← Späť na vyhľadávanie
Krajský súd·Rozsudok·29.06.2026

11Co/72/2026

ECLI:SK:KSZA:2026:6125382331.1

PotvrdzujePriznáva
Súd
Krajský súd v Žiline
Sudca
JUDr. Eva Malíková
IČS
6125382331

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 244,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/140/2025-79 zo dňa 04.02.2026, takto

rozhodol:

Rozsudok

súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 244,94 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 04.05.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, III. uviedol, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 1.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 zákona 380/2001 Z.z., § 524 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.2 Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tvrdený žalobcom v jeho replike a totiž, že 26.1.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo A. B., Škoda Fabia, ev. číslo C., a to vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej.

Vozidlo poškodenej B. bolo umiestnené v servise Seco Autotrans, s.r.o., so sídlom v Martine dňa 19.02.2024 s tým, že predpokladaná cena opravy bola odhadnutá na 3.404 Eur a predpokladaný termín ukončenia opravy bol podľa zákazkového listu stanovený k 01.03.2024. Nakoniec ale bolo vozidlo v servise dlhšie, o čom svedčí faktúra servisu Seco Autotrans, s.r.o., Martin, č. 244240089 adresovaná poškodenej B., ktorá bola vystavená 18.3.2024 s tým, že služba opravy motorového vozidla bola dodaná 18.03.2024 a celková cena opravy predstavovala 4.336,37 Eur. Listom z 19.03.2024 oznámila žalovaná poisťovňa poškodenej A. B., že 19.03.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého prepláca náklady opravy vo výške 4.336,37 Eur na účet vyššie uvádzaného autoservisu. Poškodená dňa 19.02.2024, keď odovzdala auto v servise (a to po dohode so servisom – ako vyplynulo z vyhlásenia poškodenej pre žalovanú), uzavrela v tento deň so žalobcom zmluvu o prenájme vozidla Ford Focus, ev. číslo C. za nájomné 50 Eur denne vrátane DPH. Vozidlo vrátila podľa zmluvy dňa 19.03.2024, teda v deň, kedy preberala svoje

opravené vozidlo zo servisu. Faktúrou č. 240156 vyúčtoval žalobca poškodenej prenájom náhradného motorového vozidla za celkovo 30 dní v sume 1.049,76 Eur spolu s DPH. V ten istý deň 19.03.2024 uzavrela poškodená B. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Touto zmluvou poškodená ako postupca svoju pohľadávku voči žalovanej poisťovni z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 26.01.2024 na Škode Fabia, ev. číslo C., postúpila podľa § 524 Obč. zákonníka na žalobcu ako postupníka.

Postúpenie pohľadávky bolo odplatné a odplata za postúpenie zodpovedala sume 1.049,76 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že nárok poškodenej – postupcu – na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky sa započítava voči nároku postupníka – žalobcu – na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo v zmysle vyúčtovanej faktúrou č. 240156, ktorú vystavil postupník.

Poškodená súčasne toho istého dňa listom z 19.03.2024 oznámila postúpenie pohľadávky spoločnosti, teda žalovanej poisťovni. Žalovaná poisťovňa listom z 19.04.2024 oznámila už priamo žalobcovi, teda postupníkovi, že 19.04.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytuje náhradu nákladov za použitie náhradného vozidla, avšak priznaná doba zapožičania náhradného vozidla je len 23 dní, čo je primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Preto žalovaná poskytla žalobcovi len sumu 804,82 Eur a nepriznala náhradu nákladov na náhradné vozidlo za 7 dní. Žalovaná však nijakým spôsobom nezdôvodnila, prečo považuje za primeranú dobu užívania náhradného motorového vozidla 23 dní a nie 30 dní, po ktorú oprava poškodeného motorového vozidla A. B. trvala a po ktorú ona užívala náhradné motorové vozidlo zapožičané od žalobcu.

