11CoCsp/16/2026

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu plnení mesačných splátok od navrhovateľky zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa 15.12.2025, ktorú uzatvoril veriteľ – odporca s navrhovateľkou ako dlžníkom (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia), poučil odporcu podľa § 337 ods. 2 a 3 CSP, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči navrhovateľke domáhať plnenia nároku zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplynul záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka osvedčila aspoň základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana Konkrétne, že osvedčila existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, ktorá jej hrozí faktickým konaním. Mal preukázané, že navrhovateľka na základe telefonického hovoru poskytla osobné údaje (číslo účtu, občiansky preukaz - kópiu) a teda údaje, na podklade ktorých došlo k založeniu dvoch bankových účtov dňa 15.12.2025 a to v F. G. a XXX A., pričom podľa Centrálneho registra účtov mala účet vedený v H. A. od 18.04.2019. Na oba účty jej boli zaslané „načerpané“ prostriedky z úveru v F. 15.12.2025 v sume 25.000,- Eur, účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX referencia XXXXXXXXXX.

splatenie jej predošlého úveru číslo 5242519385 s tým, že banka očakáva riadne splatenie úveru, kde mesačná splátka je 409,12 Eur splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Súčasne jej bolo oznámené, že pri riešení jej podania neboli zistené nedostatky na strane banky a banka poskytne súčinnosť potrebnú vyšetrovateľovi na jeho žiadosť.

V záujme vyriešenia nateraz tvrdeného podvodného konania mal súd prvej inštancie potom za to, že je dôvodné poskytnúť navrhovateľke ochranu vo forme uloženia zákazu vykonávať zrážky na úver, o ktorý navrhovateľka nikdy nežiadala, keďže je predpoklad, že je realizovaný z účtu, ktorý ona nemala osobne nikdy založiť, ale bol založený podvodným konaním na jej osobu. Konštatoval, že ak spochybnila sama navrhovateľka platnosť zmluvy a jej existenciu, je spochybnený i nárok odporcu - banky ako veriteľa na splátky a právo banky na úhradu požadovaného dlhu v splátkach.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s ust. § 262 CSP a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v plnom rozsahu v dôsledku jej úspechu voči neúspešnému odporcovi s tým, že o konkrétnej sume/výške rozhodne po právoplatnosti uznesenia v zákonnej lehote 60 dní.

2.1 Primárne odporca poukázal na to, že dňa 19.12.2026 udelil v danej právnej veci plnú moc na zastupovanie advokátovi I. J. K., ktorú tento prijal. Odkazujúc na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/33/2023 zo dňa 28.11.2024 uviedol, že splnomocnenie udelené I. J. K., advokátovi ako fyzickej osobe, trvalo po zmene spôsobu výkonu advokácie a zaväzuje ho ďalej ako spoločníka a konateľa K., advokátska kancelária s.r.o., keď nie je potrebné, aby sa do spisu predkladala nová plná moc, avšak napriek tomu predložil do spisu plnú moc, ktorú udelil formálne aj advokátovi spoločnosti K., advokátska kancelária s.r.o.

V daných súvislostiach zdôraznil, že s prihliadnutím na ust. § 123 ods. 2 a § 125 ods. 2 CSP bolo nutné, aby súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, ex offo zohľadnili, že zo strany žalobcu nebol dodržaný postup zaručenej konverzie tak ako to prezumuje zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente; ďalej aj „zákon č. 305/2013 Z.z.“), a preto napadnuté rozhodnutie, ktoré na to neprihliadalo, trpí vadami, pre ktoré nemôže obstáť. Podľa odporcu si tak pôvodný listinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa, predložený súdu prvej inštancie, v dôsledku zákonu odporujúcemu prevodu do elektronickej podoby nezachoval právne účinky pôvodného listinného dokumentu, a preto na takéto podanie nemal a ani nemohol súd prvej inštancie ex offo prihliadnuť. V danej súvislosti zdôraznil, že on nenamieta platnosť, resp. neplatnosť elektronického podpisu advokáta navrhovateľky, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podpísaný, ale výslovne namieta nedodržanie zákonom

2.3 Odporca vo vzťahu k posúdeniu veci samej primárne poukázal na to, že v zhode s predloženým výpisom z účtu navrhovateľka dňa 15.12.2025 čerpala od odporcu na bankový účet: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spotrebný bezúčelový úver vo výške 25.000,- Eur, ktoré úverové prostriedky odporca reálne poukázal na príslušný bankový účet. Z tejto sumy bola v priebehu dňa 15.12.2025 prevedená celková suma 24.800,- Eur na bankový účet v L., G., IBAN:

