11Co/50/2026
ECLI:SK:KSBB:2026:6126281271.1
- Súd
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sudca
- JUDr. Danica Kočičková
- IČS
- 6126281271
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu: VIP Považský Chlmec, s. r. o., so sídlom Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 36 397 130, právne zastúpeného ADVOKAT-S, spol. s r. o., advokátska kancelária, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Tuhár - Urbariát, so sídlom Tuhár 182, 985 12 Tuhár, IČO: 37 955 373, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, vedeného na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 20C/39/2026-53 zo dňa 15. mája 2026, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripúšťa, uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 20C/39/2026-53 zo dňa 15. mája 2026 zrušuje a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 11.05.2026, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s technologickými strojmi špecifikovanými v podanom návrhu, najmä povinnosť zdržať sa ich predaja, darovania, založenia, prenájmu tretím osobám ako aj ich premiestnenia z lokality Lom Tuhár bez súhlasu žalobcu a súčasne, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu o vydanie
veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že je výlučným vlastníkom technologických zariadení, a to odrazového drviča KLEEMANN MR 130 Z EVO, v. č. K0770353, kužeľového drviča KLEEMANN MCO 9 S EVO, v. č. K0740088, čeľusťového drviča KLEEMANN MC110 Z EVO, v. č. K0060478 (ďalej aj „stroje“ alebo „predmetné stroje“), ktorých trhová hodnota presahuje sumu 1.226.000,- Eur (bez DPH). Žalovaný mu dňa 14.04.2026 doručil oznámenie o zadržaní týchto strojov titulom údajného zádržného práva podľa § 151s zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonní“) na zabezpečenie pohľadávky vo výške 166.050,- Eur vyplývajúcej z faktúry č. 260001 „za údajné parkovné“. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že osvedčil neexistenciu zádržného práva žalovaného, a to z dvoch dôvodov:
Medzi stranami neexistuje žiadna nájomná zmluva. Faktúra za 55 mesiacov parkovného spätne je účelovo vytvorená s cieľom legalizovať zadržiavanie majetku, čo vykazuje znaky pokusu o podvod. Druhým dôvodom je podľa žalobcu ľstivé nadobudnutie držby, keď podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR zádržné právo nemá ten, kto sa veci zmocnil ľstivo alebo svojvoľne. Žalovaný nadobudol údajnú držbu strojov tak, že jeho predseda, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti GEOFARMA s. r. o. stroje po skončení nájmu žalobcovi ako ich vlastníkovi nevrátil, ale si ich ponechal v priestoroch lomu Tuhár (dobývací priestor Tuhár), aby ich následne ako štatutár žalovaného zadržal s tvrdením, že sa nachádzajú na pozemkoch žalovaného. Podľa ich umiestnenia je možné, že sa jedná o pozemky žalovaného, avšak tie sú súčasťou dobývacieho priestoru Tuhár v zmysle príslušnej evidencie Obvodného Banského úradu Banská Bystrica, pričom sa jedná o chránené ložiskové územie, ku ktorému má vydané banské oprávnenie spoločnosť GEOFARMA s. r. o. . Žalobca podal dňa 16.04.2026 „Oznámenie o
skutočnostiach nasvedčujúcich možnému spáchaniu trestného činu vydierania (§ 189 Trestného zákona) v spojitosti s trestným činom nátlaku (§ 192 Trestného zákona), zločinu podvodu v štádiu pokusu (§ 221 v súčinnosti s § 14 Trestného zákona) a podozrenia z konania v organizovanej skupine (§ 129 ods. 2 Trestného zákona) a iných súvisiacich trestných činov na príslušnú prokuratúru. Žalobcovi hrozí nenapraviteľná ujma, nakoľko žalovaný v oznámení výslovne uvádza, že v prípade neuhradenia fiktívnej dlžnej sumy pristúpi k jej uspokojeniu zo zadržaných vecí. Vzhľadom na vysokú hodnotu strojov (1.226.000,- Eur bez DPH) a nízke tržby žalovaného (cca 11.000,- Eur/rok ) existuje reálna obava, že žalovaný stroje scudzí alebo poškodí, pričom by v budúcnosti nebol schopný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. Zároveň nemožnosť užívať stroje spôsobuje žalobcovi denné straty na ušlom zisku a znemožňuje mu plnenie zmluvných záväzkov voči tretím osobám. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil ako listinné dôkazy: umiestnenie
strojov podľa GPS súradníc uvedených v oznámení, zálohovú faktúru č. 260800001, poštovú obálku k zálohovej faktúre č. 260800001, faktúru č. 260001, poštovú obálku k faktúre č. 260001, e-mail odoslaný dňa 13.04.2026 na adresu uvedenú vo faktúrach, Zmluvy o prenájme strojov, uzatvorené so spoločnosťou GEOFARMA s. r. o. zo dňa 29.12.2023, 02.02.2024, 29.01.2025, 02.02.2025, výzvu spoločnosti GEOFARMA, s. r. o. zo dňa 08.12.2025, výzvu právneho zástupcu žalobcu adresovanú spoločnosti GEOFARMA, s. r. o. zo dňa 13.03.2026 vrátane potvrdenia o sledovaní zásielky, výzvu spoločnosti GEOFARMA, s. r. o. zo dňa 01.04.2026 vrátane podacieho lístku, oznámenie o zadržaní hnuteľnej veci zo dňa 10.04.2026 a fotokópiu poštovej obálky k oznámeniu.
