← Späť na vyhľadávanie
Krajský súd·Uznesenie·22.06.2026

11CoCsp/16/2026

ECLI:SK:KSZA:2026:5126200519.2

MeníZamietaPriznáva
Súd
Krajský súd v Žiline
Sudca
JUDr. Vladimír Topoľančík
IČS
5126200519

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. A. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému spoločnosťou REBLÁN, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom 044 71 Cestice 118, IČO: 57 382 131, v konaní o neodkladnom opatrení, o odvolaní žalovaného (ďalej len „odporcu“) proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 12Csp/1/2026-53 zo dňa 12.02.2026, takto

rozhodol:

Uznesenie

súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odporcovi voči navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Odporcovi priznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu plnení mesačných splátok od navrhovateľky zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa 15.12.2025, ktorú uzatvoril veriteľ – odporca s navrhovateľkou ako dlžníkom (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia), poučil odporcu podľa § 337 ods. 2 a 3 CSP, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči navrhovateľke domáhať plnenia nároku zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa

15.12.2025. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia) a rozhodol, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III. odvolaním napadnutého uznesenia).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplynul záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka osvedčila aspoň základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana Konkrétne, že osvedčila existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, ktorá jej hrozí faktickým konaním. Mal preukázané, že navrhovateľka na základe telefonického hovoru poskytla osobné údaje (číslo účtu, občiansky preukaz - kópiu) a teda údaje, na podklade ktorých došlo k založeniu dvoch bankových účtov dňa 15.12.2025 a to v F. G. a XXX A., pričom podľa Centrálneho registra účtov mala účet vedený v H. A. od 18.04.2019. Na oba účty jej boli zaslané „načerpané“ prostriedky z úveru v F. 15.12.2025 v sume 25.000,- Eur, účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX referencia XXXXXXXXXX.

Na tento účet jej boli zaslané finančné prostriedky z titulu schváleného úveru, o ktorý však navrhovateľka podľa jej tvrdení nikdy nežiadala, ale v dôsledku konania tretej osoby došlo zo strany odporcu k schváleniu úveru a načerpaniu prostriedkov, ktoré boli bezprostredne po založení účtu 15.12.2025 do 17.12.2025 čerpané a preposielané na neznáme účty iných osôb, nakoľko pri poskytnutí údajov boli zasielané bezpečnostné predmety na telefónne číslo, ktoré však navrhovateľke podľa jej tvrdení nikdy nepatrilo, nemala ani vedomosť, komu patrí a tretia osoba na podklade elektronickej aplikácie prostriedky odosielala na iné účty. Poukázal na Oznámenie F. zo dňa 12.01.2025, ktorá vyjadrila poľutovanie, ak sa navrhovateľka stala obeťou podvodu s tým, že podľa ich evidencie si navrhovateľka vzala spotrebný úver 5242519385 v sume 25.257,- Eur, podľa telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX, na ktorý boli zasielané dokumenty a po jej úspešnom prihlásení tieto riadne podpísala a na toto číslo banka zaslala aj potvrdenie o uzatvorení zmluvy, peniaze jej boli odoslané na jej F. účet a suma 25.006,24 Eur bola použitá na

splatenie jej predošlého úveru číslo 5242519385 s tým, že banka očakáva riadne splatenie úveru, kde mesačná splátka je 409,12 Eur splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Súčasne jej bolo oznámené, že pri riešení jej podania neboli zistené nedostatky na strane banky a banka poskytne súčinnosť potrebnú vyšetrovateľovi na jeho žiadosť.

1.2 Podľa záveru súdu prvej inštancie navrhovateľka tak osvedčila existenciu nielen vzťahu medzi ňou a odporcom ako i to, že hoc ona svojím vlastným konaním si nezaložila bežný účet a ani nečerpala finančné prostriedky vo svoj prospech z titulu poskytnutého úveru zo dňa 15.12.2025 č. 5242519385, je povinná na podklade oznámenia žalovaného hradiť mesačné splátky na úver v sume 409,12 Eur splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, a to existenciou zmluvy, kde vystupuje ako vlastník účtu v F. G., na ktorý jej boli zaslané prostriedky a existenciu úverovej zmluvy pod č. 5242519385, kde vystupuje ako dlžník voči veriteľovi - odporcovi. Na podklade tvrdení navrhovateľky mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné, aby odporca nevykonával zrážky na úver, nakoľko prostriedky na účte, hoc formálne, sú patriace navrhovateľke, boli získané z úveru, o ktorý ona nikdy fakticky nemala žiadať a jej osobne nikdy takýto úver poskytnutý nebol, ale tvrdeným zneužitím jej údajov je vedená ako dlžník.

V záujme vyriešenia nateraz tvrdeného podvodného konania mal súd prvej inštancie potom za to, že je dôvodné poskytnúť navrhovateľke ochranu vo forme uloženia zákazu vykonávať zrážky na úver, o ktorý navrhovateľka nikdy nežiadala, keďže je predpoklad, že je realizovaný z účtu, ktorý ona nemala osobne nikdy založiť, ale bol založený podvodným konaním na jej osobu. Konštatoval, že ak spochybnila sama navrhovateľka platnosť zmluvy a jej existenciu, je spochybnený i nárok odporcu - banky ako veriteľa na splátky a právo banky na úhradu požadovaného dlhu v splátkach.

1.3 Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie v danej veci je prostriedkom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení, súd prvej inštancie poučil odporcu, aby sa žalobou obrátil na súd v zmysle poučenia v zmysle odseku (výroku; pozn.) II. uznesenia.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s ust. § 262 CSP a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v plnom rozsahu v dôsledku jej úspechu voči neúspešnému odporcovi s tým, že o konkrétnej sume/výške rozhodne po právoplatnosti uznesenia v zákonnej lehote 60 dní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu (t.j. proti prvému, druhému i tretiemu výroku) uznesenia, podal odporca odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.