F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na meno „M. J.“ prevedená suma 3,- Eur – jednalo sa ale o nerealizovanú transakciu. V totožný deň bolo na účet vedený v N. A. K. A. H., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený na meno „E. O.“ prevedených 57,- Eur a dňa 17.12.2025 suma 330,- Eur; celkovo teda 387,- Eur. Dňa 16.12.2025 došlo aj k úhrade 15,- Eur na účet IBAN:

k jej bankovému účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného u odporcu nemali prístup žiadne neoprávnené osoby, a ak by takýto prístup tieto osoby mali.“. Súčasne poukázal na to, že on nerealizoval ani neplánoval realizovať splátky úveru z iného bankového účtu než z účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom sa mal od 18.12.2025 podľa navrhovateľkou predložených výpisov nachádzať zostatok vo výške 12.317,76 Eur a uvedená skutočnosť teda sama o sebe spochybňuje a oslabuje tvrdenie navrhovateľky, že splácaním úveru by sa dostala do finančnej tiesne. Odporca zdôraznil, že podstatným je, že navrhovateľka podľa svojej výpovede pred vyšetrovateľom dňa 22.12.2025 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala ako jediná osoba oprávnený prístup k predmetnému účtu, s ktorým mohla

2.4

2.5 Odporca zdôraznil, že podstatným pre neho v súdenej veci je i to, že jeho úver nie je nijako zabezpečený a on tak nemôže ani začať s výkonom žiadneho zabezpečovacieho práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči navrhovateľke. V danej súvislosti poukázal na to, že on nevykonáva žiadne také úkony, ktoré by smerovali k vymoženiu plnenia z úverovej zmluvy a dokonca navrhovateľku zatiaľ ani nežaluje o zaplatenie. V danej súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoCsp/21/2025-114 zo dňa 30.09.2025, č. k. 19CoCsp/30/2025-89 zo dňa 25.11.2025, prípadne

uznesenie

Krajského súdu v Nitre č. k. 26Co/49/2025-137 zo dňa 13.11.2025, podľa ktorých ani spornosť uzavretia zmluvy o úvere, či prípadné účtovanie úrokov poplatkov za upomienky alebo zosplatnenie úveru nepredstavuje úkony odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Odporca má preto za to, že navrhovateľka nie je nijako priamo/ bezprostredne či reálne ohrozená na svojich právach alebo majetku a jediná možnosť, ako sa odporca môže domáhať svojej pohľadávky voči navrhovateľke v prípade jej neochoty dlh splácať, je to, že odporca bude navrhovateľku za splnenia zákonných podmienok žalovať na všeobecnom súde o splnenie povinnosti, t.j. o zaplatenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. 2.6 Odporcovi pritom nie je zrejmé z nariadeného neodkladného opatrenia a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v čom vlastne tkvie potrebnosť prostredníctvom neodkladného opatrenia bezodkladne upraviť pomery strán tak, ako to určil súd prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedokáže vyextrahovať, v čom sa má v súdenej veci v praxi princíp proporcionality prejavovať a ako ho súd prvej inštancie v danej veci posúdil a vyhodnotil. Podľa odporcu je nezistiteľným, aké konkrétne práva navrhovateľky dával súd prvej inštancie do kontrastu s akými konkrétnymi právami odporcu, keď sa rozhodol na ťarchu odporcu zasiahnuť do jeho práv, keď navyše súdom prvej inštancie nariadený zákaz má trvať po neobmedzene dlhú dobu. V danej súvislosti odporca namietal aj to, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, prečo súd podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil povinnosť navrhovateľke podať žalobu v súdom určenej lehote vo veci samej, hoci tomu vzhľadom na § 137 písm. d) CSP v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nič procesne nebráni. Odporca ako nezrozumiteľný vníma aj dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia pri v poradí druhom výroku napadnutého rozhodnutia, pričom mal za to, že neodôvodneným je najmä to, prečo súd poučoval iba jeho a nie obe sporové strany o možnosti podať žalobu vo veci samej.

