PLz. ÚS 1/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. ÚS 1/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016 v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa právomoci preskúmavať správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov prijal toto

stanovisko:

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi.

Výška pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, proti ktorému smeruje rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, sa určuje podľa pravidiel ustanovených v čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá a) v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7, b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov, c) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 8, d) v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5, alebo e) v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie a v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 14 sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb.

Z citovaných ustanovení čl. 10 ods. 2 a 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že dotknutí verejní funkcionári môžu podať návrh na preskúmanie rozhodnutia niektorého z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona, ktorým im bola v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená pokuta, o ktorom rozhodne ústavný súd v ústavným zákonom ustanovených lehotách.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 2 a 3 (ako aj čl. 10 ods. 4, pozn.) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu preskúmavať rozhodnutia orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona vydané v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Súčasťou citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sú aj blanketové ustanovenia, prostredníctvom ktorých odkazuje na (podrobnejšiu) úpravu konania o preskúmaní rozhodnutí orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Zákon o ústavnom súde upravuje konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v § 73a a § 73b.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľa osobitného predpisu (ďalej len „orgán“).

Preskúmavanie správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v doterajšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavnému súdu bol 19. júna 2015 doručený návrh , (ďalej len „navrhovateľ “), zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29, Košice, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna 2015 vydaného v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Vec bola pridelená II. senátu ústavného súdu (sudca spravodajca Ladislav Orosz). Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 463/2015-11 z 29. júla 2015 ho prijal na ďalšie konanie. V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej II. senát ústavného súd zistil, že senáty ústavného súdu sa s právnymi problémami, ktoré tvoria podstatu argumentácie navrhovateľa (správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi za porušenie povinností ustanovených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), už viackrát zaoberali, pričom z analýzy doterajšej judikatúry vyplýva, že senáty ústavného súdu v obdobných veciach, ako je návrh navrhovateľa , založili svoje rozhodnutia na odchylných právnych názoroch.

Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu vyslovili právne názory vo vzťahu k preskúmavaniu správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v rozhodnutí vydanom podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín:

- rozhodnutia vychádzajúce z právneho názoru o nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, - rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi (resp. sa k tejto otázke vecne vyjadrili).

V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedenom ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 25/07 navrhovateľ namietal rozhodnutie výboru sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006, ktorým mu ako verejnému funkcionárovi bola uložená v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta zodpovedajúca mesačnému platu verejného funkcionára. Ústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 25/07 zo 7. marca 2007 k tej časti návrhu, v ktorej navrhovateľ namietal, že pri určení pokuty výbor „zjavne opomenul novelu ústavného zákona“, konštatoval, že v zmysle § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde nie je v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov oprávnený posudzovať sumu uloženej pokuty. V súvislosti s námietkou nesprávne určenej výšky pokuty výborom v dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení ústavného zákona ústavný súd uviedol, že táto môže byť predmetom preskúmania v konaní podľa čl. 127 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len ústava“), pričom lehota na podanie sťažnosti podľa označeného ustanovenia ústavy začína navrhovateľovi plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia výboru (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a čl. 133 ústavy).1

II.1.2 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07

Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07 vyústilo do rozhodnutia zo 17. apríla 2007, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že námietkami navrhovateľky smerujúcimi proti výške uloženej pokuty (čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona) sa nezaoberal, pretože presahujú jeho prieskumnú právomoc v konaní o ochrane verejného záujmu.

II.1.5 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 188/2010

V označenom konaní ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 188/2010 z 22. apríla 2010, v ktorom vo vzťahu k navrhovateľovej námietke o neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedol, že predmetom konania podľa § 73a a nasl. zákona o ústavnom súde je preskúmanie konania verejného činiteľa a jeho súladnosť s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Predmetom tohto konania, a to s prihliadnutím na dikciu § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde nie je skúmanie právnych následkov konania verejného funkcionára, a teda ani neprimeranosti výšky uloženej pokuty.

II.2 Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi

Konaní, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, resp. sa aspoň vecne k tomuto problému vyjadrili, je kvantitatívne viac ako konaní uvedených v časti II.1 tohto uznesenia. Ako príklad možno poukázať na tieto:

II.2.1 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/07

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. II. ÚS 153/07 z 29. novembra 2007, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/114/06-K zo 4. decembra 2006, v ktorom navrhovateľ tvrdil, že ak už prikročil výbor k uloženiu pokuty, mal mu ju určiť iba z odmeny za výkon verejnej funkcie za predchádzajúci rok. Podľa názoru ústavného súdu bol postup výboru v súlade s ústavným súdom, t. j. ústavný súd preskúmal aj správnosť výšky uloženej pokuty.

O návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru č. VP/117/06-K zo 4. decembra 2006, ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. decembra 2007 tak, že ho v časti, v ktorej bola verejnému funkcionárovi uložená pokuta nad sumu 80 952 Sk, zrušil. Verejný funkcionár v súvislosti s namietaným rozhodnutím výboru vydaným v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu namietal pochybenie výboru, ktoré malo spočívať v nesprávne vypočítanej výške uloženej pokuty. Ústavný súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal aj výhradami verejného funkcionára (navrhovateľa) smerujúcimi proti výške uloženej pokuty, zohľadniac nielen obsah čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona (z ktorého výlučného znenia vychádzal výbor pri určení výšky uloženej pokuty), ale tiež obsah čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného zákona, ktoré nepochybne súvisia so základom i výškou uloženej pokuty.

V odôvodnení označeného nálezu ústavný súd zdôraznil, že výklad a aplikácia právnej normy, pokiaľ jej normatívny text nie je dostatočne zrejmý, má zodpovedať požiadavke právnej istoty (ako imanentnej súčasti princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré majú byť ňou regulované. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že výbor vychádzal z nesprávneho základu pre určenie pokuty pre verejného funkcionára, a na tomto základe zistil nesúlad príslušnej časti napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu [s poukazom, že výbor mal pri ukladaní pokuty postupovať v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) v spojitosti s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

II.2.7 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 84/08

V označenej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 84/08 z 1. júla 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007, pričom v jeho odôvodnení konštatoval, že výška uloženej pokuty bola vypočítaná správne a v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

II.2.8 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 259/08

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. III. ÚS 259/08 zo 4. novembra 2008, v ktorého odôvodnení ústavný súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa síce konštatoval, že výbor vo svojich rozhodnutiach sp. zn. VP/17/08-K a sp. zn. VP/21/08-K z 18. júna 2008 aplikoval neplatné a neúčinné ustanovenie ústavného zákona, zároveň však ďalšie námietky smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu nemohol zobrať do úvahy na základe svojho zistenia, že výbor postupoval pri ukladaní sankcie v súlade s ústavným zákonom a pokutu navrhovateľovi správne vyčíslil a uložil v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona.

II.2.9 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013

V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013 ústavný súd návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/49/12-K z 18. septembra 2012, ktorým bola verejnému funkcionárovi uložená pokuta v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. a) a ods. 16 ústavného zákona, odmietol ako zjavne neopodstatnený, pričom v uznesení z 3. októbra 2013 konštatoval, že výbor rozhodol o pokute navrhovateľa v súlade s citovanými ustanoveniami ústavného zákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2011, keďže v tomto období ešte nevykonával uvedenú funkciu a nepoberal za ňu ani odmenu, resp. odmena za výkon tejto funkcie mu ani nebude patriť (m. m. II. ÚS 64/2011, II. ÚS 207/2011, IV. ÚS 633/2013).

Z uvedených dôvodov II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. II. ÚS 463/2015 z 2. decembra konanie o návrhu navrhovateľa prerušil a zároveň uložil sudcovi spravodajcovi predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde v otázke týkajúcej sa právomoci ústavného súdu preskúmavať v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej dotknutému verejnému funkcionárovi.

V časti II.1 tohto uznesenia sú uvedené právne názory viacerých senátov ústavného súdu, ktoré v konaniach o preskúmaní rozhodnutí vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov dospeli k záveru, že ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde (predovšetkým § 73b ods. 3) umožňujú ústavnému súdu pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí len preskúmať, či konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a zároveň formulovali právny názor o nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmavať v tomto konaní aj správnosť výšky pokuty uloženej dotknutému verejnému funkcionárovi.

IV.

Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 463/2015, pozn.) dospel k právnym názorom, ktoré sú odchylné od právnych názorov, na ktorých sú založené niektoré doterajšie rozhodnutia iných senátov ústavného súdu, predložil pred rozhodnutím označenej veci plénu ústavného súdu návrh podľa § 6 zákona o ústavnom súde smerujúci k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu vo vzťahu k právomoci preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Plénum ústavného súdu po preskúmaní právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach uvedených v časti II tohto uznesenia dospelo k týmto záverom: - k otázke predloženej II. senátom ústavného súdu reálne existujú v doterajšej judikatúre odchylné právne názory, a preto ich treba zjednotiť postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde, - v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je potrebné uplatniť extenzívny výklad § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorý možno v tomto prípade označiť za ústavne konformný, a to predovšetkým s ohľadom na text čl. 10 ods. 2, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.