PL. ÚS 62/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 62/2014­96

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015 v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, za účasti , ,a o sťažnosti , ; , ; , ; , ; , , a , , kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva vo Vinodole, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Advokátska kancelária, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, za účasti , ; , ; , ; , ; , ; , ; , , a , , takto

rozhodol:

Sťažnosť a sťažnosť , , , , a zamieta.

Odôvodnenia sťažností sťažovateľa a sťažnosti sťažovateľov na funkciu poslanca sú takmer identické a sú založené najmä na týchto dôvodoch:

1. Neregulárny priebeh a nesprávne sčítanie hlasov Sťažovatelia namietajú neregulárny priebeh sčítavania hlasov, ktorý mal byť podľa nich chaotický a neprofesionálny s absenciou vzájomnej kontroly sčítania. Tieto skutočnosti podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú zmanipulovaniu výsledkov volieb, ktoré tak nezodpovedajú reálne prejavenej vôli voličov. Neregulárny priebeh sčítavania hlasov môžu podľa vyjadrenia sťažovateľov potvrdiť osoby, ktoré sa zúčastnili volieb ako pozorovatelia a ktorých čestné vyhlásenia sú prílohou sťažností. Súčasťou príloh sťažností je aj trestné oznámenie podané pozorovateľmi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že oznamovateľom sa podarilo získať informácie o vyjadrení jedného z členov volebnej komisie, podľa ktorého sa mu podarilo zmanipulovať proces sčítavania hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva. Sťažovatelia navrhujú, aby si ústavný súd pre účely zistenia reálnych výsledkov volieb vyžiadal príslušnú volebnú dokumentáciu a prepočítal hlasy odovzdané vo voľbách kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva, ako i hlasy odovzdané vo voľbách starostu.

prostredníctvom verejne dostupnej sociálnej siete protikandidát hrubým spôsobom porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a to ustanovenia o volebnej kampani a jej zákaze v čase zákonom vymedzenom a zároveň hrubým spôsobom porušil zásadu rovnosti zbraní.».

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa vyzval ústavný súd odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. decembra 2014, zvolený starosta k jednotlivým námietkam okrem iného uvádza: „1. Volebná komisia ­ chaos a neprofesionalita S týmto bodom sťažnosti priamo nemám žiadny súvis, lebo na voľbách som bol aktívne iba ako volič. Len po osobnom stretnutí s predsedníčkou komisie po voľbách ohľadom vysvetlenia volebného incidentu, viem, že pozorovatelia neopísali reálny priebeh... Tiež som sa stretol s piatou nezávislou pozorovateľkou p. , ktorá mi opísala volebné sčítanie úplne inak ako uvedení pozorovatelia. Dôkazom bezproblémového priebehu volieb a sčítania hlasov je volebná zápisnica bez pripomienok... 2. Umiestnenie pozorovateľov Tu mám zato, že uvedení štyria pozorovatelia sa snažia iba napomôcť zmariť voľby, lebo vyššie popisujú ako sa voľby manipulovali a tu sa sťažujú ako boli ďaleko a nebolo možné získať objektívny poznatok. K tomuto len doplním, že v tom reálnom čase, žiaden z týchto pozorovateľov nenamietal, kde sedí a aký má dohľad... 3. Predvolebná kampaň Moja volebná kampaň bola vedená v čestnom a morálnom duchu, vydal som pre občanov len jeden predvolebný leták s volebnými víziami, tento leták prikladám ako prílohu č. 2, ktorý bol daný do schránok 9. a 10. 11. 2014, čiže v čase zákonom povolenej volebnej kampane. Pre objektivitu dodávam, že dňa 15. 10. 2014 som dal rozniesť kartu obsahujúcu iba moju fotografiu, meno, priezvisko, vek, kandidát na starostu, nominant a krátke heslo. Neboli tam žiadne sľuby, žiadny volebný program, čiže som určite dodržal tzv. rovnosť zbraní... 4. Leták kandidátov na poslancov popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi na sťažovateľa V tejto veci mám za to, že to je vykonštruovaná záležitosť na moju osobu. Čestne vyhlasujem, že s touto skutočnosťou nemám žiadny súvis a ani nikto z mojich blízkych a dodnes nemám vedomosť, čo na spomínanom letáku bolo vlastne napísané... 5. Moje vyjadrenie sa na sociálnej sieti 14. 11. 2014 o 12:40 hod. Nakoľko na žiadnej sociálnej sieti nie som registrovaný, pod svojím ani iným menom, je celý tento bod vymyslený. Dňa 14. 11. 2014 v čase 12:40 hod. som bol na obchodnej ceste s mojím obchodným partnerom. Aj z toho vyplýva, že tento bod sťažnosti sa jednoznačne netýka mojej osoby... 6. Poškodzovanie a likvidácia materiálov sťažovateľa ... ja som nikomu nekázal a ani nikoho neposielal, aby ich plagáty išiel vyťahovať zo schránok, čiže toto obvinenie je neoprávnené voči mojej osobe a dištancujem sa od neho. 7. Ponúknutie výhod ak ma budú občania voliť V tomto obvinení by som upozornil na to, že osoby, ktoré dali čestné vyhlásenie v tejto veci, ja osobne nepoznám. Len na záver chcem uistiť Ústavný súd, že som nikomu nič neponúkol a ani nedal za hlas, ktorý by mal vhodiť do volebnej urny... 8. Manipulácia volieb členom volebnej komisie K tomuto bodu sa nebudem a ani nechcem vyjadrovať, lebo si myslím že je nereálny a vykonštruovaný, je dokonca podané trestné oznámenie, čiže je to vecou orgánov činných v trestnom konaní.“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015 okrem iného uvádza:

«... Sťažovatelia uvádzajú chaotické a neprofesionálne konanie členov volebnej komisie... Dovoľte podotknúť, že väčšina členov komisie mala už skúsenosti z tejto práce, boli zástupcami rôznych politických strán a som presvedčený aj na základe rozhovorov s jednotlivými členmi miestnej volebnej komisie, že postupovali zákonne a zodpovedne. Osoby pozorovateľov uvedených v sťažnosti nemožno považovať za nestranných a dovolím si vyjadriť presvedčenie, že v priamej konfrontácii by nedokázali obhájiť svoje tvrdenia podobne ako ostatní, ktorí podpísali „Čestné vyhlásenie“ uvedené v ktoromkoľvek bode sťažnosti. Sťažovatelia tvrdia, že boli počas volebného moratória rozširované hanlivé materiály poškodzujúce povesť kandidáta na starostu ako aj samotných sťažovateľov, kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. Tvrdia tiež, že v tomto čase boli do schránok rozširované aj volebné materiály iných kandidátov. Podstatnú časť volebnej kampane som osobne riadil a prehlasujem, že žiaden materiál nebol distribuovaný počas moratória. Roznos našich materiálov bol ukončený cca 4 hodiny pred začiatkom moratória... Čestné vyhlásenie občanov , a ktoré má dosvedčiť, že im boli ponúknuté rôzne výhody v prípade, že budú voliť protikandáta musí každý, občan Vinodolu len s úsmevom odmietnuť ako zneužitie menovaných občanov. Dôvody sú zrejmé, lebo viac menej bol každý svojim spôsobom závislý na rozhodnutiach ex­starostu. Táto skutočnosť sa bude určite dať preukázať výsluchom. Za nehoráznosť a ohováranie hodné trestného oznámenia na sťažovateľov, považujem ich tvrdenie v sťažnosti kde uvádzajú, že členka volebnej komisie vo Vinodole zmanipulovala výsledky volieb pripočítaním hlasov určitým kandidátom.»

Dňa 2. februára 2015 boli ústavnému súdu doručené obsahovo totožné písomné vyjadrenia zvolených poslankýň a , v ktorých okrem iného uvádzajú: „Pri sčítavaní hlasov som prítomná nebola, preto sa nemôžem k jeho priebehu vyjadriť. Sťažujúci pozorovatelia na jednej strane uvádzajú, že sčítanie hlasov bolo poznačené chaosom, neprofesionalitou a bez vzájomnej kontroly sčítania hlasov. Na druhej strane uvádzajú, že nebolo možné získať objektívny poznatok o reálnom sčítaní hlasov, čím si podľa môjho názoru odporujú. Podľa môjho názoru sťažujúcich sa pozorovateľov nemožno považovať za nestranných. Vo volebnej komisie cez jej členov bolo zastúpené široké spektrum politických strán; čím bola podľa môjho názoru zabezpečená jej objektivita. Zápisnicu podpísali všetci členovia bez výhrad, nikto z členov nemal žiadne námietky ani výhrady. Čo sa týka porušenia volebného moratória a rozširovania letáka popísaného hanlivými a osočujúci výrokmi ­ myslím, že toto tvrdenie nie je založené na pravde. Naša domácnosť ani domácnosti známych, ktorých som oslovila, nemali v čase volebného moratória doručené žiadne letáky. Tak isto som na žiadnom letáku nečítala hanlivé ani urážlivé výroky na bývalého starostu. O existencii takého letáka som sa dozvedela až z fotokópie sťažnosti, ktorá mi bola doručená z Ústavného súdu. Že by bol leták doručený iba bývalému starostovi, resp. sťažovateľom?

