťažovateľ, ani vypočutí svedkovia žiadnu konkrétnu osobu na tento účel neoznačili. Sťažovateľ len všeobecne uviedol, že o asistenciu žiadali „aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im znemožňovali voliť bez asistencie“. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhol vypočuť 50 klientov špecializovaného zariadenia. Z nich ústavný súd náhodne vybral 6 svedkov, pričom žiaden z nich argumentáciu sťažovateľa nepotvrdil, a to ani vo vzťahu k iným spolubývajúcim, ktorí v jedálni špecializovaného zariadenia volili.

88. Pokiaľ ide samotnú úpravu hlasovacieho lístka u voličov, ktorí volili s asistenciou, sťažovateľ v sťažnosti tvrdil zneužitie odkázanosti voličov, a tým aj manipuláciu ich vôle, čo podporil obsahom čestného vyhlásenia , predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol prítomný pri úprave hlasovacích lístkov voličov využívajúcich asistenciu, a uviedol, že «voliči nabádali asistujúcich zamestnancov zariadenia, aby „zakrúžkovali kandidáta, tak ako oni uznajú za ;vhodné“, resp. nech „zakrúžkujú tak ako sa ráno dohodli“ a pod. Mnoho voličov prejavilo svoju vôľu len po položení otázky či chcú voliť „jedničku , alebo dvojku “».

92. Ústavný súd nespochybňuje, že niektorí klienti špecializovaného zariadenia skutočne s ohľadom na ich zdravotný postih sú len vo veľmi obmedzenej miere spôsobilí prejaviť samostatne a zrozumiteľne vlastnú vôľu. Rovnako je však nepochybné, že zákon o voľbách umožňuje podľa § 2 ods. 2 písm. d) odoprieť hlasovanie len takým zdravotne hendikepovaným osobám, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke účinného spochybnenia súladu vôle prejavenej asistentom a vôle voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí asistenciu pri hlasovaní využili. Nepodarilo sa mu tak účinne vyvrátiť domnienku súladu volebného výsledku vo volebnom okrsku č. 5 s vôľou voličov špecializovaného zariadenia.

93. Vážnou námietkou prednesenou sťažovateľom v sťažnosti je tvrdenie, že v jedálni špecializovaného zariadenia volili s asistenciou aj voliči, ktorí o ňu vôbec nežiadali.

94. , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, vo svojom čestnom vyhlásení uviedol, že „personál zariadenia hneď zo začiatku, aj napriek predchádzajúcim inštrukciám, odprevádzal viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie, kde aj počas volebného aktu zotrvával. Všetci prítomní boli opakovane dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania a zároveň informovaní, že volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok, môže požiadať o asistenciu...“. Aj , predseda mestskej volebnej komisie, v čestnom vyhlásení potvrdil, že mu predseda okrskovej volebnej komisie č. 5 v čase hlasovania telefonicky oznámil, že „odprevádzali zamestnanci zariadenia viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie a tam aj s týmito voličmi zotrvávali, aj keď išlo o voličov, ktorí nepožiadali o asistenciu“.

98. K hlasovaniu s asistenciou bez výslovnej žiadosti voliča došlo teda v jedálni špecializovaného zariadenia v počte podstatne nižšom než 50. Ak sa s týmto ustáleným faktom spojí nikým nespochybnená a z podkladov priložených k sťažnosti preukázaná skutočnosť, že rozdiel medzi hlasmi sťažovateľa a odporcu bol 54 hlasov, potom porušenie zákona o voľbách v jeho § 32 nedosahuje intenzitu, ktorá už spochybňuje výsledky volieb primátora mesta a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či tieto voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Preto aj túto námietku vyhodnotil ústavný súd ako nedôvodnú.

99. Popísané poznatky získané zo svedeckých výpovedí členov okrskovej volebnej komisie č. 5 sú pre ústavný súd postačujúcimi dôkazmi, ktoré neslúžia podpore, ale vyvráteniu sťažnostných dôvodov prednesených sťažovateľom v odôvodnení sťažnosti.