Z jej oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vyplynulo, že poisťovňa mala nejaké prestoje a o tom je možné uvažovať aj vzhľadom na skutočnosť, že oprava motorového vozidla stála poškodenú o takmer 1.000 Eur viac, ako bol pôvodný odhad ceny opravy uvádzaný v zákazkovom liste, rovnako trvala dlhšie, ako bol pôvodný odhad dĺžky opravy v zákazkovom liste. Možno preto dôvodne predpokladať, že pri oprave motorového vozidla boli zistené ďalšie chyby a problémy, ktoré si vyžadovali predĺženie času opravy, pravdepodobne aj doohliadky zo strany likvidátorov poisťovne. V každom prípade však žalovaná poisťovňa neposkytla súdu žiadne dôkazy, ktorými by podporila svoje tvrdenie o tom, že oprava poškodeného motorového vozidla mohla trvať maximálne 23 dní a len po takúto dobu mohla poškodená B. účelne využívať náhradné motorové vozidlo.

Poškodená poisťovňa neprodukovala žiadny dôkaz, ktorým by súdu preukázala, že v danom čase v konkrétnom servise pri type poškodeného motorového vozidla mohla oprava trvať kratšie o 7 dní a že servis za takúto dobu kapacitne mohol opravu zvládnuť.

Argumentácia žalovanej uvádzaná v poslednom vyjadrení, ktorým súčasne ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, zostala len v rovine tvrdení a žalovaná k možnej kratšej dobe opravy, ako bolo vyššie konštatované, nič nepreukázala. 1.3 Súd preto dospel k záveru, že oprava motorového vozidla poškodenej A. B. si vyžiadala dlhší čas a súčasne aj vyššie náklady, než boli pôvodne odhadované.

Nebol produkovaný žiadny dôkaz preukazujúci, že by poškodená B. mohla ovplyvniť dĺžku opravy, resp. činnosť servisu. Zo strany žalovanej neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že servis mohol skrátiť dĺžku opravy, a preto súd dospel k presvedčeniu, že A. B. po dobu opravy od 19.02.2024 do 19.03.2024, keď poisťovňa oznámila, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytuje poistné plnenie vo výške fakturovanej servisom, dôvodne užívala náhradné motorové vozidlo. Vo vzťahu k žalobcovi potom poškodenej A. B. vznikol záväzok v dôvodne fakturovanej výške 1.049,76 Eur a tento dlh zanikol započítaním proti pohľadávke poškodenej B. na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky podľa vyššie uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávky. Na žalobcu potom prešiel nárok vo výške, ktorú súd považoval za dôvodnú a správnu 1.049,76 Eur v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka.

Ak žalovaná potom neposkytla žalovanému plnenie v celom tomto rozsahu, ale poistné plnenie krátila o sumu 244,94 Eur, urobila tak nedôvodne a takýto nárok žalobca proti žalovanej poisťovni má. 1.4 V súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. súd žalovanú poisťovňu zaviazal k tomu, aby žalobcovi, ktorý sa stal novým veriteľom pohľadávky voči nej postúpením pohľadávky, zaplatila zvyšok nároku vo výške 244,94 Eur. Keďže poisťovňa neposkytla celé dôvodné poistné plnenie v lehote, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ust. § 11 ods. 7, dostala sa po uplynutí po 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti do omeškania. Preto ak žalobca žiadal úroky z omeškania od 04.05.2024, žiadal ich v dobe, keď už žalovaná bola v omeškaní s úhradou poistného plnenia. 1.5 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Voči citovanému rozsudku podala odvolanie v zákonnej lehote žalovaná, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Má za to, že čo sa týka posúdenia nevyhnutnej doby opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla), tak súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasí s konštatovaním súdu v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje za primeranú dobu užívania náhradného motorového vozidla 23 dní a nie 30 dní, a taktiež keď uviedol, že žalovaný neposkytol súdu žiadne dôkazy, ktorými by podporil svoje tvrdenie. Žalovaný počas konania prd súdom prvej inštancie rozporoval celkovú dobu opravy havarovaného vozidla, a to predovšetkým s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu havarovaného vozidla, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.04.2024.

Inak povedané, uviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ako aj označil príslušné dôkazy, ktorými spochybňoval celkovú dobu opravy havarovaného vozidla. V konaní teda bola sporná otázka nákladov za prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno možno vo všeobecnosti charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok súdneho konania.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd v danom prípade nesprávne právne posúdil otázku rozloženia dôkazného bremena v súdnom konaní. Žalovaný je toho názoru, že nakoľko ten teda počas konania pred súdom prvej inštancie s poukazom na čistý čas opravy havarovaného vozidla vyplývajúci z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.04.2024, rozporoval žalobcom deklarovanú dĺžku opravy havarovaného vozidla, tak potom dôkazné bremeno ohľadom tejto spornej skutočnosti v danom prípade zaťažovalo žalobcu, ktorý existenciu tejto spornej skutočnosti tvrdil a ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. Žalovaný má za to, že žalobca v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že oprava havarovaného vozidla a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla mala v danom prípade trvať nie 30 ale 23 dní, teda v dĺžke uznanej žalovaným.

