PL. ÚS 6/05

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára 2005 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ústavný súd návrh 31. marca 2005 uznesením č. k. PL. ÚS 6/05-7 prijal na ďalšie konanie.

Dňa 8. marca 2006 bol ústavnému súdu doručený návrh generálneho prokurátora na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Bratislave“) a ustanovenia § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Košiciach“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy. Ústavný súd tento návrh generálneho prokurátora 26. apríla 2006 uznesením č. k. PL. ÚS 5/06-8 prijal na ďalšie konanie a spojil ho na spoločné konanie s návrhom generálneho prokurátora sp. zn. PL. ÚS 6/05.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje tvrdenie o nesúlade § 9 ods. 4 volebného zákona s čl. 1 ods. 1 a s čl. 30 ods. 4 ústavy hlavne nasledovnými argumentmi: Volebný zákon bol novelizovaný zákonom č. 331/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého § 9 ods. 4 volebného zákona znie: „V meste, ktoré sa člení na mestské časti, hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.“

II.

Ústavný súd si vyžiadal od Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) stanovisko k návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 9 ods. 4 volebného zákona s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy, ktoré mu bolo doručené 24. augusta 2005. Jeho prílohu tvorí návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1999 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „návrh novely volebného zákona“) včítane dôvodovej správy a záznam z rokovania pléna národnej rady 3. a 4. novembra 1998 o tomto poslaneckom návrhu.

Ústavnému súdu bolo 1. júla 2005 predložené stanovisko vlády Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, k návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 9 ods. 4 volebného zákona s čl. 1 ods. 1 a s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „stanovisko vlády“).

Ústavný súd si od predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky vyžiadal údaje o počte voličov oprávnených (ďalej aj „oprávnených voličov“) voliť v jednotlivých mestských častiach a počte poslancov zvolených za jednotlivé mestské časti do mestských zastupiteľstiev miest Bratislava a Košice vo voľbách do orgánov obecnej samosprávy konaných v decembri 2002 a o počte obyvateľov s trvalým pobytom v jednotlivých mestských častiach v Bratislave a v Košiciach. Tieto údaje mu boli doručené 25. augusta 2005.

Tvrdí, že požiadavka rešpektovať rovnaké podmienky prístupu k voleným a iným funkciám generálne, t. j. pre všetkých občanov SR rovnako pri výkone volebného práva, je nerealizovateľná. Poukazuje na právo zúčastňovať sa správy vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy) obyvateľov malých mestských častí. Ďalej uvádza: „Ak uplatnením jedného práva alebo slobody by došlo k obmedzeniu alebo dokonca k popretiu iného práva a slobody alebo iného ústavou chráneného záujmu, podľa nášho názoru, pri posudzovaní ústavnosti takéhoto ustanovenia sa musí rešpektovať potreba zaručenia ochrany jednotlivých práv, ktorá je primeraná pre nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi všetkými právami a slobodami zaručenými ústavou. Napadnutým ustanovením § 9 ods. 4 zákona o voľbách sa zabezpečuje právo občanov mestských častí na správu vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, pričom môže dôjsť k situácii, že na poslanecký mandát v tomto volebnom obvode pripadne iný počet obyvateľov mestskej časti, ako v iných volebných obvodoch mesta. Vychádzajúc zo zmyslu a podstaty volebného práva, nie je možné nadraďovať právo prístupu k voleným funkciám nad právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných. V tejto súvislosti je rozhodujúce posúdenie, či postupom podľa § 9 ods. 4 zákona o voľbách je nastolená spravodlivá rovnováha medzi právom zúčastňovať sa na správe vecí verejných a právo prístupu k voleným funkciám. Nezabezpečením účasti zástupcu mestskej časti v mestskom zastupiteľstve by nepochybne došlo k obmedzeniu práva občanov na správe vecí verejných.

Ak zákony prijaté na výkon volebného práva podľa ústavy rešpektujú osobitosti jednotlivých obcí, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s čl. 30 ods. 4 ústavy aj iná realizácia vytvorenia volebných obvodov v rámci mesta, ktoré sa člení na mestské časti, ktorá zabezpečuje občanom mestskej časti reálny vplyv na správu vecí verejných prostredníctvom nimi zvoleného zástupcu.