100. Formálny rozpor so zákonom o voľbách ústavný súd zistil v procese prípravy volieb, keď v žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia o prenosnú volebnú schránku chýbali splnomocnenia klientov, v prospech ktorých bola prenosná volebná schránka žiadaná. Závažnosť tejto vady je však minimálna, pretože dokazovaním sa preukázalo, že v špecializovanom zariadení je takáto prax už dlhšie zaužívaná a doteraz ju žiadna z okrskových volebných komisií nespochybnila. Nemožno preto usudzovať na reálny vplyv tejto nezákonnosti na výsledok volieb primátora mesta .

102. Súhrnne tak ústavný súd k prvému okruhu námietok sťažovateľa uvádza, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o rozpore priebehu hlasovania v špecializovanom zariadení so zákonom alebo s ústavnými atribútmi volebného práva. Informácie uvádzané v tejto súvislosti v čestnom vyhlásení , predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktoré významne slúžili sťažovateľovi ako podklad pre sťažnostnú argumentáciu, sú podstatne spochybnené preukázanou skutočnosťou, že zápisnicu o výsledku hlasovania podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Tento preukázaný fakt nie je pre ústavný súd z hľadiska hodnotenia preukázaných skutočností vôbec zanedbateľný. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách okrsková volebná komisia zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti. Práve okrsková volebná komisia je tak orgánom zodpovedným za bezchybnosť v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti či pri postupe podľa § 31 ods. 6 a § 32 zákona o voľbách. Ak potom členovia okrskovej volebnej komisie disponujú poznatkami z priebehu hlasovania, ktoré môžu mať podľa ich názoru vplyv na ústavnosť a zákonnosť volieb (resp. v najširšom slova zmysle na ich regulárnosť), najlepšou právnou možnosťou, ako na tieto nedostatky poukázať, je práve využitie práva odmietnuť podpísanie zápisnice o hlasovaní spojeného s uvedením dôvodov takého odmietnutia.

103. Rovnaký záver prijal ústavný súd k porušeniu zákona o voľbách v dôsledku absencie výslovných žiadostí presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni špecializovaného zariadenia o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách. Ich počet bol s istotou poznateľne nižší než 50. V tomto prípade sa preto s ohľadom na rozdiel 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom nepreukázala intenzita porušenia zákona o voľbách odôvodňujúca pochybnosť o tom, či výsledky volieb primátora mesta sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov.

108. V procese dokazovania boli z uvedených hľadísk podstatné svedecké výpovede sťažovateľom označených členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, ktoré ústavný súd konfrontoval aj s obsahom ich výpovedí pred orgánom činným v trestnom konaní (vyšetrovateľ NAKA). Z tejto konfrontácie ústavný súd nezistil podstatné odchýlky v obsahu jednotlivých výpovedí, ktoré sa vyznačovali domnienkami na základe sprostredkovaných informácií podaných často z počutia, ako aj výrazným nedostatkom informácií o konkrétnych osobách, ktoré voličov v rómskej osade mali korumpovať.

109. Svedok vypovedal, že v ranných hodinách v deň volieb skupina ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na voľbu konkrétneho kandidáta. Takéto tvrdenie je však nekonkrétne a nevierohodné, bez ďalších dôkazov. Vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní tento svedok uviedol, že od osoby menom , ktorej priezvisko nepozná, sa dozvedel, že skupina ľudí okolo osoby menom nabádala ráno v deň volieb rómskych voličov, aby išli voliť. Ako protihodnotu mali za to dostávať víno, malinovky a klobásy. Ide však už o sprostredkovanú informáciu, navyše od osoby, ktorej priezvisko svedok ani nepozná.

110. Svedok sa z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi dozvedel, že volili tak, aby nemali problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo potvrdili. Svoje tvrdenia však nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb mali vyvíjať nekalé praktiky. Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Rovnako vypovedal aj pred orgánom činným v trestnom konaní.

111. Svedok pred orgánom činným v trestnom konaní vypovedal, že nevie, kto rómskym voličom povedal, že nebudú môcť ďalej pracovať na aktivačnej činnosti, ak odporca nebude zvolený za primátora, ani nevie, kto sľúbil za podporu odporcu vo voľbách potravinové odmeny.

