PL. ÚS 64/2014

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Liškom, Štefánikova 882/39, Poprad, proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu obce (ďalej aj „odporca“).

Zo sťažnosti i z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách konaných 15. novembra 2014 za starostu obce (ďalej len „voľby starostu obce“), pri ktorých bolo do zoznamu oprávnených voličov zapísaných 1 400 voličov, z ktorých boli 1 024 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platných hlasovacích lístkov. Sťažovateľ vo voľbách získal 303 hlasov, teda získal viac ako 10 % hlasov podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a je aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti. Odporca podľa zápisnice miestnej volebnej komisie získal 305 hlasov, t. j. o dva hlasy viac ako sťažovateľ.

Sťažovateľ namieta aj porušenie pravidiel volebnej kampane, k čomu v sťažnosti uvádza: «Dňa 8.11.2014 prišiel do obce súčasný predseda Rómskej iniciatívy Slovenska (ďalej len ako „RIS“), . Za stranu RIS kandidoval v komunálnych voľbách na starostu obce . Menovaný predseda agitoval v časti obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách volili kandidáta č. 1, teda . Za hlasovanie im následne prisľúbil drevo a potraviny, ktoré im bezodkladne po prevzatí úradu ako nový starosta zabezpečí. V takomto správaní vidíme výrazne porušenie volebnej kampane, obmedzenie slobodnej volebnej súťaže v neprospech sťažovateľa, zásah tak do pasívneho ako i aktívneho volebného práva garantovaného čl. 30 Ústavy SR. Sľubovanie majetkového prospechu a protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, a ak mohlo mať čo i len hypotetický vplyv na hlasovanie voličov a výsledok volieb, tak takýto výsledok, ktorý nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu nemôže byť akceptovaný.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol tak, že „... zruší napadnutý výsledok volieb starostu obce zo dňa 16. 11. 2014“.

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 64/2014­8 zo 17. decembra 2014 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne odporcu vyzval, aby sa k nej vyjadril. Odporca vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. januára 2015 k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa porušenia pravidiel volebnej kampane, ktorú považuje za účelovú, predovšetkým uviedol: „V prvom rade je potrebné uviesť, že ja ako kandidát na starostu obce som riadne a zákonne viedol celú volebnú kampaň a nie som si vedomý žiadneho porušenia zákona. Pokiaľ ide o tvrdenia, že som niekomu niečo sľúbil (drevo a potraviny) ­ nie je to pravda a nikdy som nikomu nič nesľuboval v súvislosti s komunálnymi voľbami.“ Vo vzťahu k námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami odporcu poukazuje na skutočnosť, že nemá žiadne vedomosti o údajnom manipulovaní pri sčítavaní hlasov a považuje postup miestnej volebnej komisie za „správny a zákonný“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania sťažnosť sťažovateľa proti výsledku volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014 zamietol.

II. Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom. Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“ alebo aj „volebný zákon“)] dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45), platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Na základe uvedených právnych východísk ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa formulované vo volebnej sťažnosti.

III. Preskúmanie námietok sťažovateľa

II.1 K námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí neplatný je hlasovací lístok, a) ktorý nie je na predpísanom tlačive, b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce v prospech (odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 305 platných hlasovacích lístkov, v prospech ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 270 platných hlasovacích lístkov, v prospech ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 67 platných hlasovacích lístkov, v prospech (sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 bolo odovzdaných 303 hlasovacích lístkov a v prospech ako kandidáta č. 5 bolo odovzdaných 25 platných hlasovacích lístkov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce a zistil, že táto obsahuje kartónovú škatuľu „Komunálne voľby 2014“ , hnedú kartónovú škatuľu, ktorá bola prelepená bielou páskou, v ktorej boli obálky odovzdané vo voľbách starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva a nezapečatená kartónová škatuľa, obsahom ktorej bola zápisnica miestnej volebnej komisie, pomocný sčítací hárok, nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu obce a voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a nepoužité obálky.

Následne ústavný súd prepočítal hlasovacie lístky odovzdané podľa zápisnice miestnej volebnej komisie vo voľbách na starostu obce, pričom zistil, že platne odovzdaných bolo 973 hlasovacích lístkov, z toho kandidát č. 1 (odporca) získal 306 hlasov, kandidát č. 2 270 hlasov, kandidát č. 3 67 hlasov, kandidát č. 4 303 hlasov (sťažovateľ) a kandidát č. 5 27 hlasov.

Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ústavný súd nariadil na 3. február 2015 výsluch svedkov , člena miestnej volebnej komisie, , zapisovateľa miestnej volebnej komisie, , predsedu miestnej volebnej komisie, a , člena miestnej volebnej komisie. Na výsluch sa nedostavil z dôvodu choroby svedok (predvolanie mal riadne a včas vykázané). Výsluch svedkov v budove ústavného súdu vykonal z poverenia pléna ústavného súdu sudca spravodajca. Výsluchu svedkov sa zúčastnil sťažovateľ a jeho právny zástupca, ako aj odporca.