1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), ďalej § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 151s ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia návrhu.
Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací a preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému.
Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, ba dokonca aj prostredníctvom faktických činov (napr. zničenie veci).
Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami - s predmetnými strojmi (zákaz disponovania s nimi), ktoré sú v jeho vlastníctve.
1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.
Konštatoval, že „návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania so strojmi, bližšie špecifikovanými v návrhu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal pravdepodobnosť svojho nároku a neosvedčil ani dôvodnosť svojich tvrdení. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na to, že mu hrozí nenapraviteľná ujma, pretože z oznámenia žalovaného je zrejmé, že v prípade neuhradenia fiktívnej dlžnej sumy tento pristúpi k jej uspokojeniu zo zadržaných vecí. Nemožnosť užívať stroje zároveň žalobcovi spôsobuje denné straty na ušlom zisku a znemožňuje mu plnenie zmluvných záväzkov voči tretím stranám.
Takéto konanie žalovaného však z predložených listinných dôkazov nevyplýva, pričom bližšie ho žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nekonkretizoval. Súdu preto nie je známe také konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že žalovaný v prípade neuhradenia fiktívnej dlžnej sumy pristúpi k uspokojeniu svojej pohľadávky zo zadržaných vecí. Táto skutočnosť však z oznámenia zo dňa 10.04.2026 nevyplýva, ani nebola súdu žiadnym spôsobom žalobcom preukázaná. Žalovaný v oznámení zo dňa 10. apríla 2026 upozornil žalobcu na to aké oprávnenia mu v zmysle zákona vyplývajú zo zádržného práva, teda vyslovene nedeklaroval úmysel uspokojiť svoju tvrdenú pohľadávku zo zadržaných vecí - strojov v prípade neuhradenia požadovanej sumy žalobcom, preto obavu žalobcu z možného scudzenia alebo speňaženia predmetných strojov nemožno považovať za opodstatnenú“. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil
žiadne reálne úkony žalovaného vedúce k disponovaniu s predmetnými strojmi vo vlastníctve žalobcu, resp. zámer žalovaného s predmetnými strojmi disponovať takým spôsobom, ktorým by žalobcovi mohla tvrdená ujma, resp. škoda vzniknúť. Tvrdenia žalobcu bez ich osvedčenia alebo aspoň osvedčenia zámeru žalovaného nejaké úkony vedúce k disponovaniu s predmetnými strojmi realizovať, nepostačujú na prijatie záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca svoje tvrdenia o hroziacej nenapraviteľnej ujme opiera prevažne o domnienky a hypotetické obavy, že žalovaný stroje poškodí, scudzí alebo speňaží.