116. Navyše, pri posudzovaní hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedí ústavný súd nemohol opomenúť preukázanú skutočnosť, že spísanie čestných vyhlásení svedkov a bolo výsledkom organizovanej aktivity podnietenej sťažovateľom ako neúspešným kandidátom na funkciu primátora mesta . Uvedení svedkovia počas výkonu funkcie primátora mesta sťažovateľom pracovali ako vedúci Mestského aktivačného strediska mesta ( ), resp. ako referenti Mestského aktivačného strediska mesta ( ), ktoré je organizačnou zložkou mestského úradu.

117. Aj pokiaľ ide o čestné vyhlásenie a svedeckú výpoveď , ústavný súd nepovažuje za zanedbateľnú preukázanú skutočnosť, že menovaný počas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora (sťažovateľa) pôsobil ako prednosta mestského úradu, ktorý je za výkon svojej funkcie priamo zodpovedný primátorovi mesta. Napokon, aj pri skúmaní okolností vzniku čestného vyhlásenia svedkov a jeho príbuznej nestráca ústavný súd zo zreteľa odkázanosť na , ktorému už zhruba dvadsať rokov pomáha pri prácach v záhrade (podľa jeho výpovede „mali vzájomne užitočné vzťahy“).

118. Všetky v prechádzajúcom odseku rekapitulované fakty po ich jednotlivom zhodnotení podľa § 132 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde podľa názoru ústavného súdu vrhajú účinný tieň pochybností na dôkazný koncept založený na vnútornej súvislosti hodnotených čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí.

119. Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi (pozri napr. PL. ÚS 17/94), ústavný súd musel pri hodnotení dokazovania uvedené pochybnosti o vierohodnosti čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí pričítať na ťarchu sťažovateľa.

125. Z citovaných výpovedí ústavný súd uzatvára, že namietané porušenie § 31 ods. 5 zákona o voľbách nie je preukázané bez pochybností. Ak by však ústavný súd aj hodnotil svedeckú výpoveď ako pravdivú, je zrejmé, že závažnosť porušenia § 31 ods. 5 zákona o voľbách by bola podstatne menšia, ako tomu bolo v kauze sp. zn. PL. ÚS 4/2011. Zo svedeckej výpovede totiž plynie, že asistenti vhadzovali obálky do volebnej schránky pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Nedochádzalo teda k úniku obálok s hlasovacími lístkami mimo volebnú miestnosť. Navyše, z dokazovania nevyplýva, v koľkých prípadoch vhadzovali obálku s hlasovacími lístkami do volebnej schránky asistenti. Absencia tohto zistenia neumožňuje spoľahlivo posúdiť prípadný vplyv naznačenej nezákonnosti na výsledok volieb.

126. Aj pri posudzovanej námietke je preto potrebné aplikovať už uvádzaný stabilný názor ústavného súdu, podľa ktorého dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné... Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách, totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

127. Ústavný súd preto aj druhý okruh sťažnostných námietok sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodný.

IV. Závery

128. Sumarizujúc priebeh konania o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4, keďže dôkazné návrhy, ktoré produkoval, viedli iba k získaniu nepriamych dôkazov preukazujúcich organizáciu voličskej základne v uvedených okrskoch. K týmto nepriamym dôkazom však nepristúpil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať, že konkrétne osoby v konkrétnom čase prisľúbili relevantnému počtu voličov protihodnotu za hlasovanie v prospech odporcu.

131. Zistené nezákonnosti však predstavujú naplnenie len jednej z troch kumulatívne koncipovaných podmienok pre záver ústavného súdu o neplatnosti volieb (judikatúra citovaná v bode 63). Dokazovaním sa nepreukázal vplyv popísaných nedostatkov na súlad vôle voličov s výsledkami volieb, a preto nedosiahli intenzitu účinne spochybňujúcu výsledok volieb. Kvantifikácia uvedených pochybení neumožňuje prijať záver o neplatnosti volieb primátora mesta . V danom prípade je preto potrebné uplatniť stabilizovaný názor ústavného súdu, podľa ktorého ak určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniam volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky, ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti (PL. ÚS 11/95).

132. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015