10Co/37/2025
ECLI:SK:KSZA:2026:5824202078.1
- Súd
- Krajský súd v Žiline
- Sudca
- JUDr. Erik Varga
- IČS
- 5824202078
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa - spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/XX, D., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom Ružomberok, A. Bernoláka 1400/7, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 7816/16, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Palárikova 15, o zaplatenie 372,50 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/74/2024-108 zo dňa 29.1.2025, takto
rozhodol:
Rozsudok
súdu prvej inštancie mení vo výroku I. tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 372,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 372,50 EUR od 29.7.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamieta. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,08 %.
Rozsudok
súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý vo výroku II.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 372,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 372,50 EUR od 29.7.2023 do zaplatenia a úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 21.5.2023 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle, vlastníkom ktorého bola E. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená si nechala motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý prevádzkuje autoservis A. B.. Za opravu bola fakturovaná suma 1.482,40 EUR; žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 1.109,90 EUR. Žalobca sa domáhal zaplatenia rozdielu medzi týmito sumami. Svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2023, ktorou E. F. na neho postúpila spornú pohľadávku.
Právny základ uplatneného nároku spočíval v znení § 427 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3. Žalovaný v spore namietal, že žalobca si účtuje ceny práce ako autorizovaný servis napriek tomu, že takýmto servisom nie je. Zotrval v spore na tom, že poistné plnenie poskytol v zmysle kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu účelne vynaložených nákladov, keď krátil cenu normohodín práce zo 40,- EUR na 21,- EUR bez DPH a cenu lakovacích prác z konštanty 120 % na 100 %. Okresný súd dospel k záveru, že takéto krátenie nebolo dôvodné. Zo žiadneho zákona, vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného predpisu nevyplýva výška, v akej by sa mali účtovať práce či už v autorizovanom alebo neautorizovanom servise. Výška ceny práce sa odvíja od aktuálnych okolností na trhu a je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví.
4. Nebolo sporným, že žalobca je osobou vykonávajúcou opravy cestných motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytovanie lakovacích prác. Takúto činnosť neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Ak sa poškodený rozhodol nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom ho to nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Nebolo povinnosťou poškodeného
zisťovať aktuálnu cenu práce v jednotlivých autoservisoch a motorové vozidlo si nechať opraviť v takom, ktorý ponúka najnižšiu cenu v danom regióne, resp. zisťovať, ktorý autoservis je zmluvným partnerom žalovaného. Žalovaný relevantným spôsobom neuviedol, prečo krátil cenu prác, resp. prečo by si žalobca nemohol uplatniť rovnakú cenu opravy ako autorizovaný autoservis. Ak žalovaný predložil súdu faktúry neautorizovaných servisov, ktoré si účtovali cenu prác v rozmedzí od 16,50 do 25,- EUR/hodina bez DPH, z týchto nie je zrejmý rozsah poškodenia motorových vozidiel a na to nadväzujúce práce, ktoré bolo potrebné vykonať. Zároveň ide o iné typy motorových vozidiel ako to, ktoré je predmetom tohto sporu.
5. Podľa názoru okresného súdu je žalovaný povinný vyplatiť poškodenému poistné plnenie vo výške účelne vynaložených nákladov. Žalovaný v spore nenamietal počet normohodín, ani nesprávne vykonanú prácu. Neúčelnosť odvodzoval výlučne od výšky ceny normohodiny práce. Náklady na opravu motorového vozidla preto okresný súd nepovažoval za neúčelné. Tieto by bolo potrebné v rovnakom rozsahu vynaložiť v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis. Účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 65/2024 vypracovaného znalcom G. H. I., ktorý stanovil výšku škody na vozidle na sumu 1.665,- EUR. Išlo o vyššiu čiastku, ako bola fakturovaná žalobcom.