Podľa žalovaného teda žalobca počas konania nedoložil žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že oprava havarovaného vozidla mala v danom prípade trvať v deklarovanom rozsahu 30 dní. Iba všeobecné a neurčité skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj absencia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho žalobcom deklarovanú dobu opravy havarovaného vozidla, v žiadnom prípade nepostačuje na vyhovenie žalobe. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, ako aj III. ÚS 476/2024 zo dňa 19.12.2024.

Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 376/2024, ako aj I. ÚS 335/2019. Žalovaný má teda za to, že súd jednotlivé dôkazy hodnotil v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v takej miere, že tým celé konanie i jeho výsledok postavil do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti.

Súd, čo sa týka posúdenia dôvodnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla v období od 19.02.2024 do 19.03.2024, nielenže vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale taktiež celé konanie zaťažil aj vadou zmätočnosti, v dôsledku čoho došlo taktiež k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.

Naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Nestotožňuje sa s odvolacou námietkou žalovaného, že čo sa týka posúdenia nevyhnutnej doby opravy havarovaného vozidla, súd mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdiť. Ako už uvádzali, odmena za opravu uvedená vo faktúre za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné servisy majú prax čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlo zadržiaval umelo, prípadne naťahoval dĺžku opravy. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu. Žalobca do konania predložil dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva dĺžka opravy poškodeného vozidla. Žalovaný si svojvoľne určil trvanie opravy poškodeného vozidla na 23

dní bez toho, aby uvedené zníženie akýmkoľvek spôsobom relevantne odôvodnil a bez toho, aby do konania predložil relevantný dôkaz preukazujúci, že servis bol schopný skutočne vykonať opravu za 23 dní. Je to práve žalovaný, ktorý má povinnosť preukazovať údajnú neprimeranosť dĺžky opravy, čo potvrdzujú aj rozhodnutia krajských súdov. Žalobca poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/16/2025 zo dňa 30.04.2025, ako aj 9Co/65/2025 zo dňa 29.07.2025. Žalobca tiež poukazuje, že žalovaný nesprávnym spôsobom interpretuje Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 62/2022 a III. ÚS 602/2022, keď vychádzajúc z týchto nálezov je potrebné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Poškodený sa počas celej dĺžky opravy nachádza v rovnakom postavení, a to v takom, že je fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/152/2024 zo dňa 27.08.2024, ktorý sa taktiež zaoberal dĺžkou

opravy vozidla a z ktorého vyplýva, že dĺžku opravy motorového vozidla nie je zákazník spôsobilý za bežných okolností spravidla ovplyvniť. Dĺžka opravy vozidla v servise je závislá od konkrétnych okolností opravy daného motorového vozidla, pričom je potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti vyskytujúce sa nezávisle od vôle poškodeného a servisu vykonávajúceho opravu.

Vo vzťahu k odopretiu poskytnutia náhrady škody za prenajaté vozidlo musí síce žalobca vzniknutú škodu preukázať, avšak dôvody na odopretie časti uplatneného plnenia musí preukázať žalovaný. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, žalovaný touto námietkou nesprávne interpretuje obsah a aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, keďže z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jednotlivé dôkazy nielenže hodnotil samostatne ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a svoje skutkové závery logicky, presvedčivo a preskúmateľne odôvodnil.

Rovnako neobstojí ani tvrdenie o zmätočnosti konania, keďže rozhodnutie obsahuje jasné skutkové zistenia, právne posúdenie aj logickú väzbu medzi vykonanými dôkazmi a prijatými závermi, a preto spĺňa všetky požiadavky preskúmateľnosti. Žalovaný neidentifikoval žiadnu konkrétnu procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. a III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žaloby, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodnej otázky (t.j. otázky doby účelnosti nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného) je (vo vzťahu k rozsahu od súdu žalobou požadovaného a v prejednávanej veci relevantného prieskumu) vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd v odvolaní sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať ex offo, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

8. Odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné. Odvolací súd poukazuje za zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie odvolacích dôvodov v podanom odvolaní. Nová koncepcia CSP zvyšuje požiadavky na procesnú zodpovednosť sporovej strany za nedostatok jej aktivity (prípadne za pasivitu). Uvedené sa prejavuje aj v tom, že nie je postačujúce, ak odvolateľ uvedie odvolací dôvod len opísaním zákonného ustanovenia bez uvedenia konkrétnych namietaných skutočností.