Čestné vyhlásenia podpísané občanmi, ktorým boli ponúkané rôzne výhody ­ oni vedia prečo to čestné vyhlásenie podpísali. To by bolo vhodné zistiť priamo od nich a možno aj priamou konfrontáciou s osobou, alebo osobami, ktoré im mali ponúkať rôzne výhody.“

Zvolená poslankyňa , vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného uvádza: „... predvolebná kampaň bola zo strany protikandidátov neprofesionálna a protiústavná... mám zato, že vo viacerých prípadoch bol porušený zákon o voľbách do orgánov samosprávy ­ roznášanie letákov mimo volebnej kampane, vyberanie propagačných letákov zo schránok manželkami kandidátov na poslancov do OZ, hrubé osočovanie a urážanie na letákoch, ktoré som obdržala v doobedňajších hodinách v deň volieb a na ktorých som bola osočovaná aj ja... Považujem rozhodnutie predsedníčky komisie za protiprávne, keďže neumožnila p. zúčastniť sa sčítavania hlasov, ako pozorovateľ a samotných pozorovateľov posadila na vyhradené stoličky cca 6 m od členov komisie, kde im nebolo umožnené zodpovedne pozorovať sčítanie hlasov... Za protiprávne taktiež považujem rozhodnutie predsedníčky komisie, kedy povolila členom miestnej volebnej komisie na žiadosť jedného člena prestávku v čase sčítavania hlasov, kedy členovia komisie svojvoľne opúšťali volebnú miestnosť. Za protiprávne taktiež považujem opúšťanie volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov aj mimo prestávky. Mám vedomosť o tom, že sčítavanie hlasov bolo chaotické, neprofesionálne a bez vzájomnej kontroly. S pozorovateľmi som bola v neustálom kontakte cez sms... za porušenie volebného zákona považujem fakt, že hlasovacie lístky údajne neboli členmi komisie zapečatené, že komisia neprepočítala nepoužité hlasovacie lístky. Taktiež som toho názoru, že nesedí počet hlasov pre starostu obce, nakoľko po spočítaní hlasov by mali chýbať 3 hlasovacie lístky... Za najzávažnejšie porušenie volebného zákona považujem pochybenie predsedkyne miestnej volebnej komisie , keď vtedajšiemu starostovi obce p. neodovzdala po voľbách v zákonnej lehote zapečatené hlasovacie lístky. Mám vedomosť o tom, že p. si ich dňa 15. 12. 2014 (v deň odchodu na dovolenku) vypýtal a prevzal od predsedkyne komisii a zapisovateľky . Do tohto dňa mali byť údajne v kancelárii zapisovateľky .“

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

III.1 Preskúmanie námietok sťažovateľov III.1.1 K námietke neregulárneho priebehu a nesprávneho sčítania hlasov

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti, b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie; prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii, c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Z výsluchu vyplynulo, že bola pozorovateľkou vo voľbách do orgánov samosprávy 15. novembra 2014 v obci Vinodol, predsedníčke volebnej komisie ju nahlásila pani . Uviedla, že do volebnej miestnosti prišla tesne pred skončením volieb a bola prítomná pri sčítavaní hlasov, ktoré podľa jej vyjadrenia prebehlo tak, že hlasy na poslancov počítali členovia volebnej komisie po dvojiciach, pričom jeden diktoval a druhý z dvojice zapisoval. Hlasy na starostu sa počítali tak, že sa vytvorila pre každého z kandidátov jedna kôpka. Hlasy na starostu „nesedeli“, preto boli prepočítané viackrát, pričom spočiatku mal podľa výpovede svedkyne vychádzať ako víťaz pán , až následným opätovným sčítaním komisia dospela k záveru o víťazstve pána . Svedkyňa uviedla, že po jednom z prepočítaní hlasov iná pozorovateľka (pani ) vykríkla: „máte v tom chaos“ a žiadala hlasy na starostu opäť prepočítať. Svedkyňa uviedla, že po vyhlásení volebných výsledkov opustila volebnú miestnosť, zapečatenia volebnej dokumentácie sa nezúčastnila. Svedkyňa tiež uviedla, že jej nič nebránilo vo výhľade, keďže videla „priamo“ proces sčítania hlasov zo svojho miesta.