2.1 Primárne odporca poukázal na to, že dňa 19.12.2026 udelil v danej právnej veci plnú moc na zastupovanie advokátovi I. J. K., ktorú tento prijal. Odkazujúc na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/33/2023 zo dňa 28.11.2024 uviedol, že splnomocnenie udelené I. J. K., advokátovi ako fyzickej osobe, trvalo po zmene spôsobu výkonu advokácie a zaväzuje ho ďalej ako spoločníka a konateľa K., advokátska kancelária s.r.o., keď nie je potrebné, aby sa do spisu predkladala nová plná moc, avšak napriek tomu predložil do spisu plnú moc, ktorú udelil formálne aj advokátovi spoločnosti K., advokátska kancelária s.r.o.

. 2.2 Odporca v odvolaní východiskovo upriamil pozornosť na to, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je aj v kontexte záveru vyplývajúceho z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/76/2016 zo dňa 05.01.2017, príp. 2Cdo/47/2022 zo dňa 29.10.2024, podaním vo veci samej, na ktoré sa vzťahuje ust. § 125 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z uvedeného potom namietal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý pôvodne vznikol ako listinný dokument, bol prevedený do elektronickej podoby iba bežnými technickými prostriedkami za účelom vzniku obyčajného elektronického dokumentu v podobe skenu, a takto vzniknutý elektronický dokument bol iba podpísaný mandátnym certifikátom advokáta a automaticky iba prevedený do súboru formátu „asice“, čím podľa odporcu nebol dodržaný zákonom stanovený postup pre takéto procesné podanie.

V daných súvislostiach zdôraznil, že s prihliadnutím na ust. § 123 ods. 2 a § 125 ods. 2 CSP bolo nutné, aby súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, ex offo zohľadnili, že zo strany žalobcu nebol dodržaný postup zaručenej konverzie tak ako to prezumuje zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente; ďalej aj „zákon č. 305/2013 Z.z.“), a preto napadnuté rozhodnutie, ktoré na to neprihliadalo, trpí vadami, pre ktoré nemôže obstáť. Podľa odporcu si tak pôvodný listinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa, predložený súdu prvej inštancie, v dôsledku zákonu odporujúcemu prevodu do elektronickej podoby nezachoval právne účinky pôvodného listinného dokumentu, a preto na takéto podanie nemal a ani nemohol súd prvej inštancie ex offo prihliadnuť. V danej súvislosti zdôraznil, že on nenamieta platnosť, resp. neplatnosť elektronického podpisu advokáta navrhovateľky, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podpísaný, ale výslovne namieta nedodržanie zákonom

kogentne ustanoveného postupu a povinnosti advokáta navrhovateľky pri zaručenej konverzii, t.j. transformácii pôvodne v listinnej forme vzniknutého dokumentu do novovzniknutého elektronického dokumentu, ktoré mali byť (avšak podľa odporcu neboli) dodržané.

2.3 Odporca vo vzťahu k posúdeniu veci samej primárne poukázal na to, že v zhode s predloženým výpisom z účtu navrhovateľka dňa 15.12.2025 čerpala od odporcu na bankový účet: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spotrebný bezúčelový úver vo výške 25.000,- Eur, ktoré úverové prostriedky odporca reálne poukázal na príslušný bankový účet. Z tejto sumy bola v priebehu dňa 15.12.2025 prevedená celková suma 24.800,- Eur na bankový účet v L., G., IBAN:

F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na meno „M. J.“, pričom pri jednej z platieb v sume 5.700,- Eur sa uvádza i správa pre príjemcu „pre opravu bytu“. Ďalej poukázal na to, že následne dňa 16.12.2025 došlo k čerpaniu ďalšej časti úveru vo výške 250,76 Eur na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a celková suma úveru navrhovateľky tak dosiahla na istine sumu 25.250,76 Eur. Dňa 16.12.2025 bola na účet v L., G., IBAN:

F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na meno „M. J.“ prevedená suma 3,- Eur – jednalo sa ale o nerealizovanú transakciu. V totožný deň bolo na účet vedený v N. A. K. A. H., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený na meno „E. O.“ prevedených 57,- Eur a dňa 17.12.2025 suma 330,- Eur; celkovo teda 387,- Eur. Dňa 16.12.2025 došlo aj k úhrade 15,- Eur na účet IBAN:

F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a po zohľadnení týchto platobných operácií bola dňa 16.12.2025 na predmetnom účte zostatková suma 48,76 Eur. Odporca za podstatné v súdenej veci považoval to, že už dňa 18.12.2025 bolo na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v piatich transakciách v súčte vrátených až 12.269,- Eur a po zohľadnení zostatku na predmetnom účte vo výške 48,76 Eur tak mal byť dňa 18.12.2025 podľa predložených výpisov stav predmetného účtu 12.317,76 Eur, a predmetná suma tvorí čiastku, s ktorou navrhovateľka nielenže mohla/môže nakladať, ale z ktorej sa aj môžu realizovať k 20. dňu v mesiaci mesačné splátky vo výške 409,12 Eur, pričom po vrátení platieb na účet označená suma postačuje na viac ako 30 mesačných splátok, t.j. pokrýva viac ako 2 roky a 6 mesiacov splácania úveru. Odporca súčasne namietal, že ak by sa súd prvej inštancie riadne zaoberal výpoveďou navrhovateľky pred vyšetrovateľom dňa 22.12.2025, potom by musel mať minimálne za osvedčené, že navrhovateľka ešte dňa 17.12.2025 prijala potrebné opatrenia, aby „do/