Samotné tvrdenie žalovaného o možnosti uspokojenia pohľadávky zo zadržaných vecí však nemožno bez ďalšieho interpretovať ako bezprostrednú hrozbu svojvoľného alebo protiprávneho nakladania s predmetnými strojmi žalovaným, ale ako deklaráciu výkonu právneho prostriedku, ktorého oprávnenosť bude predmetom ďalšieho súdneho posúdenia. Žalobca zároveň neosvedčil konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný podniká reálne kroky smerujúce k poškodeniu, zatajeniu alebo scudzeniu predmetných strojov. Ani tvrdenia o nepriaznivej ekonomickej situácii žalovaného a jeho nízkych tržbách samy o sebe nepostačujú na záver o existencii bezprostredne hroziacej nenahraditeľnej ujmy. Pokiaľ žalobca poukazuje na vznik ušlého zisku a komplikácie pri plnení svojich záväzkov voči tretím osobám, ide predovšetkým o tvrdenú majetkovú ujmu, ktorá je v zásade reparovateľná prostriedkami súkromného práva, najmä nárokom na náhradu
škody. Samotná existencia hospodárskej straty preto bez ďalšieho neodôvodňuje podľa okresného súdu potrebu mimoriadneho zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že sa zaoberal aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva. Konštatoval, že nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto smere je podľa okresného súdu potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny zmluvný vzťah.
Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetné stroje boli na pozemky žalovaného umiestnené treťou osobou - spoločnosťou GEOFARMA, s. r. o., ktorá ich mala od žalobcu prenajaté a po skončení nájomného vzťahu ich žalobcovi nevrátila. Práve táto tretia osoba svojím konaním spôsobila stav, v dôsledku ktorého sa predmetné stroje nachádzajú na pozemkoch žalovaného bez jeho pričinenia. Za týchto okolností je potom podľa okresného súdu pasívna vecná legitimácia žalovaného otázna. Žalobca podľa okresného súdu neosvedčil existenciu takého právneho vzťahu medzi stranami, z ktorého by žalovanému voči žalobcovi vyplývala povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými strojmi alebo mu
tieto vydať. Samotná skutočnosť, že predmetné stroje sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, ešte bez ďalšieho nezakladá zodpovednosť žalovaného za stav spôsobený konaním tretej osoby (spoločnosti GEOFARMA s. r. o.). Žalovaný pritom podľa tvrdení žalobcu nevystupuje ako nájomca, uschovávateľ, ani ako osoba, ktorá by stroje od žalobcu prevzala do svojej dispozície na základe právneho titulu. Navyše žalovaný nevykonáva vo vzťahu k predmetným strojom faktickú držbu svojvoľne, ale tvrdí existenciu svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľností a v nadväznosti na to si voči predmetným strojom uplatnil zádržné právo.
Pokiaľ teda žalovaný so strojmi nakladá výlučne v rozsahu deklarovaného výkonu zádržného práva, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Otázka, či sú splnené zákonné podmienky výkonu zádržného práva, však predstavuje meritórnu otázku, ktorá si vyžaduje vykonať riadne dokazovanie a nemôže byť prejudikovaná v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel okresný súd k záveru, že žalobca v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ani vo vzťahu k dôvodnosti požadovaného zásahu do právneho postavenia žalovaného, v dôsledku čoho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal a v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na závažných procesných vadách a na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že svoje odvolanie opiera o odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP a o odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zásadným procesným pochybením, ktoré podľa žalobcu spôsobuje zmätočnosť celého doterajšieho konania a zakladá bezprostredný dôvod na zmenu odvolaním napadnutého uznesenia je porušenie práva na spravodlivý proces a práva na nezávislý a nestranný súd. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vydal sudca Mgr.
Vladimír Lukáč, ktorého nestrannosť bola v prejednávanej veci závažným spôsobom spochybnená a ktorý mal byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený; uvedený odvolací dôvod žalobca argumentačne rozvinul v časti odvolania, označenej ako „subjektívna a objektívna nestrannosť sudcu Mgr. Lukáča“.
V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že druhým nosným pilierom podaného odvolania je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý nesprávne vyhodnotil povahu uplatneného zádržného práva a s ním spojeného protiprávneho konania žalovaného. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že „žalovaný sa snaží zakryť protiprávne zmocnenie sa cudzieho majetku vysokej hodnoty fiktívnym a účelovo vytvoreným zabezpečovacím inštitútom, čomu súd prvej inštancie nepochopiteľne poskytol ochranu“. Poukázal na to, že podmienky platného vzniku zádržného práva sú upravené v § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka; základným predpokladom je, že veriteľ má vec vo svojej faktickej moci v súlade s právom, t. j. jeho držba veci je oprávnená a vec sa do jeho dispozície nedostala protiprávnym spôsobom. Zádržné právo ako jednostranný vecnoprávny zabezpečovací inštitút nemôže vzniknúť a požívať právnu ochranu, ak sú naplnené znaky svojvôle alebo ľstivosti.
