PL. ÚS 6/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2014 telefaxom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp 15540/2014, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Dňa 26. novembra 2014 bola ústavnému súdu telefaxom, 27. novembra 2014 elektronickými prostriedkami a následne 1. decembra 2014 poštou doručená aj sťažnosť politickej strany Strana demokratického Slovenska (ďalej len „SDS“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vedená pod sp. zn. Rvp 15574/2014, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa konaných 15. novembra 2014. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 72/2014 zo 17. decembra 2014 spojil obe sťažnosti na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15540/2014.

Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a SDS namieta tak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, ako aj neústavnosť a nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva konaných 15. novembra 2014. Sťažnosti sťažovateľa a SDS sú odôvodnené takmer identicky, pričom ich argumentácia je založená najmä na týchto dôvodoch: a) «Nielen po skončení volebnej kampane.

. . Rovnako si pozorovateľ v rámci volebnej miestnosti robila vlastný „zoznam voličov“ a komunikovala s veľkým množstvom voličov aj po vykonaní voľby. Volebnú kampaň robili priamo v čase volieb aj člen miestnej volebnej komisie , a to v priebehu takmer celého dňa pred budovou školy, kde sa rozprával s prichádzajúcimi voličmi a ovplyvňoval ich v rámci preferovaných osôb, prípadne, ak niekto nechcel voliť všetkých poslancov v rámci okrsku, hovoril im, koho ešte majú voliť.

Najmä v súvislosti s inými okolnosťami volieb považujeme za potrebné spomenúť aj tento fakt. Rovnako sa to týkalo aj cca 200 cudzincov.» d) «Máme ďalej pochybnosť o tom, či každá okrsková a miestna volebná komisia konala spôsobom ustanoveným zákonom a tak, aby bol správne zistený počet platných a neplatných hlasov, postup pri tomto zisťovaní a aj ako bolo celkovo zabezpečené zapečatenie volebnej agendy, keďže podľa našich informácií väčšina členov komisií odišla „oslavovať víťazstvo“ bez záujmu dokončiť všetky procedurálne postupy. Za „celkom samozrejmé“ sa považovalo, že na chodbe, kde boli okrskové volebné komisie bolo „živo“ aj pri prerátavaní hlasov, dvere na volebných miestnostiach bývali otvorené.

. . V tejto súvislosti si dovolíme uviesť, že v okrskových komisiách došlo k nesprávnemu posudzovaniu odovzdaných hlasovacích lístkov za neplatné napr. z dôvodu, že okrem zakrúžkovania kandidáta bolo jeho meno aj podčiarknuté.»

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažností vyzval ústavný súd , aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. decembra 2014, okrem iného uvádza: «Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí o existencii určitých skutočností, ale žiadnym spôsobom nespomína dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia sťažovateľa... Sťažovateľ ako jedným z dôkazov porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb, uvádza dôvod, že „nie všetci členovia okrskových volebných komisií podpísali zápisnicu o výsledku volieb“. Podľa mne dostupných informácií, neboli všetkými členmi okrskových volebných komisií podpísané zápisnice v dvoch z troch okrskových volebných komisií. Zápisnice vraj nepodpísala ­ manželka sťažovateľa, ­ sestra manželky sťažovateľa a sťažovateľova švagriná a , blízka spolupracovníčka sťažovateľa na obecnom úrade... Dôvody, pre ktoré zápisnice tieto členky okrskových volebných komisií nepoznám... Obvodná volebná komisia potvrdila závery okrskových volebných komisií a na námietky v zápisniciach uvedených, neprihliadala... Sťažovateľ ani neuviedol vo svojej sťažnosti, s kým alebo pred kým (okrem toho, že to videl sťažovateľ) mal môj otec de facto viesť volebnú agitáciu. Rovnako sťažovateľ ani neuviedol, koho mala pani vo volebnej miestnosti priamo ovplyvňovať resp. pán ovplyvňovať pred volebnou miestnosťou... považujem to len za pokračovanie jeho difamačnej kampane nepravdivými tvrdeniami voči mojej osobe... „Druhým vážnym porušením, ktorého bol sťažovateľ taktiež očitým svedkom bolo zvážanie voličov na voľby viacerými vozidlami s následným pohovorom s týmito osobami ohľadom toho, koho majú voliť.“ Uvedený výrok je iba obyčajným klamstvom sťažovateľa. Nič podobné nebolo zaznamenané žiadnym z členov volebných komisií, pozorovateľov okresnej volebnej komisie a ani zo strany OR PZ SR Galanta, ktoré voľby na základe mojej iniciatívy v obci Šoporňa monitorovali... Čo sa týka veľkého počtu osôb s cudzími menami prihlásených k trvalému pobytu, tak toto tvrdenie nespochybňujem, keďže k podkladom som ja nemal a ani nemám prístup... K ukončeniu a sčítaniu volieb sa nedokážem vyjadriť, keďže som nebol pri tom prítomný. Sám sťažovateľ ale vo svojej sťažnosti uviedol, že bol sám svedkom toho ako prebehlo hlasovanie a následné sčítavanie hlasov a tiež, že bol svedkom toho, ako volebné miestnosti neboli uzatvorené počas celého procesu sčítavania hlasov. Neviem, či si z nejakého právneho predpisu odvodil možnosť postupovať v súlade s platným právnym poriadkom, aby mohol byť ako kandidát prítomný pri kontrole a sčítavaní hlasov oprávnených voličov, ale ak by jeho prítomnosť mala byť tá vada postupu volebných komisií, svedčiacej o ich nezákonnosti, vzhľadom na zásadu pomernosti, je táto námietka irelevantná, keďže jeho prítomnosť nemala vplyv na výsledok jeho nezvolenia... Práve sťažovateľ svojim konaním postupoval spôsobom, ktorý nie je možné považovať za zákonný. Nie len, že sa snažil nezákonným spôsobom ovplyvňovať hlasovanie obyvateľov obce Šoporňa, ale je tu aj podozrenie z marenia spravodlivosti, keďže hľadá dodatočne osoby na podporu svojich tvrdení uvedených sťažnosti, ktorou na Ústavnom súde SR napadol ústavnosť a zákonnosť volieb starostu v obci Šoporňa a ústavnému súdu v sťažnosti neuviedol mená svedkov na podporu svojich tvrdení...»