k jej bankovému účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného u odporcu nemali prístup žiadne neoprávnené osoby, a ak by takýto prístup tieto osoby mali.“. Súčasne poukázal na to, že on nerealizoval ani neplánoval realizovať splátky úveru z iného bankového účtu než z účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom sa mal od 18.12.2025 podľa navrhovateľkou predložených výpisov nachádzať zostatok vo výške 12.317,76 Eur a uvedená skutočnosť teda sama o sebe spochybňuje a oslabuje tvrdenie navrhovateľky, že splácaním úveru by sa dostala do finančnej tiesne. Odporca zdôraznil, že podstatným je, že navrhovateľka podľa svojej výpovede pred vyšetrovateľom dňa 22.12.2025 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala ako jediná osoba oprávnený prístup k predmetnému účtu, s ktorým mohla

nakladať. Poukázal na to, že hoci trvá na tom, že všetka zmluvná dokumentácia bola s navrhovateľkou uzatvorená platne a riadne, tak ak už navrhovateľka v návrhu tvrdí, že o úver nežiadala a nie je zmluvnou stranou úverovej zmluvy, potom o to viac mala mať potrebu „jej nepatriace peniaze“ vrátiť odporcovi, avšak jej výpoveď pred vyšetrovateľom indikuje skôr opačný zámer.

2.4

Poukázal na to, že dňa 22.12.2025 navrhovateľka vypovedala, že „nevidí dôvod, aby platila za niečo, čo nevybavovala“, čo v spojení s petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odporcu signalizuje, že navrhovateľka nie je ochotná odporcovi vrátiť ani len sumu 12.317,76 Eur, ktorou disponuje, a ktorá jej bola od počiatku poskytnutá titulom splátkového úveru, platnosť ktorého teraz rozporuje. Odporca považuje Zmluvu o spotrebnom úvere č. 5242519385 za platný právny úkon rovnako ako i zmluvu o bezpečnostných predmetoch a zmluvu o poskytnutí osobného F. účtu k splátkam s tým, že k splátkam malo dochádzať práve z peňažných prostriedkov (ku dňu 18.12.2025 vo výške 12.317,76 Eur) naakumulovaných na účte F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dobu cca. 2,6 roka, po ktorú je možné splácať dlh z uvedených prostriedkov, považuje odporca za dostatočnú na to, aby bola vec vyriešená i v trestnoprávnej rovine s tým, že by tým navrhovateľka neutrpela ani žiadnu finančnú tieseň, prípadne ujmu, najmä ak tvrdí, že daný účet a tým logicky ani peňažné prostriedky na danom účte nie sú jej.

2.5 Odporca zdôraznil, že podstatným pre neho v súdenej veci je i to, že jeho úver nie je nijako zabezpečený a on tak nemôže ani začať s výkonom žiadneho zabezpečovacieho práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči navrhovateľke. V danej súvislosti poukázal na to, že on nevykonáva žiadne také úkony, ktoré by smerovali k vymoženiu plnenia z úverovej zmluvy a dokonca navrhovateľku zatiaľ ani nežaluje o zaplatenie. V danej súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoCsp/21/2025-114 zo dňa 30.09.2025, č. k. 19CoCsp/30/2025-89 zo dňa 25.11.2025, prípadne

uznesenie

Krajského súdu v Nitre č. k. 26Co/49/2025-137 zo dňa 13.11.2025, podľa ktorých ani spornosť uzavretia zmluvy o úvere, či prípadné účtovanie úrokov poplatkov za upomienky alebo zosplatnenie úveru nepredstavuje úkony odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Odporca má preto za to, že navrhovateľka nie je nijako priamo/ bezprostredne či reálne ohrozená na svojich právach alebo majetku a jediná možnosť, ako sa odporca môže domáhať svojej pohľadávky voči navrhovateľke v prípade jej neochoty dlh splácať, je to, že odporca bude navrhovateľku za splnenia zákonných podmienok žalovať na všeobecnom súde o splnenie povinnosti, t.j. o zaplatenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. 2.6 Odporcovi pritom nie je zrejmé z nariadeného neodkladného opatrenia a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v čom vlastne tkvie potrebnosť prostredníctvom neodkladného opatrenia bezodkladne upraviť pomery strán tak, ako to určil súd prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedokáže vyextrahovať, v čom sa má v súdenej veci v praxi princíp proporcionality prejavovať a ako ho súd prvej inštancie v danej veci posúdil a vyhodnotil. Podľa odporcu je nezistiteľným, aké konkrétne práva navrhovateľky dával súd prvej inštancie do kontrastu s akými konkrétnymi právami odporcu, keď sa rozhodol na ťarchu odporcu zasiahnuť do jeho práv, keď navyše súdom prvej inštancie nariadený zákaz má trvať po neobmedzene dlhú dobu. V danej súvislosti odporca namietal aj to, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, prečo súd podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil povinnosť navrhovateľke podať žalobu v súdom určenej lehote vo veci samej, hoci tomu vzhľadom na § 137 písm. d) CSP v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nič procesne nebráni. Odporca ako nezrozumiteľný vníma aj dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia pri v poradí druhom výroku napadnutého rozhodnutia, pričom mal za to, že neodôvodneným je najmä to, prečo súd poučoval iba jeho a nie obe sporové strany o možnosti podať žalobu vo veci samej.

