PL. ÚS 9/2023

PL. ÚS 9/2023

Odlišné stanovisko sudcu Miloša Maďara k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. júna 2025

2. Bez cieleného zámeru využiť techniku tzv. „sandwich feedback“ (keď sa kritika zabalí do pochvaly, aby zanechala lepší dojem) považujem v úvode za vhodné (priam až nevyhnutné) vyzdvihnúť aj pozitívne stránky samotného nálezu.

3. Druhou pozitívnou stránkou nálezu je, že ústavný súd odmietol zákonodarcovi naslepo vnútiť (bez identifikovania zjavných príčin v zmysle ústavných limitov, ktoré artikuloval vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti) svoju predstavu o optimálnej drogovej politike, ktorá by sa prejavovala okrem iného aj v normovaní konkrétnej spodnej či hornej hranice trestnej sadzby.

4. Uvedená téza o limitoch v oblasti trestného zákonodarstva je však zároveň dôvodom, prečo som sa s väčšinovým názorom v pléne nestotožnil. Ústavný súd už v minulosti zdôraznil, že v rozpore so zákazom svojvôle by mohlo byť nevysvetlené normovanie neprimerane nízkych trestov pevnou sadzbou bez možnosti ich modifikácie podľa závažnosti trestnej činnosti a konkrétnych okolností prípadu, čo bolo označené ako exces (PL. ÚS 3/2024, bod 370). V nadväznosti na tento právny názor niet pochýb, že v rozpore so zákazom svojvôle by mohlo byť tiež nevysvetlené normovanie neprimerane vysokých trestov. Kľúčovým pre zistenie ústavného súladu je tak racionálne vysvetlenie predložené tvorcom napadnutej právnej úpravy.

6. Možno prisvedčiť tvrdeniu vlády, že kvalifikovaná skutková podstata a trestná sadzba uvedená v § 173 ods. 3 Trestného zákona sa v aplikačnej praxi používa nielen pri neoprávnenej výrobe a neoprávnenom obchodovaní s konopou či živicou z konopy, ale tiež pri drogovej trestnej činnosti súvisiacej napríklad s pervitínom alebo heroínom. Uvedené ustanovenie nediferencuje medzi škodlivosťou danej omamnej látky a psychotropnej látky, čo kontrastuje s prístupom zvoleným národnou radou pri novelizácii uskutočnenej zákonom č. 105/2022 Z. z., sledujúcou podľa dôvodovej správy cieľ „odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov/užívateľov marihuany“. Po ďalších novelizáciách (zákon č. 40/2024 Z. z., 70. novelizačný bod z čl. I) platí, že kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomér alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok (§ 171 ods. 1 Trestného zákona); naproti tomu, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo

. . v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ 7. Z uvedeného rozlišovania uskutočneného samotným zákonodarcom vyplýva presvedčenie, že omamné látky a psychotropné látky nie sú z hľadiska škodlivosti pre užívateľov a pre ostatné osoby na jednej úrovni. Toto presvedčenie nie je samoúčelné a z hľadiska ústavnej relevancie ani významovo obsolétne, pretože pomáha identifikovať cieľ trestnoprávnej ochrany pred najzávažnejšími formami protispoločenskej činnosti.

Tento prístup ústavného súdu je uplatňovaný doteraz spravidla zdržanlivým spôsobom, keďže ústavný súd nie je pozitívny zákonodarca a priamo netvorí trestnú politiku štátu. Napriek tomu má ústavou priznané postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorého právomoc v rámci konania o súlade právnych predpisov je však nezrozumiteľne volatilným vymedzením samotného cieľa prijímanej právnej úpravy výrazne obmedzená a pri jej úplnom zamlčaní v procese prijímania zákonov (alebo následne v samotnom konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom) de facto absolútne vyprázdnená.

nachádzal. Nie je možné v takom prípade totiž úplne vylúčiť, že ho identifikuje v rozpore s (nekomunikovanými) predstavami zákonodarcu a prevezme tak na seba (čo i len nechcene, v tom horšom prípade úmyselne) minimálne sčasti rolu pozitívneho zákonodarcu. To znamená, že to bude ústavný súd, ktorý bude určovať, prečo sa právna norma prijala, a následne svoj vlastný názor preverovať referenčnými ústavnými testami.