Svedok , ktorý vykonával funkciu zapisovateľa miestnej volebnej komisie, vo svojej výpovedi potvrdil, že pri prvom sčítaní boli zaznamenané 2 hlasy v prospech sťažovateľa, pričom predseda miestnej volebnej komisie túto skutočnosť vyznačil na pomocnom sčítacom hárku a následne navrhol ďalšie prepočítanie hlasov. Po tomto kontrolnom prepočítavaní hlasov sa podľa svedka zistilo, že kandidát č. 1 získal 305 hlasov a kandidát č. 4 získal 303 hlasov. Svedok ďalej uvádza, že počas archivácie objavil ešte jeden hlasovací lístok určený pre zamiešaný v kôpke hlasovacích lístkov určených pre kandidáta č. 2 , na základe čoho prebehlo ďalšie kontrolné prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre , po skončení ktorého mal opätovne len 305 hlasov. Svedok ďalej uviedol, že po spísaní zápisnice ju spolu s predsedom miestnej volebnej komisie zaviezli obvodnej volebnej komisii, pričom 4 členovia miestnej volebnej komisie, ktorí zápisnicu odmietli podpísať, následne odišli, a preto pri zapečatení volebnej dokumentácie boli prítomní už len zostávajúci šiesti členovia komisie. Svedok ako zamestnanec obce volebnú dokumentáciu následne prevzal do úschovy.

Svedok , ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie, vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nezhôd pri sčítavaní hlasov pre kandidátov č. 1 a č. 4, fyzickú existenciu dvoch hlasovacích lístkov s hlasmi odovzdanými v prospech sťažovateľa v kôpke s hlasovacími lístkami určenými pre odporcu však nepotvrdil. Hlasovacie lístky pre oboch kandidátov na starostu boli následne niekoľkokrát prepočítané, pričom po každom sčítaní uskutočnenom rôznymi členmi miestnej volebnej komisie táto dospela k rovnakému záveru, aký bol následne uvedený v zápisnici.

Prestávka bola pred zrátavaním hlasov na starostu a ďalšia po zrátaní hlasov. Vzhľadom k týmto zisteným skutočnostiam členovia volebnej komisie prekontrolovali kôpky všetkých kandidátov na starostov no údajne stratené dva hlasy kandidáta nenašli. Mal sa však nájsť lístok na kandidáta , ktorý by tým pádom mal mať 306 hlasov. No ani tento hlasovací lístok väčšina členov komisie nevidela. ... Aj napriek odlišným výpovediam členov volebnej komisie, pozorovateľov a zapisovateľa všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje. ... Počas trojnásobného zrátavania volebných lístkov, ktoré všetci prítomní zrátavali naraz a za kontroly všetkých prítomných stále vyšlo pre kandidáta 303 hlasov a pre kandidáta 305 hlasov.“

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci trestného konania poverení príslušníci Obvodného oddelenia v Krompachoch vykonali výsluchy všetkých členov miestnej volebnej komisie, ako aj oboch pozorovateľov a rovnako aj zapisovateľa miestnej volebnej komisie, ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať právnym zástupcom sťažovateľa navrhnutý dôkaz a predvolať na výsluch ďalších členov miestnej volebnej komisie.

Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že aj keď z výsluchov svedkov možno zhodne vyvodiť existenciu určitých nezrovnalostí pri prepočítavaní hlasovacích lístkov určených pre kandidátov č. 1 a č. 4 (rôzne celkové výsledky získaných platných hlasov kandidátov na starostu obce pri jednotlivých prepočítavaniach, pozn.), prostredníctvom vykonaného dokazovania sa nepreukázala manipulácia s hlasovacími lístkami žiadnym z členov miestnej volebnej komisie. Manipulácia s hlasovacími lístkami v konečnom dôsledku nebola preukázaná ani v trestných konaniach, v rámci ktorých Obvodné oddelenie v Krompachoch uzneseniami trestné oznámenia pozorovateľov odmietlo („všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje“).

Sťažovateľ v súvislosti s námietkou založenej na tvrdení, že došlo k porušeniu pravidiel volebnej kampane, v sťažnosti uvádza, že 8. novembra 2014 sa volebnej kampane v prospech odporcu, ktorý kandidoval za politickú stranu Rómska iniciatíva Slovenska (RIS), zúčastnil predseda tejto politickej strany , ktorý „agitoval v časti obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách volili kandidáta č. 1, teda “. Sťažovateľ ďalej uviedol, že spôsob vedenia volebnej kampane odporcu, ktorá spočívala v sľubovaní majetkového prospechu a protihodnoty (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS) za hlasovanie vo voľbách na starostu obce (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS), nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu. Odporca vo svojom vyjadrení k tejto námietke zdôraznil, že viedol volebnú kampaň v súlade so zákonom a nikomu nič osobne nesľuboval.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Z citovanej dikcie § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nepochybne možno vyvodiť, že za volebnú kampaň v prospech sťažovateľa treba považovať aj agitáciu predsedu politickej strany, za ktorú vo voľbách kandidoval.

Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec podčiarkuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právne dôsledky, a v konkretizácii na vec sťažovateľa ďalej uvádza, že rôznorodé predvolebné sľuby či verejné prísľuby kandidátov, resp. kandidujúcich subjektov, vrátane sľubov s majetkovým obsahom tvoria pri priamej komunikácii kandidátov na volené funkcie (resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú súčasť volebnej kampane. Predvolebné sľuby a verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom ale ústavný súd nemôže považovať automaticky za neprípustné formy volebnej agitácie, či dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrí do sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov. Za týchto okolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac, že izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).