Napriek tomu, že žalovaný namietal postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, nepredložil žiadne dôkazy. Podľa názoru okresného súdu nebolo namieste, aby žalovaný krátil cenu normohodiny práce zo 40,- EUR na 21,- EUR bez DPH len preto, že si poškodený nenechal opraviť motorové vozidlo v zmluvnom, resp. autorizovanom autoservise. Podotkol, že napr. neautorizovaný autoservis H. A. J., účtoval cenu práce 25,- EUR/hodina bez DPH, pričom nejde o autoservis zameriavajúci sa priamo na lakovacie práce. Okresný súd mal za to, že nemožno považovať cenu 40,- EUR/hodina bez DPH za zjavne neprimeranú. Zároveň nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný stanovil cenu normohodiny prác na sumu 21,- EUR/ hodina. 6. Žalovaný v spore nepreukázal ani odôvodnenosť krátenia lakovacej konštanty. Ak odkazoval
na systém AUDATEX, okresný súd nevedel posúdiť, aké hodnoty boli do kalkulácie zadané a či tieto zodpovedajú nákladom vynaloženým na opravu. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtovaná lakovacia konštanta nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy poškodeného motorového vozidla, ani nespochybnil výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, preto nie je dôvodné pri kalkulácii vychádzať z iných materiálov ako z tých, ktoré použil žalobca.
Okrem toho znalec na pojednávaní zdôraznil, že konštanta 120 % bola použitá z dôvodu, že žalobca používa vysokokvalitný lakovací materiál. 7. Súd prvej inštancie akceptoval aj nárok na úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že nárok žalobcovi nepatrí, pretože odmenu znalcovi zaplatil zástupca K. H. L.. Podľa názoru okresného súdu išlo o náklady spojené s uplatnením pohľadávky a bolo by nelogické, aby si žalobca takéto náklady nemohol úspešne uplatňovať, resp. že by musel byť vyvolaný ďalší spor na základe iniciatívy zástupcu žalobcu. Okresný súd akceptoval aj nárok na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom poukázal na to, že žalobca nebol úspešný len v nepatrnej časti, preto mu priznal plný nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že bude žaloba zamietnutá. Rozhodnutie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie. 10. Argumentoval, že poisťovňa z poistného zmluvného poistenia nenahrádza sumu za opravu v absolútne nelimitovanej výške. Týmto limitom je obvyklosť ceny opravy v zmysle postupov výpočtu poistného plnenia v kontexte príslušných ustanovení vyhlášky č. 492/2004 Z. z. V danom prípade bola hlavným východiskom otázka skutočnej škody – teda vo vzťahu k nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla otázka adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti týchto nákladov. Posúdenie spornej otázky záleží od individuálne pôsobiacich faktorov týkajúcich sa miesta a času poistnej udalosti a v danom čase a mieste existujúcimi podmienkami a možnosťami opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolateľ mal za to, že posúdenie týchto právne relevantných skutočností v odvolaním napadnutom rozhodnutí absentuje.
11. Žalovaný uplatnený nárok poprel, pričom predložil súdu dôkazy o tom, že obvyklá cena za opravu motorového vozidla bola v čase a mieste rozhodnom pre posúdenie veci rádovo nižšia. Žalobca síce v konaní predložil znalecký posudok, ktorý má povahu dôkazného prostriedku, avšak v pomere k ostatným druhom dôkazov nemá privilegované či nadradené postavenie. V znaleckom posudku znalec vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, avšak tento postup je v danom prípade nesprávny, keďže vyhláška špecifikuje čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave, ktorá reálne
vykonaná nebola. Mal za to, že výpočet nákladov sa mal realizovať podľa odseku 2.2 Náklady na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby v opravovni oprávnených výrobcov v danom regióne.
12. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu v odseku 31. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a výkladu vyhlášky. Okresný súd nemohol vykladať pojem „opravovňa oprávnená výrobcom vozidla“ tak, že musí ísť iba o autorizovaný servis. Je evidentné, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku neprihliadal na všetky skutočnosti vyplývajúce zo skutočného stavu veci.
Napriek vykonaniu opravy v neautorizovanom servise žalobcu vypočítal znalec náklady na opravu v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise. Vyhláška pritom ustanovuje, ako má znalec postupovať v konkrétnom prípade. Ak by bol prijatý záver, že je nedôvodné rozlišovať servisy na autorizované a neautorizované, stanovená cena za normohodinu práce v znaleckom posudku nevychádzala z priemernej ceny prác na relevantnom trhu – znalec použil jednu jedinú vzorku. Podľa názoru žalovaného, žalobca obvyklosť účtovanej ceny práce nepreukázal, a teda že by takáto cena spadala do cenového rozpätia priemernej ceny práce na relevantnom trhu v danom čase.