Spomedzi tridsiatich skúmaných látok sa škodlivosť kanabisu pohybuje uprostred (pozri BONNET, U. a ostatní: Ranking the Harm of Psychoactive Drugs Including Prescription Analgesics to Users and Others – A Perspective of German Addiction Medicine Experts. In: Frontiers in Psychiatry, roč. 11, 2020, 592199, doi.org/10.3389/fpsyt.2020.592199). Vyššiu škodlivosť heroínu, kokaínu, ale tiež alkoholu a tabaku z hľadiska zdravotných dopadov na jednotlivca uvádza aj výskum LACHENMEIER, D. W., REHM, J.: Comparative Risk Assessment of Alcohol, Tobacco, Cannabis and Other Illicit Drugs Using the Margin of Exposure Approach.

In: The Lancet, roč. 376, č. 9752, 2010, s. 1558 –1565, doi.org/10.1016/S0140-6736(10)61462-6), pozri tiež FISCHER, B., ROBINSON, T. a ostatní: Lower-Risk Cannabis Use Guidelines (LRCUG) For Reducing Health Harms From Non-medical Cannabis Use: A Comprehensive Evidence and Recommendations Update.

9. Identifikované presvedčenie zákonodarcu možno tiež kontextuálne prepojiť s dianím na úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V roku 2018 Expertný výbor WHO pre drogové závislosti (ECDD) vykonal kritické hodnotenie kanabisu a súvisiacich látok, pričom následne 24. januára 2019 riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie zaslal list generálnemu tajomníkovi OSN, v ktorom okrem iného odporučil prekategorizovanie v rámci medzinárodného systému kontroly drog. Kanabis a kanabisová živica mali byť vyradené z časti IV Jednotného dohovoru o omamných látkach (a zaradené do časti I), keďže nie sú „zvlášť škodlivé“ (napr. ich užívanie nie je spojené s významným rizikom smrti) a existujú dôkazy o tom, že prípravky z kanabisu majú terapeutické účinky.

10. V súvislosti so škodlivosťou omamných látok a psychotropných látok si nemožno nevšimnúť ani odborné komentáre, podľa ktorých je to práve konzumácia alkoholu, ktorá je hlavnou príčinou nízkeho veku dožitia obyvateľov Slovenska v porovnaní s prevažnou väčšinou obyvateľov v Európskej únii, pričom podľa definície ide o preventibilné úmrtia (je možné im predísť efektívnymi opatreniami na celoštátnej úrovni – pozri OKRUHLICA, Ľ.: Slovensku chýba tvrdá reflexia – tu je!

11. Ak podľa uvádzaných zdrojov existuje vyššia škodlivosť iných látok pred kanabisom, to pochopiteľne neznamená, že kanabis škodlivý nie je. Odhaduje sa, že približne 1,3 % dospelých v Európskej únii (3,7 milióna ľudí) sú jeho každodenní alebo takmer každodenní užívatelia, a práve táto skupina má najvyššie riziko vzniku problémov spojených s touto drogou. Užívanie kanabisu môže spôsobiť alebo zhoršiť rôzne fyzické a duševné zdravotné problémy vrátane chronických respiračných ťažkostí, závislosti a psychotických symptómov. Okrem toho štúdie zistili, že pravidelné užívanie kanabisu môže byť spojené so zhoršenými študijnými výsledkami a so zvýšeným rizikom konfliktu s trestnoprávnym

Na druhej strane, práve v súvislosti so zákonmi namierenými proti kanabisu sa nepotvrdzuje hypotéza, že zvýšenie trestov povedie k zníženiu užívania a zníženie trestov povedie k zvýšeniu užívania – jednoduchá súvislosť medzi právnymi zmenami a prevalenciou užívania kanabisu nebola nájdená (pozri s. 24 materiálu euda.europa.eu/publications/faq/cann abis-laws-europe-questions-and-answers-for-policymaking).