9. Žalovaný neuviedol nijaké konkrétne skutočnosti, pokiaľ namietol odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako to platí o odvolacom dôvode v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP – konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Nosnou odvolacou námietkou žalovaného teda ostala účelná doba nájmu náhradného vozidla, ktorá v skutočnosti trvala 30 kalendárnych dní od 19.02.2024 do 19.03.2024 a podľa žalovaného mala trvať o 7 dní kratšie. Žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie presunu dôkazného bremena, ako aj nesprávne skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.

11. Súd poukazuje na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako to vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného pred škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu.

Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou poisteného motorového vozidla.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 (na ktorý poukazuje samotný žalovaný), z ktorého vyplýva, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať

svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V prípade totálnej škody možno za relevantnú považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia

podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. poukázania finančných prostriedkov), keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

12. Je nesporné, že vozidlo právnej predchodkyne žalobkyne bolo po poškodení dopravnou nehodou v autoservise v čase od 19.02.2024 do 19.03.2024, keď poisťovňa oznámila, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie vo výške fakturovanej servisom, po ktorý čas mala poškodená prenajaté motorové vozidlo. Čas trvania predmetnej opravy a čas nájmu motorového vozidla nie je sporný. Po túto dobu právna predchodkyňa žalobkyne ako poškodená v dôsledku dopravnej nehody vozidlom škodcu nemohla svoje vozidlo využívať. Náklady na prenájom vozidla počas opravy motorového vozidla tak v zásade možno považovať za oprávnené.

V tomto smere žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a súd prvej inštancie správne skonštatoval účelnosť nákladov na prenájom motorového vozidla, ktoré možno považovať za vynaložené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

13. Pokiaľ žalovaný rozporuje či už v prvostupňovom a následne aj v odvolacom konaní primeranosť trvania opravy motorového vozidla, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že doba opravy motorového vozidla bola neprimeraná. V tomto smere však možno konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy.

14. Pokiaľ žalovaný má za to, že takýmto spôsobilým dôkazom preukázať primeranú dĺžku opravy bol čistý čas opravy havarovaného vozidla vyplývajúci z faktúry za opravu, odvolací súd konštatuje, že čistý čas opravy poškodeného vozidla nie je určujúce kritérium pre stanovenie celkovej doby trvania opravy. Nemožno vychádzať ani z primeranej dĺžky opravy z technického hľadiska, nakoľko to nemusí vo všetkých aspektoch zodpovedať konkrétnostiam posudzovaného prípadu. Trvanie opravy môže byť v každom individuálnom prípade podmienené ďalšími okolnosťami, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napríklad dni pracovného voľna počas umiestnenia motorového vozidla, objektívna nedostupnosť náhradných dielov, vyťaženosť prevádzok, disponibilný počet zamestnancov a podobne). Žalovaný vo svojej obrane pred súdom prvej inštancie a ani v samotnom odvolaní neuviedol konkrétne individuálne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť dĺžku trvania opravy motorového vozidla právnej predchodkyne žalobkyne. Žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k ním namietanej dĺžke doby trvania nájmu (opravy) a nepreukázal individuálne okolnosti tohto prípadu, pre ktoré by bolo dôvodné uznať dĺžku opravy len v trvaní 23 dní, t.j. skrátiť uplatnené poistné plnenie o 7 dní nájmu prenajatého motorového vozidla. Uvedené bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, pokiaľ chcel dosiahnuť priaznivé rozhodnutie, teda zamietnutie žaloby. Túto dôkaznú povinnosť si nesplnil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ku ktorému odvolateľ nevzniesol žiadne konkrétne odvolacie námietky.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). V Žiline dňa 29. júna 2026

JUDr. Eva Malíková

predsedníčka senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu (z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať/ § 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu (z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 11Co/72/2026 – Krajský súd v Žiline | AI Pravnik