2.7 Za dôležité pre vec považoval odporca to, že on má možnosť realizovať úhrady splátok od navrhovateľky zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa 15.12.2025 uzavretej medzi stranami výlučne z účtu pre splácanie úveru, t.j. z účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V danej súvislosti zdôraznil, že ak navrhovateľka tvrdí, že daný účet vedený u odporcu nie je jej účtom a v peňažné prostriedky na ňom nemajú patriť jej (keďže ju vraj nemá zaťažovať ani dlh spojený s ich poskytnutím zo strany odporcu), potom tu podľa odporcu chýba jej aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže svojím návrhom sa za takéhoto stavu veci logicky nedomáha ochrany žiadneho svojho práva. 2.8 Podľa odporcu neexistuje žiadna potrebnosť nariadiť neodkladné opatrenie, a toto nesmeruje ani k ochrane žiadneho práva navrhovateľky a medzi konaním odporcu, ktoré navrhovateľka namieta a tvrdeným ohrozením/porušením jej práv neexistuje žiadna kauzalita. V danej súvislosti podotkol, že ak navrhovateľka svoj návrh odôvodňuje tým, že peňažné prostriedky, ktoré jej poskytol, mu vrátiť nechce pre zdanlivú hrozbu finančnej tiesne alebo iluzórnu hrozbu vzniku značnej škody, súd prvej inštancie vzhľadom na princíp iura novit curia mal a aj mohol zohľadniť i to, že navrhovateľka je ex lege oprávnená požiadať odporcu o predĺženie lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru najviac o 6 mesiacov z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, a to aj práve pre údajné podvodné konanie iných osôb, napríklad § 5 ods. 30 zákona č. 129/2010 Z.z. a okrem toho aj podľa obchodných podmienok odporcu mala navrhovateľka i ďalšiu možnosť, a to požiadať odporcu o odklad splátok úveru na 12 mesiacov a zastavenie úročenia na 12 mesiacov, čím navrhovateľka by získala ďalší čas na riešenie ňou tvrdenej situácie.

2.9 V nadväznosti na uvedené odporca zdôraznil, že on je presvedčený, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa 15.12.2025 je platným právnym úkonom a rovnako aj ďalšie na túto zmluvu nadväzujúce/s ňou súvisiace zmluvy medzi stranami. Samotnú skutočnosť, že došlo k podvodnému konaniu, odporca sporoval, nakoľko aj z navrhovateľkinho opisu udalostí sa javí, že ani priemerný spotrebiteľ by nekonal spôsobom, akým konala navrhovateľka, ak by zmluvy s odporcom uzatvoriť nechcela. Podľa odporcu, pokiaľ by do kontraktačného procesu v rámci tzv. onboardingu, do ktorého bola navrhovateľka aktívne zapojená, teoreticky mala prístup aj iná osoba, potom zo strany odporcu buď išlo o úmyselné opomenutie alebo konanie s hrubou nedbanlivosťou, resp. o zjavné nesplnenie povinnosti podľa § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré je plne a výlučne pričítateľné iba navrhovateľke. V daných súvislostiach odporca popísal proces poskytovania bankových služieb online v zabezpečenom a chránenom prostredí internetbankingu (O.) v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru a zriadením dotknutého bankového účtu F.. 2.10 Pritom namietal aj tvrdenie navrhovateľky, že si neoveroval informácie vzťahujúce sa k schopnosti navrhovateľky splácať úver, keď on dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že výška príjmu navrhovateľky je 987,- Eur a tento pochádza zo závislej činnosti s tým, že navrhovateľka je schopná úver splácať.

2.11 Odporca taktiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu absencie „zákonného“ odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že ak navrhovateľka tvrdí, že odporca realizuje výkon plnení mesačných splátok z účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý podľa tvrdení

navrhovateľky jej nepatrí, čím logicky jej nepatria ani prostriedky na tomto údajne „nenavrhovateľkinom“ účte, potom podľa odporcu nie je vôbec odôvodnený záver súdu prvej inštancie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke takýmto faktickým konaním odporcu, ktoré je ale bez akejkoľvek priamej väzby na majetok navrhovateľky, keďže tu chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a tvrdením navrhovateľky o jeho údajnom následku v majetkovej sfére.

Podľa odporcu sa súd prvej inštancie taktiež vôbec nezaoberal skutočnosťou, že podľa navrhovateľkou poskytnutých výpisov z účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sa na tomto účte navrhovateľky ku dňu 18.12.2025 nachádzala suma 12.317,76 Eur pochádzajúca z plnenia odporcu titulom čerpania úveru, ktorá by bola dostatočná pre splácanie mesačných splátok po dobu 2,6 roka, ktorú zároveň bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť právneho titulu odporcu má navrhovateľka povinnosť vrátiť odporcovi, keď vykonávanie splátok v takomto prípade nie je na ujmu navrhovateľky. V danej súvislosti poukázal na to, že podľa výpovede navrhovateľky pred vyšetrovateľom dňa 22.12.2025, táto mala k predmetnému účtu a jeho zostatkom, ako aj internetbankingu k nemu minimálne od 18.12.2025 výlučný prístup. Zopakoval, že on nemá svoju pohľadávku z rozporovanej úverovej zmluvy žiadnym spôsobom zabezpečenú, napríklad majetkom navrhovateľky, vo vzťahu k čomu nie je jasné, v čom spočíva potreba bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, keď odporca ani nerealizuje žiadne kroky smerom k vymáhaniu

predmetnej pohľadávky a v súčasnosti iba deklaruje svoj postoj, ktorý spočíva v presvedčení, že všetka zmluvná dokumentácia medzi ním a navrhovateľkou je platná. Súčasne poukázal na odsek 8 odôvodnenia (rozhodnutia súdu prvej inštancie; pozn.), z ktorého nemožno zistiť, prečo poučenie o možnosti obrátiť sa na súd žalobou vo veci samej v druhom výroku napadnutého rozhodnutia nesmeruje i k navrhovateľke a zároveň je nejasné aj to, prečo súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 336 ods. 1 CSP, hoci tak postupovať mohol. V uvedenom odporca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, neprimerane formalistické, nepresvedčivé, neúplné a arbitrárne.