Vo všeobecnejšom (rovnako aktuálnom) ponímaní možno túto výhradu sformulovať ako povinnosť zákonodarcu komunikovať (ideálne nielen) s ústavným súdom cieľ prijímanej právnej úpravy, pretože v opačnom prípade sa ochrana ústavnosti môže zmeniť len na dialóg ústavného súdu samého so sebou (ergo nežiaduci monológ).

Pripomínam, že listom predsedu zo 14. decembra 2023 (č. PREDS-266/2023) národná rada k predmetnej veci stanovisko nezaujala. V takejto situácii existovali z môjho pohľadu dve možnosti: (i) rozšíriť už beztak širokú mieru úvahy zákonodarcu v oblasti trestného zákonodarstva aj o prípustnosť ústavného monológu, pri ktorom nie je potrebné vysvetliť dôvody prijatia právneho predpisu nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti, čím by sa prieskum Trestného zákona fakticky približoval režimu čl. 125 ods. 4 druhej vety ústavy v kontexte záverov z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 8/2022, alebo (ii) zotrvať na už judikovanom právnom názore, že svojvôľa (zahrňujúc nepochybne aj nepoznanie vôle zákonodarcu) predstavuje skutočný a aplikovateľný limit, ktorého nerešpektovanie má v konaní o súlade právnych predpisov ústavnoprávne následky.

do základných práv a slobôd bez právneho základu alebo je v tomto zmysle nevysvetlený (ergo svojvoľný či arbitrárny), tak ide o porušenie obmedzovaného základného práva a už nemá žiaden význam ďalšie vyvažovanie (pomerovanie) v rámci princípu proporcionality (PL. ÚS 5/2017, 96. bod).

Jednou možnosťou by bola úprava v súlade s východiskami aplikovanými v citovaných častiach § 171 a § 172 Trestného zákona. Medzi ďalšie alternatívy by mohlo patriť racionálne vysvetlenie negácie týchto východísk alebo napokon tiež sprísnenie trestnej sadzby pri tých omamných látkach a psychotropných látkach, ktoré (zjavne pre svoju škodlivosť) zvýrazňovala vo svojom stanovisku aj vláda, čím by úvaha zákonodarcu vo výsledku rešpektovala podstatu východísk založených zákonom č. 105/2022 Z. z. zohľadnených tiež v ďalšej zákonodarnej činnosti (pozri zákon č. 40/2024 Z. z. a 70. novelizačný bod z jeho čl. I). Zákonodarcovi by nič nebránilo, aby bola Slovenská republika zaradená medzi tie štáty Európskej únie, ktoré obchodovanie s kanabisom neposudzujú odlišne od obchodovania s inými drogami (pozri materiál citovaný na konci 12. bodu, s. 19 a 20), k čomu by však bola nevyhnutná aktivita smerom k ústavnému súdu. Zákonodarca na ňu však v tomto konaní rezignoval. 16. Práve v tejto súvislosti naopak kladne vnímam záverečné upozornenie v odôvodnení nálezu, že pokiaľ je účastníkom konania v zmysle § 76 zákona o ústavnom súde aj ten orgán verejnej moci, ktorý napadnutý právny predpis vydal, je legitímne očakávať jeho procesnú aktivitu prejavujúcu sa okrem iného aj tým, že k napádanému predpisu alebo jeho časti zaujme stanovisko. Kým nález ponecháva pro futuro otvorené dvere ústavnému súdu, aby odlišný prístup normotvorcu zohľadnil, na základe už uvedeného sa domnievam, že sa tak malo stať už v prejednávanej veci, v ktorej však bohužiaľ mal o dialóg záujem len jeden ústavný orgán.