11Co/72/2026

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 244,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/140/2025-79 zo dňa 04.02.2026, takto

rozhodol:

Rozsudok

súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 244,94 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 04.05.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, III. uviedol, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 1.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 zákona 380/2001 Z.z., § 524 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vozidlo poškodenej B. bolo umiestnené v servise Seco Autotrans, s.r.o., so sídlom v Martine dňa 19.02.2024 s tým, že predpokladaná cena opravy bola odhadnutá na 3.404 Eur a predpokladaný termín ukončenia opravy bol podľa zákazkového listu stanovený k 01.03.2024. Nakoniec ale bolo vozidlo v servise dlhšie, o čom svedčí faktúra servisu Seco Autotrans, s.r.o., Martin, č. 244240089 adresovaná poškodenej B., ktorá bola vystavená 18.3.2024 s tým, že služba opravy motorového vozidla bola dodaná 18.03.2024 a celková cena opravy predstavovala 4.336,37 Eur. Listom z 19.03.2024 oznámila žalovaná poisťovňa poškodenej A. B., že 19.03.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého prepláca náklady opravy vo výške 4.336,37 Eur na účet vyššie uvádzaného autoservisu. Poškodená dňa 19.02.2024, keď odovzdala auto v servise (a to po dohode so servisom – ako vyplynulo z vyhlásenia poškodenej pre žalovanú), uzavrela v tento deň so žalobcom zmluvu o prenájme vozidla Ford Focus, ev. číslo C. za nájomné 50 Eur denne vrátane DPH. Vozidlo vrátila podľa zmluvy dňa 19.03.2024, teda v deň, kedy preberala svoje

Postúpenie pohľadávky bolo odplatné a odplata za postúpenie zodpovedala sume 1.049,76 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že nárok poškodenej – postupcu – na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky sa započítava voči nároku postupníka – žalobcu – na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo v zmysle vyúčtovanej faktúrou č. 240156, ktorú vystavil postupník.

Z jej oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vyplynulo, že poisťovňa mala nejaké prestoje a o tom je možné uvažovať aj vzhľadom na skutočnosť, že oprava motorového vozidla stála poškodenú o takmer 1.000 Eur viac, ako bol pôvodný odhad ceny opravy uvádzaný v zákazkovom liste, rovnako trvala dlhšie, ako bol pôvodný odhad dĺžky opravy v zákazkovom liste. Možno preto dôvodne predpokladať, že pri oprave motorového vozidla boli zistené ďalšie chyby a problémy, ktoré si vyžadovali predĺženie času opravy, pravdepodobne aj doohliadky zo strany likvidátorov poisťovne. V každom prípade však žalovaná poisťovňa neposkytla súdu žiadne dôkazy, ktorými by podporila svoje tvrdenie o tom, že oprava poškodeného motorového vozidla mohla trvať maximálne 23 dní a len po takúto dobu mohla poškodená B. účelne využívať náhradné motorové vozidlo.

Argumentácia žalovanej uvádzaná v poslednom vyjadrení, ktorým súčasne ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, zostala len v rovine tvrdení a žalovaná k možnej kratšej dobe opravy, ako bolo vyššie konštatované, nič nepreukázala. 1.3 Súd preto dospel k záveru, že oprava motorového vozidla poškodenej A. B. si vyžiadala dlhší čas a súčasne aj vyššie náklady, než boli pôvodne odhadované.

Ak žalovaná potom neposkytla žalovanému plnenie v celom tomto rozsahu, ale poistné plnenie krátila o sumu 244,94 Eur, urobila tak nedôvodne a takýto nárok žalobca proti žalovanej poisťovni má. 1.4 V súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. súd žalovanú poisťovňu zaviazal k tomu, aby žalobcovi, ktorý sa stal novým veriteľom pohľadávky voči nej postúpením pohľadávky, zaplatila zvyšok nároku vo výške 244,94 Eur. Keďže poisťovňa neposkytla celé dôvodné poistné plnenie v lehote, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ust. § 11 ods. 7, dostala sa po uplynutí po 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti do omeškania. Preto ak žalobca žiadal úroky z omeškania od 04.05.2024, žiadal ich v dobe, keď už žalovaná bola v omeškaní s úhradou poistného plnenia. 1.5 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Inak povedané, uviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ako aj označil príslušné dôkazy, ktorými spochybňoval celkovú dobu opravy havarovaného vozidla. V konaní teda bola sporná otázka nákladov za prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno možno vo všeobecnosti charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok súdneho konania.