2.12 Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil v zhode s § 388 CSP tak, že buď s poukazom na § 35 až § 39 zákona č. 305/2013 Z.z., § 123 ods. 2, § 125 ods. 2 CSP na návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný ku dňu 14.01.2026 a elektronicky podpísaný dňa 15.01.2026 v plnom rozsahu neprihliadol a odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, alebo návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný ku dňu 14.01.2026 a elektronicky podpísaný dňa 15.01.2026 v plnom rozsahu zamietol a odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100 %), alebo aby uznesenie zrušil v zhode s § 389 CSP a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V nadväznosti na to poukázal na to, že si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že trovy prvoinštančného konania mu zatiaľ nevznikli.

3. Navrhovateľka sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotožnila s argumentáciou odporcu ohľadne autorizácie podania, t.j. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukázala na ust. § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. a uviedla, že predmetné podanie (t.j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) bolo

riadne autorizované. Z uvedeného dôvodu mala za to, že neboli naplnené podmienky prezumované ust. § 125 ods. 2 CSP, t.j. aby sa na predmetné podanie neprihliadalo. 3.1 Vo vzťahu k ďalšej argumentácii odporcu navrhovateľka uviedla, že odporca vo svojom odvolaní ani nepopiera, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej mala navrhovateľka čerpať úver vo výške 25.000,- Eur a rovnako ani nepoprel spôsob prihlásenia sa do aplikácie odporcu, cez ktorú bol poskytnutý úver. Navrhovateľka nemá vedomosť, v čom odporca vidí podstatnosť toho, že úver bol poskytnutý dňa 15.12.2025 a dňa 18.12.2025 bolo na úverový účet vrátených 12.269,- Eur, keď odporca poskytuje úvery v zmysle oprávnenia a mal by si byť vedomý toho, že hoci bol poskytnutý úver, ktorý bol čerpaný a rovno boli aj nejaké transakcie a bankové operácie vrátené na úverový účet, táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje povinnosť navrhovateľky, aby úver vrátila, pretože táto je zaviazaná bez ohľadu na to, v akom rozsahu čerpala úver, na vrátenie celého úveru s príslušenstvom. Zdôraznila, že v zmysle úverovej zmluvy je nedobrovoľne a neslobodne

zaviazaná na vrátenie peňazí z poskytnutého úveru bez ohľadu na to, koľko finančných prostriedkov z poskytnutého úveru sa vrátilo dňa 18.12.2025 na jej účet. Navrhovateľka potom nevidí žiaden dôvod na to, aby operovala s peniazmi, ktoré sa nachádzajú na bankovom účte v F. bez toho, aby ona sama chcela prijať túto čiastku na svoj účet.

Podľa navrhovateľky odporca absolútnym spôsobom nepochopil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nezaoberal sa jej argumentáciou, keď ona nikdy nemala slobodnú a určitú vôľu na podpísanie úverovej zmluvy. Zopakovala, že na základe podvodného konania, ktorého sa dopustili na jej osobe neznáme tretie osoby, došlo k založeniu bankového účtu u odporcu a ona do 15.12.2022 nebola klientkou a ani nemala založený bankový účet, resp. nevyužívala bankové služby

odporcu. Poukázala na to, že odporca v celosti trvá na tom, že ona je mu povinná vrátiť úver, pričom argumentuje finančnými prostriedkami na bankovom účte v F., avšak opomína zásadnú skutočnosť, a to, že ona nikdy nerealizovala na základe slobodnej, vážnej, určitej a zrozumiteľnej vôle návrh na uzavretie úverovej zmluvy a následne nerealizovala na základe predpokladov vôle a jej prejavov v dôsledku platnosti právneho úkonu podpis na samotnej zmluve, ktorú nikdy nemala záujem uzavrieť a k uzavretiu tejto zmluvy došlo len na základe zneužitia jej identifikačných údajov. Uviedla, že odporca síce argumentuje tým, že na jej účte sa nachádza čiastka 12.317,76 Eur, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k možnosti platenia týchto splátok nad rámec uvedenej sumy, keď z informácií odporcu pre navrhovateľku suma na zaplatenie je až okolo 39.000,- Eur s úrokom a ďalšími poplatkami spojenými s úverom.

Zdôraznila, že ak by neplnila úver, ktorý nikdy nechcela, aby jej bol poskytnutý, mohol by odporca začať súdne konanie a zosplatniť celý úver z dôvodu straty výhody splátok, s čím by boli spojené ďalšie náklady a rovnako aj náklady spojené so súdnym konaním.

V danej súvislosti poukázala na to, že ona ako spotrebiteľka zo strany žalovaného nikdy nebola poučená o možnosti odstúpiť od úverovej zmluvy. 3.2 Súčasne namietala, že pokiaľ odporca vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu, tak tieto dôkazy nepreukazujú odpoveď Sociálnej poisťovne na dopyt, či by bola navrhovateľka spôsobilá splácať poskytnutý úver a jedná sa iba o interné údaje odporcu, nie odpoveď na dopyt Sociálnej poisťovne, a teda tento dôkaz nepreukazuje zisťovanie schopnosti splácať úver na jej strane.