Svedkyňa bola ako pozorovateľka nahlásená predsedníčke miestnej volebnej komisie taktiež pani , pričom vo svojej výpovedi uviedla, že pri prepočítavaní hlasov poslancov boli diktované čísla „za aj proti“, v podstate jej bolo podozrivé, že na jednotlivých hlasovacích lístkoch boli označení kandidáti „za starostu i proti starostovi“. Podľa názoru svedkyne vznikol pri prepočítavaní hlasovacích lístkov na starostu „chaos, vždy vyšli iné čísla, nesedel celkový počet hlasov“, preto sa museli hlasy opätovne prepočítavať. Žiadne výhrady proti priebehu sčítavania hlasov ako pozorovateľka neuviedla, i keď sa domnieva, že mohlo dôjsť zo strany volebnej komisie pri sčítaní hlasov na poslancov k pochybeniu, keďže sa podľa jej názoru výsledky sčítania prekontrolovať nedali. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie.

Z výpovede , členky volebnej komisie, vyplynulo, že počas volebného moratória mali byť v obci distribuované materiály osočujúce niektorých kandidátov na poslancov, napríklad , pána , nevedela ale uviesť, kto ich rozširoval. Podľa jej vyjadrenia bol priebeh volieb bezproblémový, pri sčítaní hlasov boli prítomní členovia volebnej komisie a pozorovatelia. Pri sčítavaní poslaneckých hlasov boli členovia volebnej komisie rozdelení do dvojíc, pričom svedkyňa uvádza, že nemohla overiť skutočnosti, ktoré jej druhý z dvojice diktoval, ku kontrolnému sčítaniu hlasov nedošlo. Sčítanie hlasov na starostu bolo podľa názoru svedkyne „chaotické“, prvé sčítanie „nesedelo“, preto sa prepočítavali hlasy opätovne, asi 5 až 6­krát, kým volebná komisia nedospela opätovne k rovnakému volebnému výsledku. Po podpísaní volebnej zápisnice boli zapečatené hlasovacie lístky páskou opatrenou podpisom člena volebnej komisie, v takomto stave bola volebná dokumentácia ponechaná vo volebnej miestnosti.

Svedok bol členom miestnej volebnej komisie, priebeh volieb považuje za bezproblémový. Sčítavanie hlasov prebehlo tak, že sa najskôr sčítali obálky, potom komisia pristúpila k sčítaniu hlasov na poslancov, pracovalo sa v dvojiciach, jeden diktoval, druhý písal, dvojice sedeli vedľa seba, vzájomná kontrola podľa jeho názoru bola možná. Po prvom sčítaní hlasov na starostu bol víťazom pán , ale „nesedel“ celkový počet odovzdaných hlasovacích lístkov, pri druhom a treťom sčítaní bol výsledok rovnaký, taký ako je uvedený v zápisnici. Následne došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov aj celej volebnej dokumentácie do plechovej urny.