Vo vyjadrení k sťažnostiam sa okrem iného uvádza: „... pred voľbami a v deň volieb na starostu a poslancov, ktoré sa konali 15. 11. 2014 som nepostrehol ani som sa od nikoho nedopočul, žeby niekto ponúkal financie a rôzne iné dary a predmety, aby niekto volil hociktorého kandidáta na starostu. Naopak už pred voľbami sa pán snažil meniť zloženie okrskových volebných komisií. Keď sa mu to nepodarilo, pretože Ústredná volebná komisia nariadila nové voľby v okrskových volebných komisiách. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ÚVK mám informácie, že došlo k žiadosti od miestnej volebnej komisie na monitorovanie bezproblémového priebehu volieb obvodnou volebnou komisiou a políciou. Uvedené sa mi aj potvrdilo, keďže som videl policajné hliadky, počas celého dňa som nepočul a ani nezaznamenal akúkoľvek činnosť, ktorá by smerovala na ovplyvňovanie členov komisie. Podľa môjho názoru považujem tieto voľby za jedny z najtransparentnejšie a najviac monitorované. Naopak po zverejnení výsledkov volieb podporovatelia bývalého starostu sa snažili ovplyvniť občanov rôznym spôsobom, aby potvrdili, že im boli ponúkané rôzne výrobky a financie proti novozvolenému starostovi. Toto som sa dopočul od viacerých občanov, ktorí odmietli sa podieľať na takomto tvrdení keď to nebola pravda.“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam uvádza:

Vo vyjadrení zvoleného poslanca sa okrem iného uvádza: „... V skupine s niektorými ďalšími kandidátmi sme robili predvolebnú kampaň do 8. 11. 2014, teda 7 dní pred voľbami. Ja som odvtedy žiadnu aktivitu nevyvíjal a takisto nemám znalosť o tom, že by niekto z týchto, mne známych kandidátov, pokračoval vo volebnej kampani formou verejného vystupovania. Takisto nemám žiadnu vedomosť o údajnom konaní a pána . Tvrdenie sťažovateľa považujem za veľmi vágne a nepreukázateľné. Tvrdenie, že pán agitoval za konkrétnych kandidátov sa mi zdá značne prehnané, pretože pán , sám ako bývalý poslanec do týchto volieb dobrovoľne nekandidoval a preto mu chýbala motivácia takto konať. Nemám tiež žiadnu vedomosť o údajnom zvážaní voličov... považujem sťažnosť bývalého starostu obce pána a zároveň strany SDS, ktorá v našej obci s tým, že obec Šoporňa s viac ako 4 000 obyvateľmi, má možno menej ako 10 členov za neopodstatnenú a všetky tvrdenia sťažovateľov za účelové...“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení k sťažnostiam okrem iného uvádza: „Nestretol som sa so žiadnym kupovaním hlasov ani ovplyvňovania voličov zo strany protikandidátov MV na starostu ani kandidátov na poslancov v Šoporni dňa 15. 11. 2014. Pred príchodom do volebnej miestnosti som si podal ruku s niekoľkými známymi, ktorí už odvolili. Toto priateľské gesto nepovažujem za ovplyvňovanie... Inak priebeh samotných volieb považujem za transparentný.“