3.3 Poukázal na to, že odporca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ona si mala v dôsledku konania založiť bankový účet prostredníctvom tretích osôb na diaľku a požiadať o úver, ktorý nikdy nechcela a z uvedeného je zrejmé, že zo strany odporcu došlo k porušeniu povinnosti obchodníka podľa § 3 zákona č. 311/2025 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

3.4 Vo vzťahu k výpovedi zo dňa 22.12.2025 uviedla, že ju na uvedený termín predvolali, nakoľko, keď išla vypovedať, nebol prítomný vyšetrovateľ, ktorý ju mal na starosti, ale o tom, že tam bola, svedčí aj výpis – Centrálny register účtov, ktorý jej na polícii vydali 18.12.2025, ktorý je založený aj v spise a je tam uvedený aj čas. K tvrdeniu, že mail je správny, navrhovateľka uviedla, že ona nevedela, že aj mail bol zneužitý, v koši našla správu o prihlásení, čiže jemu to prišlo, lebo mal upozornenia presmerované na svoj telefón a páchateľ to zahodil odrazu do koša, čiže aj keď už mohla používať telefón, nič nezistila. Na tvrdenie, prečo nedala reklamovať viac platieb, navrhovateľka uviedla, že „lebo už zatvárali a nechceli mi viac urobiť, pri ďalšej návšteve, hneď ráno, mi povedali, že za každú reklamáciu sa platí, nech to nechám tak, lebo sa mi to predraží“. V danej súvislosti poukázala na to, že keď to urobila, prišlo na účet 12.000,- Eur a hneď sa pýtala pracovníkov v banke, odkiaľ, prečo a nik jej to nevedel vysvetliť. Vzniesla otázku, že aký majú „systém“, pričom musia vedieť, odkiaľ a prečo prišli. Zdôraznila, že ona nepoužíva aplikáciu O. a s prostriedkami na účte odporcu nehýbe s tým, že tá pani jej tam v banke porobila, čo asi vedela a viac do toho nesiaha, akurát jej povedala, že sú tam všelijaké dokumenty, ktoré páchateľ podpísal, keďže ich autorizácia bola zaslaná na jeho telefónne číslo. Zopakovala, že jej prišla na telefón správa z O., že sa sťahuje splátka a poistenie, o ktorom tiež nevie, a to jej v banke ani nepovedali. Ona pri zakladaní účtu nevedela, čo on robí, keďže mala čiernu obrazovku a zablokovaný telefón, ona nemohla nič stlačiť a nemohli sa jej ani počas tohto času dovolať. Uviedla, že jediné, čo sa jej umožnilo, bolo okno na občiansky preukaz a čo sa týka fotografií, aj tam je zjavné, že rozpráva a keby sa išla niekde na verejné dokumenty fotiť, tak nie je takto upravená. 3.5 Vo vzťahu k potvrdeniu Sociálnej poisťovne, na ktoré sa odvoláva odporca, navrhovateľka uviedla, že tieto údaje nikomu ona neposkytla a ani sa jej páchateľ dokonca na ne nepýtal, a taktiež sú v nich zlé údaje, či už o žijúcich osobách v domácnosti alebo nákladoch, že životné potreby 284,13 Eur, čo je smiešna suma, má študujúce deti, poistky a ďalšie záležitosti, ktoré treba platiť. Poukázala na to, že v ďalšom potvrdení od F. F. je nejaký dotazník alebo čo, ktorý videla prvýkrát v živote, ale sú tam také otázky, ktoré by ona, keby žiadala o úver, mala vedieť vyplniť, napríklad, či má viac zamestnávateľov, či má dohodu o pracovnej činnosti, či má SZČO a pod.

3.6 Navrhovateľka mala potom za to, že vo svojom návrhu dostatočným spôsobom odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko je v súčasnosti zmluvne zaviazaná na platenie úveru s príslušenstvom, ktorý nikdy nechcela a platením mesačných splátok by tak došlo v jej majetkovej sfére k nevratným následkom, pretože by zaplatila úver (prostriedkami; pzn.), ktorými nikdy nedisponovala a nežiadala ich poskytnutie.

3.7 Na základe uvedeného mala za to, že odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

4. Odporca v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol predložený vo forme kogentne vyžadovanej zaručenej konverzie a rovnako aj vyjadrenie k odvolaniu trpí identickou vadou. V daných súvislostiach doplnil, že s poukazom na § 381 CSP nenamieta ani to, ak odvolací súd rozhodne tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu odmietne.

4.1 V ďalšom odporca v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu zo samotného odvolania, pričom v celom rozsahu zotrval na odvolacom návrhu. Zdôraznil, že obšírna argumentácia navrhovateľky v jej vyjadrení k odvolaniu presahuje účel konania výhradne o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď smeruje akoby mimo veci a do oblasti, o ktorej konajúce súdy ani nemôžu rozhodovať (súdy in conreto totiž meritórne neskúmajú a ani neposudzujú platnosť alebo neplatnosť žiadneho právneho úkonu). Mal za to, že v aktuálnej fáze konania sú navyše uvádzané tvrdenia navrhovateľky nielen nepreukázané ale zároveň aj neosvedčené, sporné a predčasné. Zdôraznil, že iba obyčajné trestné oznámenie navrhovateľky nepreukazuje a ani neosvedčuje jej tvrdenia, nakoľko hoci pri ňom tvrdenia navrhovateľky majú procesnú formu „trestného oznámenia“, i tak stále ide len o ničím nepreukázané (neoverené, neosvedčené) tvrdenie navrhovateľky. 5. Navrhovateľka v odvolacej duplike vyjadrila nesúhlas s argumentáciou odporcu obsiahnutou v odvolacej replike, ktorú považuje za zavádzajúcu, nesprávnu a v rozpore s realitou.

5.1 Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadne vád elektronického podania, navrhovateľka považuje toto podanie za autorizované, ktoré bolo riadnym spôsobom podpísané v elektronickej podobe a zaslané na súd.