Stanovisko vlády vychádza z toho, že „Kľúčovou otázkou predmetného sporu je teda to, či § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. porušuje princíp rovnosti volebného práva a to tým, že by nútil príslušné mestské zastupiteľstvo k tomu, aby vytvorilo také volebné obvody, v ktorých budú veľké rozdiely v počtoch občanov pripadajúcich na jeden poslanecký obvod z rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru“ a odpovedá na ňu negatívne, čo opiera hlavne o túto argumentáciu. Napadnuté ustanovenie neurčuje priamo hranice volebných obvodov, ale len minimálne hranice, v ktorých sa volebné obvody majú vytvárať. Podľa vlády má teda mestské zastupiteľstvo aj naďalej možnosť rešpektovať § 9 ods. 1 volebného zákona a navyše „... vytvoriť pre malú mestskú časť aj jednomandátový volebný obvod. Pochopiteľne, že ak mestské zastupiteľstvo túto zákonnú možnosť využije, potom veľkosť predmetného volebného obvodu bude z pohľadu počtu obyvateľov určujúca aj pre vytvorenie ďalších volebných obvodov tak, aby nedošlo k porušeniu princípu rovnosti volebného práva“. Ďalším argumentom je, že účelom napadnutého ustanovenia nie je vytvorenie nerovnakých volebných obvodov, ale reprezentácia malých mestských častí v mestskom zastupiteľstve.

Údaje predložené Štatistickým úradom Slovenskej republiky sú v tejto tabuľke:

Voľby december 2002 Počet Počet Mesto, mestská časť zapísaných zvolených voličov poslancov 1 2 Bratislava spolu 368 088 80 Bratislava - Staré Mesto 39 967 8 Bratislava - Podunajské Biskupice 17 326 3 Bratislava – Ružinov 61 914 12 Bratislava – Vrakuňa 14 946 3

Stanovisko národnej rady bolo ústavnému súdu doručené 6. júla 2006. Národná rada zotrvala na stanovisku k veci sp. zn. PL. ÚS 6/05, ktoré sa podľa nej vzťahuje i na vec vedenú pôvodne pod sp. zn. PL. ÚS 5/06. Nad jeho rámec uvádza hlavne nasledovné: Pochybuje o správnosti názoru navrhovateľa, že účelom volieb do mestského zastupiteľstva je umožniť účasť na správe vecí verejných občanom, a nie mestským častiam. Nemožnosť oddeliť záujmy mesta a mestských častí zdôvodňuje potrebu, aby mestské časti mohli ovplyvňovať rozhodnutia mestského zastupiteľstva, a tým aj účasť zástupcu každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve.

Dňa 20. júla 2006 boli ústavnému súdu doručené návrhy zákonov o Bratislave a o Košiciach s dôvodovými správami a stenografické záznamy z rokovania o nich v pléne národnej rady. Ústavný súd z uvedených dokumentov zistil, že pôvodne navrhované texty § 11 ods. 2 zákona o Bratislave a § 10 ods. 2 zákona o Košiciach nie sú totožné s ich v súčasnosti platným napadnutým znením a dôvodové správy ku nim sa netýkajú otázok, ktoré sú predmetom konania pred ústavným súdom. Diskusia v pléne národnej rady ku návrhu zákona o Bratislave sa týkala aj otázky zastúpenia záujmov mestských častí na celomestskej úrovni. Odzneli v nej aj názory, že mestské zastupiteľstvo by sa malo skladať z poslancov delegovaných zastupiteľstvami mestských častí, ktoré však nezískali podporu väčšiny. Pri následnom prerokúvaní zákona o Košiciach v pléne národnej rady sa už táto otázka zjavne pokladala za vyriešenú a nebola predmetom diskusie.

III.

Plénu ústavného súdu bol predložený na rozhodnutie návrh sudcu spravodajcu a protinávrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2006