Zdôraznil, že v prejednávanej veci hodnoverne osvedčil, že zádržné právo žalovanému nikdy platne nevzniklo, pretože držba strojov bola nadobudnutá ľstivým a svojvoľným spôsobom. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zásadným a pre vec rozhodujúcim zistením, ktoré súd prvej inštancii úplne odignoroval, je skutočnosť, že zádržné právo žalovaného ex lege zaniklo pre nesplnenie kogentných zákonných podmienok.
V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na to, že žalovaný v oznámení zo dňa 10. apríla 2026 výslovne uviedol, že ním uplatňovaná pohľadávka vo výške 166.050,- Eur titulom prenájmu časti pozemkov - parkovacieho státia vyplýva z neuhradenej faktúry č. 260001.
Z hľadiska právneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak žalovaný sám jednoznačne definoval právny titul svojej pohľadávky ako nájomný vzťah. „Právna úprava záložného práva prenajímateľa obsiahnutá v § 672 Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k všeobecnému zádržnému právu upravenému v § 151s Občianskeho zákonníka v pozícii lex specialis“. Žalovaný nemôže toto kogentné ustanovenie obchádzať účelovou zmenou označenia právneho úkonu. Zadržanie vecí bez toho, aby bol v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 8 dní podaný návrh na súpis zadržaných vecí, má za následok automatický zánik zádržného práva priamo zo zákona a zakladá povinnosť veriteľa zadržané veci bezodkladne vydať. V prejednávanej veci došlo k zadržaniu predmetných strojov a k doručeniu oznámenia žalovaného žalobcovi dňa 14. apríla 2026. Zákonná lehota 8 dní na podanie návrhu na súpis zadržaných vecí uplynula dňa 22. apríla 2026. Žalovaný žiadny takýto návrh v prekluzívnej lehote nepodal a k súpisu zadržaných vecí súdom poverenou osobou nikdy nedošlo.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zádržné právo žalovaného k predmetným technologickým strojom ex lege zaniklo najneskôr dňa 22. apríla 2026. Od tohto momentu žalovaný zadržiava stroje v hodnote vyše 1,2 mil.
Eur úplne bez právneho dôvodu, pričom jeho konanie je čisto protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, voči ktorému súd prvej inštancie nesprávne odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu.
2.1 V časti odvolania označenej ako „Extrémna disproporcia hodnôt a rozpor s dobrými mravmi“ žalobca uviedol, že „ďalším dôvodom neplatnosti uplatneného zádržného práva je hrubý nepomer medzi hodnotou zadržaného majetku a hodnotou zabezpečovanej údajnej a fiktívnej pohľadávky. Hodnota technologických drvičov predstavuje sumu 1,2 mil. Eur bez DPH, zatiaľ čo žalovaný tvrdí existenciu pohľadávky vo výške 166.050,- Eur. Pomer medzi hodnotou zadržaného majetku a tvrdeným dlhom vykazuje takmer 8-násobný nepomer. Z konštantnej judikatúry pritom vyplýva, že ak hodnota zadržanej veci extrémne a niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu uplatňovanej pohľadávky, takéto konanie predstavuje zjavné zneužitie práva a šikanózny výkon práva, ktorý je v priamom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu zadržania podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zadržiavaním kritickej výrobnej infraštruktúry obrovskej hodnoty pre spornú a fiktívnu pohľadávku za spätné „parkovné“ bez existencie nájomnej zmluvy, je nemravným konaním smerujúcim k likvidácii žalobcu ako podnikateľa, ktorému súdy nesmú poskytovať ochranu“.
2.2 Vo vzťahu k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní uviedol, že jednoznačne osvedčil bezprostrednú hrozbu vzniku škody s poukazom na písomné oznámenie žalovaného, v ktorom mu žalovaný dňa 10. apríla 2026 „udelil 10-dňové ultimátum“, že v prípade neuhradenia fiktívnej dlžnej sumy mieni pristúpiť k ďalším krokom, vrátane trvajúcej retencie.