Vo vyjadrení zvoleného poslanca PaedDr. k sťažnostiam sa uvádza: „Volieb starostu obce a poslancov miestneho zastupiteľstva som sa zúčastnil ako každý radový občan, nebol som teda pozorovateľom, ani inak na voľbách zainteresovaný. V priestore volebných miestností som za zdržal len čas, nevyhnutný na vykonanie volieb a krátky rozhovor s rodinným príslušníkom, ktorého som na chodbe stretol. Celkom som strávil vo volebnej budove 10­15 minút. V tomto čase som nezaregistroval žiadne konanie účastníkov volieb, ktoré by som mohol označiť za činnosť narušujúcu priebeh volieb a ani za činnosť vedúcu k porušovaniu zákona.“

Faktom je, že pred voľbami politické strany nominovali svojich členov do jednotlivých okrskových komisií na čo, ale p. členov okrskových komisií poprehadzoval podľa svojho zváženia a tým porušil zákon. Na to sa politické strany „vzbúrili" a podali sťažnosť Ústrednej volebnej komisii a tá nariadila druhú voľbu predsedov a členov okrskových komisií, ktorá už prebehla v súlade so zákonom a pod dozorom Obvodnej volebnej komisie z Galanty. Taktiež ako aj ostatní kandidáti na post starostu ­ sme sa snažili monitorovať situáciu okolo priebehu volieb. Nevidela som a ani som nepočula o iných kandidátoch na post starostu, že by dochádzalo z ich strany a strany ich voličov k nejakému nekalému spôsobu napr. kupovaniu hlasov, zvážaniu alebo ovplyvňovaniu voličov. Ale na druhej strane sa šírili reči o prihlasovaní sa ľudí k trvalému pobytu v obci Šoporňa pred voľbami s cieľom podporiť vo voľbách. Ďalej sa šírili reči počas volebnej noci, kde sa p. údajne snažila pri sčítaní presunúť časť volebných lístkov z „kôpky“ do „kôpky“ v prospech svojho manžela p. . Na toto, ale okrsková komisia včas prišla, keďže volebné lístky boli niekoľkokrát prerátavané a kontrolované. Záverom môžem čestne prehlásiť, že komunálne voľby 2014 v obci Šoporňa i napriek neúspechu mojej sestry prebehli zákonne, a jediný podľa môjho názoru, kto sa snažil o manipulovanie volieb a volebného výsledku bol práve a jeho rodina.»

Zvolená poslankyňa sa vyjadrila, že nemá vedomosť o skutočnostiach, ktoré by spochybňovali „zákonnosť predmetných volieb“. Zvolená poslankyňa vo svojom stručnom vyjadrení taktiež uviedla, že nemá žiadnu informáciu o skutočnostiach uvádzaných v sťažnostiam.