5.2 Vo vzťahu k tomu, že odporca poskytol predmetný úver, navrhovateľka uviedla, že iné peňažné ústavy úver neposkytli, a teda je aj z toho zrejmé, že zabezpečovacie opatrenia banky neboli dostatočné, keď navyše navrhovateľka v peňažnom ústave odporcu nemala žiaden účet a ani nikdy nebola jeho klientkou. Vo vzťahu k úverovej zmluve uviedla, že skutočnosť, že odporca poskytol plnenie z predmetného úveru, sama osebe neznamená, že navrhovateľka je povinná tento úver splácať, a to z dôvodu, že o uvedený úver nikdy nežiadala a nepotrebovala ho a ani neprejavila vôľu ho uzavrieť. Podľa nej, ak by nedošlo k zlyhaniu bezpečnostných mechanizmov banky a odporca by riadne overil jej identitu, ako aj všetky okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie úverovej zmluvy, k načerpaniu finančných prostriedkov na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX by nikdy nemohlo dôjsť. Zdôraznila, že odporca je profesionálnym subjektom, ktorý disponuje významnými, v podmienkach Slovenskej republiky takmer neobmedzenými zdrojmi. Pokiaľ odporca tvrdí, že to nie je dôvod na neodkladnú úpravu, keďže na bankovom účte je suma cca 12.317,76 Eur, a teda táto suma postačuje na splácanie úveru na 2 roky a 6 mesiacov, navrhovateľka uviedla, že uvedené finančné prostriedky nepovažuje za legálne načerpané, keď uvedenú zmluvu o spotrebnom úvere nepovažuje za zmluvu uzavretú zákonným a riadnym spôsobom. Nevidí dôvod, prečo by mala žiadať o odklad splátok, keď uvedený úver v celom rozsahu rozporuje a zmluvu považuje za uzatvorenú contra legem. 5.3 Pokiaľ odporca tvrdí, že nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov z dôvodu, že úver nie je zabezpečený, navrhovateľka uviedla, že táto skutočnosť nie je rozhodujúca, keď odporca si môže kedykoľvek uplatniť svoj nárok súdnou cestou a iniciovať konanie, v ktorom sa bude domáhať jeho vymoženia voči nej. V danej súvislosti zdôraznila, že Okresný súd Žilina, pracovisko Čadca jej v predmetnej veci v plnom rozsahu vyhovel. Neodkladnosť úpravy pomerov podľa navrhovateľky bola v danom prípade daná, keďže navrhovateľka sa oprávnene domnievala, že môže byť ohrozené jej živobytie, a to najmä vzhľadom na jej majetkové a príjmové pomery, nakoľko ona je bežne pracujúcim človekom s podpriemerným príjmom, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami na splácanie úveru, ktorý nikdy nevyužila a nikdy platne neuzavrela. Poukázala na to, že odporca má prijať bezodkladné opatrenia na nápravu vzniknutého závadového stavu, čo neučinil, a naopak, namiesto toho, aby sa primárne snažil vymáhať finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré mali z predmetného konania prospech, vedie s ňou spor. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a správne potvrdil. 6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), t.j. odporca, keďže súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výrokoch I. a II., nakoľko neboli splnené podmienky na ich potvrdenie alebo zrušenie, zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Odporca vymedzil dôvody svojho odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. 9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacím dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V daných súvislostiach odvolací súd uvádza, že žiadne vady týkajúce sa podmienok konania v prejednávanom spore nevzhliadol.

10. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal vadu prezumovanú § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ktorú vzhliadal v tom, že na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný ku dňu 14.01.2026 a elektronicky podpísaný dňa 15.01.2026, nemožno prihliadať, nakoľko ide o vadné podanie vo veci samej, keďže pri tomto podaní nebol dodržaný postup zaručenej konverzie (t.j. sa jedná o podanie podľa § 123 ods. 2 CSP, na ktoré by podľa § 125 ods. 2 CSP v spojení s § 35 zákona č. 305/2013 Z.z. súd prihliadať nemal), odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

10.1 Z obsahu listinného spisu (ako aj elektronického spisu) vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podpísaný právnym zástupcom navrhovateľky dňa 15.01.2026 o 12:52 hod. a overený dňa 15.01.2026 o 13:04 hod. Pokiaľ odporca argumentuje tým, že predmetné podanie je pôvodným listinným dokumentom, ktorý bol prevedený do elektronickej podoby iba bežnými technickými prostriedkami, t.j. skenovaním, za účelom vzniku obyčajného elektronického dokumentu v podobe skenu, a teda sa na tento dokument vzťahoval postup prezumovaný § 35 zákona č. 305/2013 Z.z., tzv. zaručenej konverzie, odvolací súd sa s touto argumentáciou nemohol stotožniť. Možno dať za pravdu odporcovi, ktorý poukazuje na to, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne aj ďalšie podania právneho zástupcu navrhovateľky) predstavujú sken pôvodného listinného dokumentu právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý tento (na pôvodnom listinnom dokumente) aj na prvej strane podpísal a opatril pečiatkou, avšak, tak ako už bolo uvedené, predmetný dokument bol následne podpísaný právnym zástupcom navrhovateľky postupom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 305/2013 Z.z.

. Odporca v rámci svojej argumentácie opomína základnú skutočnosť, že autorom predmetného podania je samotný právny zástupca navrhovateľky a zaručeným elektronickým podpisom reálne podpisuje svoje (pôvodne listinné, následne skenované) podanie. Pritom nie je rozhodný pôvodný „formát“ dokumentu, t.j. či bol vykonaný sken dokumentu (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) bez jeho ručného podpísania, prípadne opatrenia pečiatkou alebo až potom, ako bol predmetný listinný dokument opatrený podpisom a pečiatkou právneho zástupcu, resp. sa jednalo „iba“ o elektronický dokument, ktorý nebol nikdy vyhotovený v listinnej podobe. Tým, že právny zástupca navrhovateľky následne (opakovane) autorizoval predmetné podanie aj zaručeným elektronickým podpisom, nemožno hovoriť o nutnosti verifikácie tohto dokumentu v zmysle jeho konverzie, ale o jeho (opätovnom) podpísaní

elektronickým podpisom. S prípustnou dávkou nepresnosti možno uvedený prípad prirovnať k situácii, kedy by právny zástupca svoje listinné podanie, ktoré už podpísal, následne prefotil a fotokópiu opätovne ručne podpísal, a tak ju zaslal súdu. Aj v takomto prípade by jeho podanie netrpelo vadou absencie podpisu, prípadne nedostatku formy. Z uvedeného dôvodu potom už v základe nemožno považovať argumentáciu odporcu za správnu, nakoľko v posudzovanom prípade sa jednalo o podanie právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý bol tvorcom a autorom tohto podania.