Súd prvej inštancie tento prejav vôle žalovaného bagatelizoval s tvrdením, že žalovaný v oznámení zo dňa 10. apríla 2026 iba žalobcu upozornil na zákonné oprávnenia pri výkone súdneho rozhodnutia a nedeklaroval úmysel uspokojiť sa mimosúdne. Tento záver súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu na hrubom nesprávnom právnom posúdení hmotného práva. Zdôraznil, že zádržné právo v zmysle slovenskej civilistiky a judikatúry Najvyššieho súdu SR plní výlučne zabezpečovaciu a motivačnú funkciu, avšak nemá uhradzovaciu (solučnú) funkciu.
Oprávnená osoba nie je oprávnená so zadržanou vecou mimosúdne disponovať, predať ju (a to ani prostredníctvom dobrovoľnej dražby) alebo ju svojpomocne speňažiť. Speňaženie zadržanej veci je možné realizovať výlučne v rámci exekučného konania súdnym exekútorom, na základe právoplatného exekučného titulu. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že ak mu žalovaný v oznámení zo dňa 10. apríla 2026 „udelil prísne ultimátum na zaplatenie fiktívnej dlžnej sumy s tým, že v prípade jej nezaplatenia deklaroval zámer pristúpiť k uspokojeniu svojej pohľadávky zo zadržaných vecí, výslovne tým pohrozil vykonaním nelegálneho svojpomocného aktu speňaženia cudzieho majetku, nakoľko žiadnym exekučným titulom nedisponuje. Takéto vyhlásenie žalovaného zakladá bezprostrednú a reálnu hrozbu neoprávneného mimosúdneho scudzenia a poškodenia predmetných strojov, ktorú bol súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť ako bezprostredné ohrozenie práv žalobcu vyžadujúcich neodkladný zásah, čo však neurobil. „Hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy je umocnená extrémnou ekonomickou disproporciou medzi žalobcom
a žalovaným, čo ilustruje aj informácia o vykazovaných ročných tržbách žalovaného vo výške cca 11.000,- Eur, čo preukazuje absolútnu finančnú nespôsobilosť žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v prípade zničenia či predaja strojov. Z predložených údajov je zrejmé, že ak by žalovaný predmetné stroje scudzil, poškodil alebo neoprávnene premiestnil, odkazovanie žalobcu na následnú súdnu ochranu vo forme nároku na náhradu škody by bolo čisto iluzórne.
Pri ročných tržbách žalovaného na úrovni 11.000,- Eur by kompenzácia škody presahujúca 1,2 mil., Eur trvala viac ako jedno storočie, čo fakticky znamená absolútnu nevymožiteľnosť práva, nemožnosť užívať stroje, čo spôsobuje žalobcovi denné straty na ušlom zisku a vystavuje ho zmluvným sankciám od jeho zmluvných partnerov, čo predstavuje akútne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej a nezvratnej ujmy, ktoré si vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil intenzitu dokazovania vyžadovanú v konaní o neodkladnom opatrení. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/18/2024) sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevyžaduje nepochybné preukázanie všetkých skutočností tak ako je tomu v konaní vo veci samej, ale postačuje ich osvedčenie na úrovni
vysokej pravdepodobnosti. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na to, že predložil súdu „kompletnú sadu listinných dôkazov“, vrátane zmlúv o prenájme, výziev na vrátenie strojov, oznámenia žalovaného o zadržaní strojov, ktoré spoľahlivo osvedčujú neexistenciu jeho zmluvného vzťahu so žalovaným, svojvoľné konanie štatutára žalovaného a zjavnú fiktívnosť uplatneného nároku. Trvanie na tom, že otázka splnenia podmienok zádržného práva je meritórnou otázkou, ktorú nemožno prejudikovať, vedie v praxi k tomu, že žalovaný môže beztrestne a protiprávne zadržiavať cudzí majetok obrovskej hodnoty po dobu niekoľkých rokov, kým prebehne meritórne konanie, čím sa úplne marí zmysel a účinnosť súdnej ochrany. Neodkladné opatrenie má v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku preventívny charakter a jeho cieľom je urýchlená ochrana ohrozených práv.