Dňa 3. februára 2015 bolo doručené ústavnému súdu vyjadrenie odporcu k doplneniu sťažnosti, v ktorom okrem iného uvádza: «Sťažovateľ v úvode svojho doplnenia sťažnosti uvádza, že navrhuje vypočuť ako ďalších svedkov pani , pani a pani , zamestnankyne resp. bývalé zamestnankyne obce Šoporňa. Majú byť svedkami, v akom stave sa nachádzala volebná dokumentácia pred tým, ako bola zaslaná na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nie je zrejmé, čo majú tieto svedkyne potvrdiť, keďže sťažovateľ to neuviedol. Z uvedeného absentuje účel vykonania dôkazu výsluchom týchto sťažovateľom navrhnutých svedkov. Nie je ale tiež zrejmé, čo má stav volebnej dokumentácie, pred zaslaním ústavnému súdu, spoločné so zisteným výsledkom hlasovania voličov. Predsa za stav volebnej dokumentácie zodpovedá obec a ako sám sťažovateľ uviedol, v čase zasielania volebnej dokumentácie ústavnému súdu, bol na čele obce a za jej činnosť aj niesol zodpovednosť, sťažovateľ ako starosta obce... Navyše, pani a pani nie je možné považovať za nestranných a nezaujatých svedkov, keďže na základe oznámenia novozvoleného starostu sa vedie trestné konanie, kde je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti pani a pani , keďže boli za svedkom, v snahe ovplyvňovať ho poskytnutím nenáležitej výhody a ovplyvňovania za účelom poskytnutia krivej resp. nepravdivej svedeckej výpovede pred ústavným súdom. Pani je zase manželkou kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý kandidoval za stranu, ktorá podala sťažnosť... Sťažovateľ spomína v doplnení svojej sťažnosti folklór pri rozprávaní o „ klobásach“. Nevieme, čo tým má sťažovateľ na mysli a ani to, či tieto „ klobásy“ majú byť nejakým spôsobom spájané s osobou novozvoleného starostu alebo nejakými jeho činmi. Nie je ani zrejmé, kto sú osoby sťažovateľom označované ako „mnoho Rómov“ a „ľudia počuli a videli“. Nevieme naozaj sa k uvedenému vyjadriť inak ako že je to len tvrdenie pána sťažovateľa (a to aj v konaní o sťažnosti SDS) bez reálneho podkladu... Ak sám sťažovateľ vo svojom doplnení sťažnosti uvádza „niektoré vyhlásenia nie sú priamo svedkami volebnej korupcie a ovplyvňovania výsledku volieb či porušovania volebného moratória, nie je zrejmé, ako môže tieto podklady uvádzať ako dôkazy a tieto osoby navrhovať ako svedkov, ktorí majú potvrdiť jeho tvrdenia uvádzané v sťažnosti. Ak sám vo svojom doplnení sťažnosti tvrdí, že nie sú priamo svedkami, nie je dôvod na to, aby ich ako svedkov uvádzal. Nevieme ani, ktoré osoby by ako priamy svedkovia podľa sťažovateľ mali byť a tak aj dosvedčiť sťažovateľove tvrdenia na preukázanie pravdivosti jeho vyjadrení. Tiež by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že doplnenie sťažnosti nad rozsah pôvodne podanej sťažnosti, t. j. ktoré pôvodné znenie sťažnosti nedopĺňajú ale rozširujú a aj osoby, v pôvodne podanej sťažnosti, je podľa nášho názoru podaním, ktoré v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je podaním po lehote na podanie sťažnosti vo volebných veciach.»

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Uvedené všeobecné východiská ústavný súd aplikoval pri preskúmaní námietok sťažovateľov formulovaných v ich volebných sťažnostiach.

Ústavný súd si na účely preskúmania prvej námietky sťažovateľov z obecného úradu vyžiadal príslušnú dokumentáciu a zistil, že v období od 1. januára 2014 do dňa volieb sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo spolu 67 osôb (t. j. oveľa menej než uviedli sťažovatelia), z ktorých sa však len minimálny počet prihlásil tesne pre voľbami, ostatné osoby sa v uvedenom období hlásili na trvalý pobyt priebežne.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že námietka sťažovateľov týkajúca sa účelového prihlasovania na trvalý pobyt bola sťažovateľmi formulovaná len všeobecne (nekonkrétne), a predovšetkým z toho, že sťažovateľ vykonával v období pred voľbami funkciu starostu obce, a teda mohol a mal urobiť opatrenia, aby boli na trvalý pobyt v obci prihlásené len osoby, ktoré spĺňali zákonom ustanovené podmienky, ústavný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľov ako nedôvodnú a účelovú.

III.2 K námietkam smerujúcim proti postupu okrskových volebných komisií pri sčítavaní hlasov a zapečaťovaní volebnej dokumentácie

Sťažovatelia formulujú výhrady proti postupu všetkých okrskových komisií pri sčítavaní hlasov, ako aj ich postupu pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a v tejto súvislosti navrhujú ústavnému súdu „... prepočítať a preveriť neplatné volebné lístky, resp. platné odovzdané volebné lístky. Rovnako žiadame preveriť, kedy a akým spôsobom došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov a ostatných volebných spisov, nakoľko máme informáciu, že sa tak malo definitívne udiať dokonca až v stredu 19. 11. 2014 a či zapečatenie dostatočným spôsobom zamedzilo možnosti dodatočnej manipulácii...“.

Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 1 volebného zákona po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na ukončenie činnosti.

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Podľa § 41 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné informácie.