Z výpovede , predsedníčky miestnej volebnej komisie, vyplynulo, že pred začatím sčítania hlasov dala pozbierať modré perá a rozhodla o umiestnení pozorovateľov vo volebnej miestnosti, ktorí nenamietali. Pri zisťovaní volebných výsledkov sa postupovalo tak, že sa najprv zapečatili prázdne hlasovacie lístky a prázdne obálky, prepočítali sa odovzdané obálky, počet sedel, oddelili sa neplatné hlasovacie lístky, platné sa začali sčítavať. Hlasovacie lístky na poslancov sa počítali tak, že sa pracovalo vo dvojiciach, jeden diktoval, druhý zapisoval, používali čiarkovú metódu. Uviedla, že pri prvom sčítaní hlasov na starostu vyšiel ako víťaz pán celkový počet hlasovacích lístkov však nesedel, preto nariadila ich opätovné prepočítanie po desiatkach, po treťom sčítaní bol výsledok rovnaký ako po druhom sčítaní a tento bol zaznamenaný i v zápisnici, ktorú podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad. Následne došlo k zapečateniu volebnej dokumentácie páskami, na ktoré sa členovia volebnej komisie podpísali, a uložila sa do plechovej urny vo volebnej miestnosti. Dňa 18. novembra 2014 presunula spolu s volebnú dokumentáciu v škatuliach do registratúrneho strediska, pán prítomný nebol. Mesiac po voľbách na výzvu pána mu volebnú dokumentáciu odovzdala, pričom táto bola následne uložená v škatuli opatrenej jej podpisom a podpisom pána v CO sklade. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným súdom (22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a rozpečatil, spísali obsah dokumentácie a bola doručená ústavnému súdu.

Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, že pri sčítavaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva sa nepotvrdili žiadne skutočnosti spochybňujúce zákonnosť a ústavnosť volieb. Proti spôsobu prepočítavania hlasovacích lístkov nemal nikto z členov volebnej komisie či pozorovateľov výhrady, celkovo prebiehalo sčítanie hlasovacích lístkov bezproblémovo. Výsluchom svedkov teda neboli preukázané tvrdenia sťažovateľov na funkciu poslanca vo vzťahu k postupu volebnej komisie pri sčítavaní hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce Vinodol a zistil, že táto obsahuje kartónovú škatuľu s označením „Vinodol“ s obsahom: 1. Zoznam voličov; 2. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby starostu obce Vinodol; 3. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol;

4. Nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol; 5. Odovzdané neplatné hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol; 6. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce; 7. Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce; 8. Kandidátne listiny pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol; 9. „Pomocné materiály“ volebnej komisie.

Volebná dokumentácia neobsahovala nepoužité ani odovzdané otvorené obálky.

Ústavný súd vykonal prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu a zistil, že kandidát č. 1 získal 482 platných hlasov a kandidát č. 2 580 platných hlasov. 13 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených ako neplatné.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva ústavný súd zistil tento volebný výsledok: 1. – 462 hlasov, 2. – 414 hlasov, 3. – 408 hlasov, 4. – 388 hlasov, 5. – 350 hlasov, 6. – 342 hlasov, 7. – 328 hlasov, 8. – 310 hlasov, 9. – 301 hlasov.

Spolu 30 hlasovacích lístkov bolo neplatných a jeden odovzdaný hlasovací lístok sa nachádzal mimo obálky (taktiež vyhodnotený ako neplatný).

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa predo dňom volieb.

Podľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členovia volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež uvádza, že zákaz volebnej kampane podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa nastoľuje rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. Predmetom obmedzení v čase volebného moratória nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo na informácie, ale iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to len vtedy, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, že je v čase bezprostredne pred voľbami zjavne spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta (m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011). Ústavný súd v súvislosti s už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o voľbách počas volebného moratória explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré sú subsumovateľné pod už citované ustanovenia § 30 ods. 11 až 14 tohto zákona (PL. ÚS 63/2014).

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľov ústavný súd zohľadnil aj ďalšiu svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákon o voľbách neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy, z § 30 ods. 1 zákona o voľbách, nepriamo z § 336a Trestného zákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.

Z už citovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách vyplýva, že počas volebného moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejto súvislosti potvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách. Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e­mailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľov o porušovaní volebného moratória odporcom prostredníctvom sociálnej siete Facebook je neodôvodnená.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd zobral na vedomie vyhlásenie právneho zástupcu sťažovateľov tvoriace obsah zápisnice z výsluchu svedkov 6. februára 2015, z ktorého vyplýva, že táto námietka smeruje proti , a nie proti tak, ako to je uvedené v sťažnosti.

Sumarizujúc svoje závery k jednotlivým námietkam, ústavný súd konštatuje, že dokazovaním nezistil také nedostatky v priebehu volieb, ktoré by svojou intenzitou mohli spochybniť či už výsledky volieb starostu obce, alebo výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva. Výsledok volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol podľa zistení ústavného súdu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov prejavenej vo voľbách, čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel návrhom sťažovateľov a vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Vinodol za neplatné. Ústavný súd preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľov zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015