Ak existuje obava, že žalovaný s majetkom naloží v rozpore so zákonom, pričom nie je schopný garantovať náhradu škody, sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými strojmi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“.
2.3 V závere odvolania žalobca navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní veci v súlade s § 388 Civilného sporového poriadku odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. mája 2026, č. k. 20C/39/2026-53 zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a aby vydal nasledovné uznesenie: I. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s technologickými strojmi: Odrazový drvič KLEEMANN MR 130 Z EVO, v. č. K0770353, Kužeľový drvič KLEEMANN MCO 9 S EVO, v. č. K0740088, Čeľusťový drvič KLEEMANN MC110 Z EVO, v. č. K0060478, najmä je povinný zdržať sa ich predaja, darovania, založenia, prenájmu tretím osobám, ako aj ich premiestneniu z lokality Lom Tuhár (dobývací priestor Tuhár, GPS súradnice: 48°25'13.3"N 19°31'27.2"E) bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu. II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladné opatrenia žalobu o vydanie veci. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. V priebehu odvolacieho konania, v podaní zo dňa 08. 06. 2026, zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť a žiadal, aby súd späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripustil, uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 20C/39/2026-53 zo dňa 15.05.2026 zrušil a konanie zastavil; zároveň navrhol, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že po podaní odvolania došlo k zásadnej zmene skutkových okolností. Žalovaný mu doručil list s názvom „Oznámenie o ukončení uplatňovania zádržného práva k hnuteľným veciam“ zo dňa 3. júna 2026, kde uviedol že stornoval (dobropisoval) ním uplatnenú pohľadávku vo výške 166.050 Eur vystavením opravnej faktúry (dobropisu) č. 260200001, v dôsledku čoho zádržné právo k predmetným strojom zaniklo. Následne žalovaný dobrovoľne vydal žalobcovi predmetné technologické stroje. Tieto stroje prevzal zmluvný dopravca a previezol ich na určené miesto, mimo dispozície žalovaného. Vzhľadom k tomu, že uplatňované zádržné právo bolo žalovaným formálne zrušené, fiktívna pohľadávka stornovaná a stroje boli v celom rozsahu vydané do dispozície žalobcu, pominula bezprostredná potreba úpravy pomerov medzi stranami. Sledovaný účel ochrany vlastníckeho práva žalobcu bol dosiahnutý priamym plnením zo strany žalovaného po začatí konania; „s poukazom na uvedené zobral žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť“. Vo vzťahu k trovám konania žalobca v späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že o trovách konania navrhuje rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Poukázal pritom na to, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že „ak navrhovateľ vezme návrh späť pre správanie odporcu, ktorý po podaní návrhu splnil to, čo bolo predmetom konania, procesné zavinenie na zastavení konania nesie odporca“. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, pretože žalovaný zadržiaval predmetné stroje protiprávne. Skutočnosť, že žalovaný až na základe prebiehajúceho odvolacieho konania, podaného trestného oznámenia a hroziacej náhrady škody uvoľnil stroje a stornoval pohľadávku dobropisom, jednoznačne podľa žalobcu preukazuje príčinnú súvislosť medzi konaním o nariadení neodkladného opatrenia a správaním žalovaného, ktorým bol uspokojený nárok žalobcu; žalovaný preto procesne zavinil zastavenie konania.
4. Výzvou zo dňa 10. 06. 2026, adresovanou žalovanému, doručenou žalovanému dňa 14. 06. 2026, odvolací súd žalovaného vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadril či súhlasí so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
6. Podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, v lehote podľa ust. § 370 ods. 1 CSP (t. j. skôr ako odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť) späť a žalovaný so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril nesúhlas, odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 ods. 2 CSP v spojení s Čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP (t. j. za požitia analógie, keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 20C/39/2026-53 zo dňa 15.05.2026 zrušil, späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripustil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, pretože procesné zavinenie zastavenia konania je vzhľadom na skutočnosti opísané v späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doložené listinnou „Oznámenie o ukončení uplatňovania zádržného práva k hnuteľným veciam podľa § 151s Občianskeho zákonníka“, vystavenou žalovaným dňa 03. 06. 2026, na strane žalovaného.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.