13. Odvolateľ tiež tvrdil, že súd prvej inštancie nebol oprávnený nahrádzať vlastnou úvahou odpovede týkajúce sa skutočností, ktoré žalobca nepreukazuje. V danom prípade okresný súd vychádzal pri rozhodovaní zo záverov znaleckého posudku, ktorý nie je úplný vo vzťahu k skutkovému stavu veci a jeho závery sú nesúladné s ostatnými dôkaznými prostriedkami produkovanými v konaní. Žalovaný predložil kalkuláciu za opravu motorového vozidla zn. Volkswagen Tiguan a zn. Škoda Karoq, pri oprave ktorých bola účtovaná cena 20,- EUR/hodina bez DPH. Mal za to, že konanie žalobcu napĺňa znaky parazitovania na systéme povinného zmluvného poistenia. Poukázal aj na to, že na vystavenej faktúre za opravu poškodeného motorového vozidla žalobca neuviedol jednotkovú hodinovú sadzbu za vykonanú prácu, ale iba výslednú sumu, neuvádza sa tu ani rozpis jednotlivých úkonov, čo je podozrivé. 14. Žalovaný tiež v spore namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie nároku na úhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku, keďže zadávateľom tohto posudku a aj osobou, ktorá náklady uhradila, je zástupca žalobcu, nie sám žalobca.
15. Osobitne odvolateľ odkázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článok 5 Civilného sporového poriadku a na zneužívanie práva zo strany žalobcu. 16. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Rozsudok
okresného súdu považoval za správny, podľa jeho názoru bola v spore preukázaná výška škody na poškodenom motorovom vozidle, a to na základe znaleckého posudku G. H. I. zo dňa 17.6.2024. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje rozdiel medzi vyplateným poistným plnením a cenou za opravu poškodeného vozidla v zmysle faktúry. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie inej výšky škody, ako bola stanovená znaleckým posudkom.
Tvrdenia žalovaného týkajúce sa nesprávneho výpočtu výšky škody zo strany znalca nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovaného k predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení, bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.
17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil. V nenapadnutom výroku II. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
18. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku treba uviesť, že len samotná nespokojnosť odvolateľa s výsledkom sporu ešte neznamená, že rozhodnutie je arbitrárne. Okresný súd podrobne vysvetlil, čo je predmetom sporu, aké je jeho právne posúdenie, vysporiadal sa vykonanými dôkazmi i argumentmi sporových strán. Preskúmavané rozhodnutie tak naplnilo kritériá vymedzené procesnou úpravou v znení § 220 ods. 2 CSP.
Podstata odvolacej argumentácie napáda skutkové a právne posúdenie veci, ku ktorému sa krajský súd vyjadrí nižšie. 19. Žalobou uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorú utrpela právna predchodkyňa žalobcu tým, že v dôsledku konania poistenca žalovaného musela vynaložiť finančné prostriedky na opravu motorového vozidla.
Pre skúmanie dôvodnosti rozsahu tohto nároku treba upriamiť pozornosť na znenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré operuje s výrazom „skutočná škoda“. Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). V zásade teda pri zisťovaní výšky škody treba vychádzať zo skutočného, reálneho úbytku v majetkovej sfére poškodeného.
Uvedené samozrejme neznamená oprávnenie požadovať od škodcu nárok v akejkoľvek výške, pretože aj túto judikatúra hodnotí v kontexte primeranosti, resp. obvyklosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015).
20. Treba v dotknutej spojitosti zdôrazniť, že civilný sporový proces je v zásade determinovaný uplatňovaním princípu kontradiktórnosti. Tento sa prejavuje predovšetkým zodpovednosťou strán sporu za unesenie bremena tvrdenia a s tým súvisiaceho dôkazného bremena.
21. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Ak strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
22. Žalobcu ako postupníka pohľadávky na náhradu vzniknutej škody v predmetnom spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku. V tejto súvislosti produkoval dôkazy v podobe faktúry za opravu poškodeného vozidla a tiež znaleckého posudku na zhodnotenie výšky škody. 23. Žalovaný na svoju obranu poukazoval na výpočet výšky škody na základe kalkulácie vytvorenej systémom AUDATEX. Neprodukoval ale žiadne tvrdenia o tom, aké boli vstupné údaje použité pri kalkulácii, ako systém funguje a či vyhodnocuje podmienky opravy konkrétneho vozidla za konkrétnych okolností. Okrem toho použitie akéhokoľvek súkromného softvéru nemôže nahradiť posúdenie veci v celej jej komplexnosti. Daný systém totiž nenahrádza nezávislý prieskum znalca, tobôž nie analýzu veci sudcom. Tento dôkaz bol z dôvodu absencie skutkových tvrdení a tiež pre nejasnosti funkcionalít prezentovaného systému nepoužiteľný.
24. Ani dôkazy v podobe faktúr o oprave iných vozidiel neboli z hľadiska dôkaznej sily v posudzovanej veci relevantné. Faktúry vlastne len potvrdzovali cenu takýchto opráv, pričom nebolo vôbec jasné, aký bol rozsah poškodenia vozidiel a následne aj rozsah a kvalita opravy, pretože žalovaný v tomto smere takisto neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia.
25. Rozlišovanie medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom rovnako nebolo pre účely skúmania kvality dôkazov relevantné. Nedostatok obrany na strane žalovaného totiž spočíval v tom, že produkoval dôkazy majúce výrazne generalizovaný charakter. Nepreukazovali totiž, aký bol konkrétny úbytok v majetkovej sfére poškodenej. Takýto úbytok nemožno pritom merať tým, či opravu vykonal autorizovaný alebo neautorizovaný servis. 26. Žalovaný sa v spore snažil tvrdiť a preukazovať, že vyúčtovaná cena opravy bola neprimeraná; dôkazy ním prezentované ale nepotvrdzujú žiaden exces v stanovení jej výšky. Žalobca pripojil k žalobe znalecký posudok, ktorý žalovaný síce spochybnil, ale následne nepredložil dostatočné dôkazy a ani sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom súd oboznámil výpoveď znalca z iného (obdobného) sporu. Znalec sa v podrobnostiach vyjadroval k vlastným odborným záverom. Je pravdou, že znalecký posudok nemá ako dôkaz privilegované postavenie, avšak v aktuálnej veci jedinými relevantnými dôkazmi majúcimi vzťah k sporu bola faktúra a súkromný znalecký posudok, ktoré predložil žalobca. Listiny predložené žalovaným boli zo strany okresného súdu náležite vyhodnotené tak, že neboli spôsobilo poprieť preukázanú argumentáciu žalujúcej strany. 27. Za dôvodné však krajský súd považoval odvolacie námietky týkajúce sa uplatneného nároku na úhradu nákladov na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku. Okresný súd správne ustálil na základe vykonaných dôkazov, že zadávateľom znaleckého posudku bol zástupca žalobcu, ktorý aj zaplatil znalcovi príslušné náklady. 28. V špecifikách súdenej veci zo skutkových tvrdení či dôkazov nevyplynulo, že by sa žalobca následne podieľal na refundácii nákladov znaleckého posudku. Preto nemožno považovať za správny názor okresného súdu, že „sa javí nelogickým, aby si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie, ale bol vyvolaný ďalší spor“ z iniciatívy zástupcu. Problémom (teda) bolo, že žalobca v tejto časti nároku netvrdil ani nepreukázal úbytok na jeho majetku, preto treba v tejto časti považovať žalobu za neopodstatnenú. Okrem toho je nesprávny názor, že by mal zástupca žalobcu iniciovať spor (ako to naznačil okresný súd), keďže nedisponuje voči žalovanému žiadnym hmotným právom. 29. Odvolací súd na základe uvedeného zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I. tak, že akceptoval uplatnený nárok len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 372,50 EUR s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolateľ neprodukoval žiadne odvolacie námietky, preto nebolo rozhodnutie v tej časti ďalej preskúmavané. 30. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol neúspešný v istine vo výške 175,- EUR, ktorá vo vzťahu k celej žalovanej sume (547,50 EUR) predstavuje 31,96 %, teda jeho úspech dosiahol 68,04 %. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 36,08 %. Neúspech žalobcu v časti úrokov z omeškania považoval odvolací súd za marginálny, z ktorého dôvodu ho pri výpočte nezohľadňoval. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.
31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.