PLz. ÚS 1/2024

I. 1. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájam odlišné stanovisko k výroku a odôvodneniu uznesenia pléna ústavného súdu o návrhu predsedu ústavného súdu o zjednotení právnych názorov nálezov a uznesení ústavného súdu. Výrok zjednocujúceho uznesenia a jeho odôvodnenie je poznamenané prienikom záveru a jeho dôvodov. Vyjadrenie odlišného stanoviska vyžaduje jasné oddelenie týchto dvoch častí uznesenia. 2. Pri vynechaní rôznych argumentačných prvkov obsiahnutých vo výroku uznesenia je jeho záver takýto: Ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorý je v trestnom konaní podozrivý, obžalovaný alebo obvinený, z dôvodu porušenia jeho práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 8 dohovoru príkazom súdu na (i) vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo- zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku, (ii) odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku alebo (iii) zaistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku, je podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná, keďže právnym prostriedkom nápravy, ktorý sťažovateľovi na ochranu jeho ústavných práv priznáva zákon, je § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia len dôkazy získané zákonným spôsobom a § 119 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. 3. Dôvody tohto záveru sú: (I) Orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy musia preskúmať, či príkaz súdu, na základe ktorého bol dôkaz zabezpečený, bol legálny, legitímny a proporcionálny, a teda súladný s ústavnými právami. (II) Požiadavka zákonnosti dôkazu podľa čl. 154c ods. 1 ústavy poskytuje väčší rozsah základných práv a slobôd než čl. 5 a čl. 6 dohovoru, keďže na rozdiel od judikatúry ESĽP Trestný poriadok nepripúšťa použitie nezákonne získaného dôkazu. (III) Orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy majú právomoc explicitne vysloviť nesplnenie podmienky zákonnosti a na to nadväzujúce porušenie práva na súkromie. (IV) Takéto posúdenie príkazu zakladá záver o tom, že príkaz bol nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“). (V) Tým je naplnený atribút účinného prostriedku nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

5. Nie je správny dôvod, podľa ktorého požiadavka zákonnosti dôkazu podľa čl. 154c ods. 1 ústavy poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd než čl. 5 a čl. 6 dohovoru, keďže na rozdiel od judikatúry ESĽP Trestný poriadok nepripúšťa použitie nezákonne získaného dôkazu. Z toho, že dohovor má prednosť pred Trestným poriadkom, nemožno vyvodiť, že konštrukcie Trestného poriadku zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ako dohovor.

6. Nie je správny dôvod, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy majú právomoc explicitne vysloviť nesplnenie podmienky zákonnosti a na to nadväzujúce porušenie práva na súkromie. Takúto právomoc orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy, na škodu veci, nemajú. Žiadne takéto ustanovenie v Trestnom poriadku nie je. Trestný súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Pritom môže výrokom (explicitne) vrátiť vec prokurátorovi, postúpiť vec, zastaviť (aj podmienečne) trestné stíhanie, schváliť zmier, obžalovaného spod obžaloby oslobodiť či ho uznať za vinného z trestného činu.

7. Ak aj orgán činný v trestnom konaní alebo trestný súd dospeje k tomu, že na základe príkazu zabezpečený dôkaz je nezákonný, nezakladá to posúdenie príkazu ako nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu. Príkaz nie je postupom súdu – opatrením alebo iným zásahom, ale jeho rozhodnutím podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ktorým súd orgánom činným v trestnom konaní umožňuje zasiahnuť do ústavných práv zákonom predpokladaným

8. Praxou všeobecných súdov neoverená možnosť orgánov činných v trestnom konaní a trestných súdov dospieť k záveru, že na základe príkazu zabezpečený dôkaz je nezákonný, nie je právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde a účinným prostriedkom nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Právnym prostriedkom ochrany ústavných práv na rešpektovanie súkromia pred vyhotovovaním rôznych záznamov zo strany orgánov verejnej moci je príkaz ‒ súdne rozhodnutie, proti ktorému Trestný poriadok nepripúšťa žiadny konkrétny opravný prostriedok, ktorý by podozrivému, obvinenému alebo obžalovanému zabezpečoval prístupný, primeraný a právne a fakticky účinný nástroj nápravy. Posudzovanie zákonnosti na základe príkazu zabezpečených dôkazov takýmto prostriedkom nie je, keďže orgán činný v trestnom konaní alebo trestný súd príkaz nemôže zrušiť alebo rozhodnutím vysloviť, že bol vydaný alebo vykonaný v rozpore so zákonom. Len takýto prostriedok ochrany základných práv a slobôd – účinný prostriedok nápravy je spôsobilý viesť k vyvodeniu primeranej zodpovednosti

Tak tomu vždy nemusí byť.