Z volebnej dokumentácie o voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa zistil ústavný súd tieto skutočnosti: 1. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce Šoporňa boli pre voľby do orgánov samosprávy obce vytvorené 3 volebné okrsky, v zoznamoch voličov bolo zapísaných celkom 3 622 osôb, obálky boli vydané celkom 2 101 voličom, voliči odovzdali celkom 2 101 obálok, pričom pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 2 004 platných hlasovacích lístkov a pre voľby starostu bolo odovzdaných 2 059 platných hlasovacích lístkov.

zapečatené. V jednej z odovzdaných obálok, ktorá bola zjavne neotvorená, sa nachádzali platné hlasovacie lístky pre voľbu starostu aj pre voľby do obecného zastupiteľstva. 3.1 Po prepočítaní platných hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 1 pre voľby do obecného zastupiteľstva ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej volebnej dokumentácii v skutočnosti 669 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii chýba 28 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému v zápisnici), a po prepočítaní platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu ústavný súd zistil, že ich je v obcou odovzdanej volebnej dokumentácii v skutočnosti len 613 (z čoho vyplýva, že vo volebnej dokumentácii chýba 121 hlasovacích lístkov oproti údaju uvedenému vo volebnej dokumentácii). 3.2 Porovnaním údajov o počte platne odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov na starostu uvedených v zápisnici s počtom platných hlasovacích lístkov zistených ústavným súdom pri prepočítavaní vyplýva, že chýbajú hlasovacie lístky, ktoré mali byť podľa údajov v zápisnici odovzdané v prospech , zvoleného starostu

č. 1. 3.3 Zápisnicu okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 odmietli podpísať dvaja členovia okrskovej volebnej komisie (podľa zistení ústavného súdu manželka sťažovateľa) a (podľa zistení ústavného súdu príbuzná sťažovateľa) z dôvodov, ktoré zodpovedajú námietkam sťažovateľa uvedeným v sťažnosti. Súčasťou námietok ale nebola výhrada smerujúca proti celkovému počtu platne odovzdaných hlasov, resp. spochybňovaniu ich celkového počtu. 4. Ústavný súd preskúmal aj volebnú dokumentáciu volebných okrskov č. 2 a č. 3 a zistil, že údaje o počtoch platne odovzdaných hlasov pre voľby starostu a voľby obecného zastupiteľstva uvedené v zápisniciach týchto okrskových volebných komisií zodpovedajú údajom, ktoré boli zistené pri prepočítavaní volebnej dokumentácie ústavným súdom. Ústavný súd ale zistil, že vo volebnom okrsku č. 3 neboli riadne zapečatené odovzdané otvorené obálky, nepoužité obálky a nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu

Sumarizujúc svoje zistenia z prepočítavania hlasov, ústavný súd konštatuje, že podľa počtu platných hlasov nachádzajúcich sa v obcou predloženej volebnej dokumentácii by sťažovateľ ako kandidát na starostu získal 530 hlasov a odporca ako kandidát na starostu len 511 hlasov, t. j. podľa zistení ústavného súdu by mal byť v skutočnosti za starostu zvolený nie odporca, ale sťažovateľ. Vzhľadom na malé rozdiely v počte hlasov, ktoré získali kandidáti na poslancov, by vzhľadom na 28 chýbajúcich platne odovzdaných hlasovacích lístkov pri voľbách obecného zastupiteľstva bol podľa prepočítavania uskutočneného ústavný súdom iný aj výsledok volieb obecného zastupiteľstva, než aký bol uvedený v zápisnici miestnej volebnej komisie. Vzhľadom na závažnosť svojich zistení získaných z prepočítavania hlasov ústavný súd rozhodol, že vo vzťahu k objasneniu druhej námietky sťažovateľov uskutoční výsluch svedkov. Ústavný súd vykonal výsluch svedkov prostredníctvom sudcu spravodajcu, ktorý 16. februára 2015 v sídle ústavného súdu vypočul svedkov , , , a . Svedkyňa , jedna z dvoch členiek okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorá nepodpísala zápisnicu, sa na výsluch nedostavila.

Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1 vo svojej výpovedi uviedla, že pozorovateľka pani komunikovala v priebehu volieb s voličmi, svedkyňa však nepočula, čo bolo predmetom ich rozhovoru, bola napomenutá predsedom miestnej volebnej komisie i predsedníčkou okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1. Sčítavanie hlasov prebehlo podľa jej názoru bez problémov, hlasy na starostu sa prepočítavali viackrát. Zápisnicu odniesla miestnej volebnej komisii pani , pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie boli prítomní členovia volebnej komisie i svedkyňa. Zapečatená volebná dokumentácia bola ponechaná vo volebnej miestnosti a najbližší pracovný deň bola zamestnancami obecného úradu prenesená na obecný úrad, svedkyňa nebola prítomná pri jej preberaní, pričom uviedla, že obvykle to mala na starosti pani . Po vyžiadaní volebnej dokumentácie ústavným súdom ju svedkyňa spolu s kolegyňou vybrala z archívu (bola zapečatená) zabalila do baliaceho papiera a zaslala ústavnému súdu.

Svedkyňa , zapisovateľka miestnej volebnej komisie a manželka jedného zo zvolených poslancov, vo svojej výpovedi uviedla, že volebná dokumentácia ostala zapečatená po voľbách v jednej triede v škole, osobne sa nezúčastnila jej prenesenia do archívu obce, pretože po voľbách bola chorá, až následne videla dokumentáciu v archíve obce, bez známok porušenia zapečatenia, keď bola zasielaná ústavnému súdu. Svedkyňa vypovedala, že prístup k archívu mal každý zamestnanec obecného úradu.

, ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie, vypovedal, že v priebehu volebného dňa boli na účely kontroly prítomní aj zástupcovia obvodnej volebnej komisie z Galanty a nemali proti priebehu volieb žiadne výhrady. Počas volebného dňa riešil sťažnosti na správanie pozorovateľov, členov volebných komisií, väčší spor riešený nebol. Uviedol, že má vedomosť o výhradách, pre ktoré nepodpísali zápisnicu členky volebnej komisie v 1. volebnom okrsku. Fyzicky prekontroloval zapečatenie volebnej dokumentácie predtým, ako odniesol volebné výsledky do Galanty. Zápisnicu miestnej volebnej komisie osobne s pani odniesol na obecný úrad do archívu obce. Vo vzťahu k chýbajúcim hlasovacím lístkom pripúšťa možnosť manipulácie osobami blízkymi sťažovateľovi.

Ústavný súd na základe poznatkov získaných počas výsluchov svedkov konštatuje, že žiaden z vypočutých svedkov vo svojej výpovedi nespochybnil priebeh zapečaťovania volebnej dokumentácie volebného okrsku č. 1 a nepripustil, že by došlo počas sčítavania hlasov k takým nedostatkom, na základe ktorých by mohlo dôjsť k takej zásadnej chybe, aká vyplynula z následného prepočítania hlasov ústavným súdom (121 chýbajúcich platne odovzdaných hlasov pre voľby starostu a 28 chýbajúcich platných hlasovacích lístkov pre voľby obecného zastupiteľstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavnému súdu sa vykonaným dokazovaní nepodarilo preukázať, či po skončení hlasovania a zapečatení volebnej dokumentácie okrskovou volebnou komisiou č. 1 došlo, resp. mohlo dôjsť k protiprávnemu zásahu volebnej dokumentácie volebného okrsku č. 1, ústavný súd prostredníctvom sudcu spravodajcu vyzval účastníkov konania, aby v lehote dvoch dní predložili návrhy na doplnenie dokazovania zameraného na objasnenie druhej námietky.

. . Nepredpokladám, že by v počte odovzdaných hlasovacích lístkov mohla okrsková volebná komisia spraviť tak výraznú chybu v prepočte, najmä keď jej členovia boli zástupcami viacerých volebných záujmov (okrem iného aj manželka sťažovateľa), pozorovateľov a aj zástupcov obvodnej volebnej komisie. Napriek skutočnosti, že dve členky okrskovej volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu a uviedli aj dôvody svojho nepodpísania, ani len nespochybnili zistený výsledok, či už cez počet zúčastnených voličov a ani čo sa týka zisteného počtu odovzdaných platných hlasov jednotlivým kandidátom na post starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva. Dňa 04. 12. 2014 bola na Obecný úrad Šoporňa doručená žiadosť ústavného súdu o predloženie dokumentácie. Zo záznamov o odoslanej pošty na obecnom úrade je zrejmé, že táto dokumentácia bola na ústavný súd odoslaná dňa 09. 12. 2014. Nie je úplne známe,

. . Za obec mali volebnú dokumentáciu prevziať od okrskových volebných komisií zapisovatelia a následne mala byť uzamknutá v škole. Školu po voľbách uzamykala pani , ktorá bola o. i. aj pozorovateľkou v Okrskovej volebnej komisii č. 1 a bola členkou miestnej volebnej komisie.