Podľa žalovaného teda žalobca počas konania nedoložil žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že oprava havarovaného vozidla mala v danom prípade trvať v deklarovanom rozsahu 30 dní. Iba všeobecné a neurčité skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj absencia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho žalobcom deklarovanú dobu opravy havarovaného vozidla, v žiadnom prípade nepostačuje na vyhovenie žalobe. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, ako aj III. ÚS 476/2024 zo dňa 19.12.2024.

Súd, čo sa týka posúdenia dôvodnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla v období od 19.02.2024 do 19.03.2024, nielenže vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale taktiež celé konanie zaťažil aj vadou zmätočnosti, v dôsledku čoho došlo taktiež k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.

dní bez toho, aby uvedené zníženie akýmkoľvek spôsobom relevantne odôvodnil a bez toho, aby do konania predložil relevantný dôkaz preukazujúci, že servis bol schopný skutočne vykonať opravu za 23 dní. Je to práve žalovaný, ktorý má povinnosť preukazovať údajnú neprimeranosť dĺžky opravy, čo potvrdzujú aj rozhodnutia krajských súdov. Žalobca poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/16/2025 zo dňa 30.04.2025, ako aj 9Co/65/2025 zo dňa 29.07.2025. Žalobca tiež poukazuje, že žalovaný nesprávnym spôsobom interpretuje Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 62/2022 a III. ÚS 602/2022, keď vychádzajúc z týchto nálezov je potrebné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Poškodený sa počas celej dĺžky opravy nachádza v rovnakom postavení, a to v takom, že je fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/152/2024 zo dňa 27.08.2024, ktorý sa taktiež zaoberal dĺžkou

Vo vzťahu k odopretiu poskytnutia náhrady škody za prenajaté vozidlo musí síce žalobca vzniknutú škodu preukázať, avšak dôvody na odopretie časti uplatneného plnenia musí preukázať žalovaný. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, žalovaný touto námietkou nesprávne interpretuje obsah a aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, keďže z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jednotlivé dôkazy nielenže hodnotil samostatne ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a svoje skutkové závery logicky, presvedčivo a preskúmateľne odôvodnil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. a III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žaloby, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodnej otázky (t.j. otázky doby účelnosti nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného) je (vo vzťahu k rozsahu od súdu žalobou požadovaného a v prejednávanej veci relevantného prieskumu) vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd v odvolaní sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať ex offo, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

10. Nosnou odvolacou námietkou žalovaného teda ostala účelná doba nájmu náhradného vozidla, ktorá v skutočnosti trvala 30 kalendárnych dní od 19.02.2024 do 19.03.2024 a podľa žalovaného mala trvať o 7 dní kratšie. Žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie presunu dôkazného bremena, ako aj nesprávne skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.

Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou poisteného motorového vozidla.

svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V prípade totálnej škody možno za relevantnú považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia

12. Je nesporné, že vozidlo právnej predchodkyne žalobkyne bolo po poškodení dopravnou nehodou v autoservise v čase od 19.02.2024 do 19.03.2024, keď poisťovňa oznámila, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie vo výške fakturovanej servisom, po ktorý čas mala poškodená prenajaté motorové vozidlo. Čas trvania predmetnej opravy a čas nájmu motorového vozidla nie je sporný. Po túto dobu právna predchodkyňa žalobkyne ako poškodená v dôsledku dopravnej nehody vozidlom škodcu nemohla svoje vozidlo využívať. Náklady na prenájom vozidla počas opravy motorového vozidla tak v zásade možno považovať za oprávnené.

13. Pokiaľ žalovaný rozporuje či už v prvostupňovom a následne aj v odvolacom konaní primeranosť trvania opravy motorového vozidla, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že doba opravy motorového vozidla bola neprimeraná. V tomto smere však možno konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). V Žiline dňa 29. júna 2026

JUDr. Eva Malíková

predsedníčka senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu (z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať/ § 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Vladimír Topoľančík