Nebolo teda potrebné vykonať zaručenú konverziu tohto dokumentu s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu, nakoľko tento „pôvodný“ dokument nie je na účely tohto konania podaním, ktorým bolo konanie iniciované, ale konanie bolo iniciované práve elektronickým podaním náležite podpísaným právnym zástupcom navrhovateľky.

11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo stavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahu medzi nimi.

14. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, v akom pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vykonanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu

právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán

sporu. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby navrhovateľ/žalobca sa mohol nerušene domáhať svojho práva.

15. Východiskovou odvolacou námietkou odporcu bolo to, že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pričom vychádzal zo základov argumentácie navrhovateľky, ktorá tvrdila, že ona si u odporcu účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nezaložila a Zmluvu o spotrebnom úvere č. 5242519385 s odporcom neuzatvorila. Odporca sa nestotožnil s touto argumentáciou navrhovateľky. Zdôraznil však to, že samotná navrhovateľka v základe svojej argumentácie namieta, že predmetný účet nie je jej a zostatok na predmetnom účte je tvorený práve zo zostatku prostriedkov poskytnutého úveru na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385, ktoré jej nepatria.

15.1 V daných súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo ani len sporné, že okrem „namietaného“ účtu navrhovateľky u odporcu (F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) navrhovateľka u odporcu nemá zriadený iný účet. Potom ako relevantnú možno považovať argumentáciu odporcu, že dôvod, na základe ktorého sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, nemôže

obstáť. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky, táto nie je majiteľkou dotknutého účtu u odporcu, a taktiež jej nepatria finančné prostriedky na tomto účte. Naproti tomu odporca vychádza z toho, že predmetný účet bol zriadený na základe platnej zmluvy a súčasne je platná aj Zmluva o spotrebnom úvere č. 52425119385. Za takéhoto stavu, keď navyše si odporca momentálne v civilnom sporovom konaní ani neuplatňuje nároky z predmetnej zmluvy voči navrhovateľke, a tak ako vyplýva z jeho odvolania, na dotknutom „spornom“ bankovom účte sú finančné prostriedky, a (výlučne) tieto plánoval odporca zrážať na úhradu predmetného dlhu, odvolací súd dospel k záveru, že aktuálne žiadna bezprostredná ujma navrhovateľke nehrozí, a nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 15.2

Primárne si je potrebné uvedomiť, že ochrana navrhovateľky sa má vo svojom základe týkať zamedzenia „plnenia“ zo zdrojov (peňažných prostriedkov na spornom účte), o ktorých navrhovateľka tvrdí, že jej nepatria.

15.3

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak spor medzi navrhovateľkou a odporcom bude vyriešený v prospech navrhovateľky, tak prípadné zrážky vykonávané odporcom z predmetného účtu nijako nemôžu zasiahnuť do jej majetkovej sféry. Pritom je potrebné zdôrazniť, že ak sa obrana navrhovateľky vo vzťahu k základu nároku ukáže ako dôvodná, tak zrážky vykonávané odporcom z predmetného účtu by boli zrážkami „zo svojho“ a „v prospech seba“. Na druhej strane aj v prípade, ak by „základ“ sporu bol vyriešený v prospech odporcu, tak rovnako nedôjde k neprimeranému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky, nakoľko by prípadné zrážky z predmetného sporného účtu navrhovateľky ipso facto boli vykonané na uspokojenie nároku, ktorý by sa v budúcnosti ukázal ako dôvodný. Práve naopak, v prípade, ak by súd nariadil neodkladné opatrenie a odporcovi by uložil povinnosť zdržať sa predmetných zrážok, tak potenciálne v prípade budúceho neúspechu navrhovateľky v prípadnom spore o zaplatenie dlhu, ktorý vznikol na základe predmetnej úverovej zmluvy, by mohli navrhovateľke vzniknúť ďalšie majetkové straty súvisiace s možnými zmluvnými, resp. zákonnými sankciami. Uvedené možno navyše vyvodiť aj z obrany samotnej navrhovateľky, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu sama zdôraznila, že ak by neplnila úver, ktorý nikdy nechcela, aby jej bol poskytnutý, mohol by odporca začať súdne konanie a zosplatniť celý úver z dôvodu straty výhody splátok, s čím by boli spojené ďalšie náklady a rovnako aj náklady spojené so súdnym konaním. Pritom práve nariadením neodkladného opatrenia bol odporca súdom prvej inštancie „inštruovaný“ k možnosti podať takúto žalobu. Za daných okolností potom majetková ujma navrhovateľke v súvislosti so zrážkami z predmetného úverového účtu, ku ktorému sa navrhovateľka ani nehlási, aktuálne nemôže hroziť. 16. Na základe uvedeného potom odvolací súd nemal inú možnosť, ako zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

17. Odvolací súd sa potom už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami nakoľko aj v prípade, ak by sa aj ukázali ako dôvodné, tak vzhľadom na vyššie vyslovené závery by už neboli spôsobilé priniesť iné rozhodnutie vo veci. 18. O náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nakoľko mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli a ani vzniknúť nemohli (k „priamemu“ rozhodnutiu o náhrade trovov konania bez predchádzajúceho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania porovnaj závery z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018). 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke, ktorá nemala v odvolacom konaní úspech ani len čiastočný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V P., dňa 22. júna 2026 JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu JUDr. Eva Malíková

člen senátu JUDr. Roman Tichý

člen senátu

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 11CoCsp/16/2026 – Krajský súd v Žiline | AI Pravnik