. . Skutočnosť, ktorú povedali zamestnanci obce, že volebná dokumentácia bola balená v kancelárii starostu sťažovateľa a za jeho prítomnosti, sa nám javí ako možnosť ovplyvňovať obsah dôkazovej (volebnej) dokumentácie (jeho tvrdenie na pojednávaní pred ústavným súdom o tom, že s volebnou dokumentáciou neprišiel do kontaktu, vyznieva ako nepravdivé). Ústavný súd a aj my všetci ostatní sme predpokladali, že obec zaslala komplexnú volebnú dokumentáciu. Po tom, čo ma pán sudca spravodajca v danej veci vyzval, aby som ako súčasný starosta obce skúsil zistiť, či sa na obecnom úrade nenachádzajú preberacie protokoly o prevzatí volebnej dokumentácie obcou od okrskových volebných komisií, som zistil, že sa v archíve obce nachádza časť volebnej dokumentácie, ktorú som následne zaslal ústavnému súdu. Z uvedeného je dôvodný predpoklad, že ústavnému súdu nebola volebná dokumentácia zaslaná úplná úmyselne a bolo do nej neoprávnene zasahované. Ten, kto to zasielal neúplnú volebnú dokumentáciu, mohol mať zo zistení ústavného súdu, na základe takýchto podkladov, prospech a to aj napriek tej skutočnosti, že tieto potenciálne vady volieb, neoznačil vo svojej sťažnosti.

V nadväznosti na citované odporca navrhol, aby ústavný súd doplnil dokazovanie a ako svedkov vypočul všetkých členov okrskovej volebnej komisie č. 1, ktorí ešte neboli vypočutí, všetkých pozorovateľov, prítomných pri sčítavaní hlasovacích lístkov v tomto volebnom okrsku vrátane prítomných členov obvodnej volebnej komisie v Galante (spolu 18 osôb) a ešte nevypočutú zamestnankyňu obecného úradu .

Odporca zároveň ústavnému súdu oznámil, že na základe informácií, ktoré boli zistené pri výsluchu svedkov uskutočnenom 16. februára 2015, podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého fotokópiu priložil k svojmu podaniu doručenému ústavnému súdu 18. februára 2015.

Nad rámec návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovatelia vo svojom podaní ďalej uvádzajú: «Dovoľujeme si ešte dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky do pozornosti, že novozvolený starosta obce Šoporňa, , na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v kultúrnom dome v Šoporni dňa 28. 01. 2015 prečítal všetkým prítomným Doplnenie príloh k podanej ústavnej sťažnosti (v tejto veci) a následne uviedol: „Vyžiadam si zoznam týchto obyvateľov a na každého z nich, lebo ani jedno slovo v tomto nie je pravda, podám trestné oznámenie, kto bol ochotný za pána sa podpísať pod takýto pamflet.“ Považujeme takéto verejné vyjadrenie, obzvlášť z úst starostu obce, prednesené na obecnom zastupiteľstve, za nezákonné zasahovanie do procesu vykonávania dôkazov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň to považujeme v rámci jeho postavenia za absolútne nevhodné a nedovolené využívanie takéhoto postavenia starostu obce, aby jednak toto svoje postavenie a zároveň aj inštitút obecného zastupiteľstva zneužíval na znevažovanie akejkoľvek ústavnej sťažnosti, pričom ani táto sťažnosť nemá žiaden súvis s rokovaním a úlohami obecného zastupiteľstva a smeruje v časti proti nemu ako osobe (nie starostovi). Považujeme za úmyselné a premyslene cielené zastrašovanie (a možné ovplyvňovanie) všetkých obyvateľov, ktorý sú ochotní prejaviť vlastný názor na dianie v obci, pričom vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je podľa nás potrebné ponechať na súd, resp. orgány činné v trestnom konaní. V tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, že na obecnom úrade bol skončený pracovný pomer s viacerými „nepohodlnými“ zamestnancami, pričom napr. v prípade pani (oddelenie kultúry, obecná knižnica, organizácia kult.­spoloč. podujatí v obci) to bolo s komentárom, lebo ste za SDS a s takou osobou nie je možné spolupracovať.»

Dňa 24. februára 2015 doručil právny zástupca sťažovateľov elektronickou formou ústavnému súdu ďalšie podanie, v ktorom argumentuje, že odporca kandidoval síce ako nezávislý kandidát, ale v skutočnosti s podporou viacerých politických strán, čo dokladá fotokópiami volebných letákov. V podaní sa tiež uvádza, že odporca jedného z členov okrskovej volebnej komisie č. 1 medzičasom vymenoval do funkcie prednostu obecného úradu. Prílohy podania právneho zástupcu sťažovateľa tvoria vybrané príspevky z portálu www.seredonline.sk týkajúce sa volieb orgánov samosprávy obce Šoporňa, ktoré majú dokresliť atmosféru v obci pred voľbami, počas volieb a po voľbách.

IV. Závery

2. Primárnym účelom konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí podľa čl. 129 ods. 2 ústavy je zistiť, či v období prípravy a priebehu sťažnosťou napadnutých volieb došlo k volebným vadám takej intenzity, ktoré už objektívne spochybňujú volebnou komisiou vyhlásený výsledok volieb, a na tomto základe rozhodnúť o vyhlásení volieb za neplatné, zrušení napadnutého výsledku volieb, príp. zrušení rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásení za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, alebo naopak, volebnú sťažnosť zamietnuť (§ 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

3. Primárnym účelom trestného konania, v ktorom je predmetom preskúmavania skutok nesúci znaky trestného činu, ku ktorému došlo (malo dôjsť) v súvislosti s prípravou a priebehom volieb, je zistenie, či k takémuto činu skutočne došlo, ak k nemu došlo, kto ho spáchal, a na tomto skutkovom základe vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti proti

4. Z východísk uvedených v bodoch 2 a 3 možno vyvodiť, že medzi konaním o volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a trestným konaním týkajúcim sa skutku, ku ktorému došlo, resp. malo dôjsť v súvislosti s prípravou a priebehom sťažnosťou napadnutých volieb, môže (aj keď nemusí) existovať priama príčinná súvislosť.

ústavný súd a orgány činné v trestnom konaní (resp. v konečnom dôsledku príslušné trestné súdy) by mali vyvinúť primerané úsilie na to, aby ich meritórne rozhodnutia boli komplementárne, a to okrem iného aj v záujme posilňovania dôvery a rešpektu občanov (obyvateľov) k orgánom verejnej moci.

môže za určitých konkrétnych okolností pri svojom rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy aj za cenu nerešpektovania lehoty podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde svoje konanie prerušiť a „vyčkať“ na účely objektívneho a spravodlivého rozhodnutia o volebnej sťažnosti na výsledok, resp. priebežné výsledky súvisiaceho trestného konania. Ústavný súd by mal takýto postup v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy uplatniť len v celkom výnimočných prípadoch, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že až do rozhodnutia o volebnej sťažnosti sa príslušný priamo volený orgán verejnej moci nachádza v stave právnej neistoty, keďže jeho legitimita bola spochybnená sťažnosťou podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

nesie znaky trestného činu. Preto by o potrebe vykonania týchto úkonov a postupe pri ďalšom dokazovaní mal primárne rozhodnúť orgán činný v trestnom konaní príslušný na prešetrenie trestného oznámenia odporcu. 7. Lehota na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach namietajúcich neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy ustanovená v § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde má primárne poriadkový charakter.

8. V nadväznosti na uvedené možno na základe dosiaľ zistených skutočností zároveň konštatovať, že podľa výsledkov prepočítania obcou odovzdanej volebnej dokumentácie ústavným súdom boli pri voľbách do orgánov samosprávy obce Šoporňa dosiahnuté iné výsledky, než aké uviedla vo svojej zápisnici miestna volebná komisia. Za týchto okolností bez objasnenia toho, či došlo k protiprávnemu zásahu do volebnej dokumentácie (a koho zavinením), nemožno vysloviť, že voľby orgánov samosprávy obce Šoporňa konané 15. novembra 2015 prebehli regulárne. 9. Bez náležitého objasnenia druhej námietky sťažovateľov smerujúcej proti namietanému sčítavaniu hlasov a zapečaťovaniu volebnej dokumentácie (a teda pravdepodobnej manipulácii s volebnou dokumentáciou) je bez právneho významu, aby ústavný súd preskúmaval ostatné námietky sťažovateľov.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak... c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Vychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca predložil plénu ústavného súdu podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrh na prerušenie konania o sťažnostiach sťažovateľov až do prešetrenia oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podaného 18. februára 2015 Úradu špeciálnej prokuratúry , .