2.9 V nadväznosti na uvedené odporca zdôraznil, že on je presvedčený, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 5242519385 zo dňa 15.12.2025 je platným právnym úkonom a rovnako aj ďalšie na túto zmluvu nadväzujúce/s ňou súvisiace zmluvy medzi stranami. Samotnú skutočnosť, že došlo k podvodnému konaniu, odporca sporoval, nakoľko aj z navrhovateľkinho opisu udalostí sa javí, že ani priemerný spotrebiteľ by nekonal spôsobom, akým konala navrhovateľka, ak by zmluvy s odporcom uzatvoriť nechcela. Podľa odporcu, pokiaľ by do kontraktačného procesu v rámci tzv. onboardingu, do ktorého bola navrhovateľka aktívne zapojená, teoreticky mala prístup aj iná osoba, potom zo strany odporcu buď išlo o úmyselné opomenutie alebo konanie s hrubou nedbanlivosťou, resp. o zjavné nesplnenie povinnosti podľa § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré je plne a výlučne pričítateľné iba navrhovateľke. V daných súvislostiach odporca popísal proces poskytovania bankových služieb online v zabezpečenom a chránenom prostredí internetbankingu (O.) v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru a zriadením dotknutého bankového účtu F.. 2.10 Pritom namietal aj tvrdenie navrhovateľky, že si neoveroval informácie vzťahujúce sa k schopnosti navrhovateľky splácať úver, keď on dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že výška príjmu navrhovateľky je 987,- Eur a tento pochádza zo závislej činnosti s tým, že navrhovateľka je schopná úver splácať.

navrhovateľky jej nepatrí, čím logicky jej nepatria ani prostriedky na tomto údajne „nenavrhovateľkinom“ účte, potom podľa odporcu nie je vôbec odôvodnený záver súdu prvej inštancie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke takýmto faktickým konaním odporcu, ktoré je ale bez akejkoľvek priamej väzby na majetok navrhovateľky, keďže tu chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a tvrdením navrhovateľky o jeho údajnom následku v majetkovej sfére.

predmetnej pohľadávky a v súčasnosti iba deklaruje svoj postoj, ktorý spočíva v presvedčení, že všetka zmluvná dokumentácia medzi ním a navrhovateľkou je platná. Súčasne poukázal na odsek 8 odôvodnenia (rozhodnutia súdu prvej inštancie; pozn.), z ktorého nemožno zistiť, prečo poučenie o možnosti obrátiť sa na súd žalobou vo veci samej v druhom výroku napadnutého rozhodnutia nesmeruje i k navrhovateľke a zároveň je nejasné aj to, prečo súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 336 ods. 1 CSP, hoci tak postupovať mohol. V uvedenom odporca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, neprimerane formalistické, nepresvedčivé, neúplné a arbitrárne.

3. Navrhovateľka sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotožnila s argumentáciou odporcu ohľadne autorizácie podania, t.j. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukázala na ust. § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. a uviedla, že predmetné podanie (t.j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) bolo

zaviazaná na vrátenie peňazí z poskytnutého úveru bez ohľadu na to, koľko finančných prostriedkov z poskytnutého úveru sa vrátilo dňa 18.12.2025 na jej účet. Navrhovateľka potom nevidí žiaden dôvod na to, aby operovala s peniazmi, ktoré sa nachádzajú na bankovom účte v F. bez toho, aby ona sama chcela prijať túto čiastku na svoj účet.

odporcu. Poukázala na to, že odporca v celosti trvá na tom, že ona je mu povinná vrátiť úver, pričom argumentuje finančnými prostriedkami na bankovom účte v F., avšak opomína zásadnú skutočnosť, a to, že ona nikdy nerealizovala na základe slobodnej, vážnej, určitej a zrozumiteľnej vôle návrh na uzavretie úverovej zmluvy a následne nerealizovala na základe predpokladov vôle a jej prejavov v dôsledku platnosti právneho úkonu podpis na samotnej zmluve, ktorú nikdy nemala záujem uzavrieť a k uzavretiu tejto zmluvy došlo len na základe zneužitia jej identifikačných údajov. Uviedla, že odporca síce argumentuje tým, že na jej účte sa nachádza čiastka 12.317,76 Eur, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k možnosti platenia týchto splátok nad rámec uvedenej sumy, keď z informácií odporcu pre navrhovateľku suma na zaplatenie je až okolo 39.000,- Eur s úrokom a ďalšími poplatkami spojenými s úverom.

V danej súvislosti poukázala na to, že ona ako spotrebiteľka zo strany žalovaného nikdy nebola poučená o možnosti odstúpiť od úverovej zmluvy. 3.2 Súčasne namietala, že pokiaľ odporca vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu, tak tieto dôkazy nepreukazujú odpoveď Sociálnej poisťovne na dopyt, či by bola navrhovateľka spôsobilá splácať poskytnutý úver a jedná sa iba o interné údaje odporcu, nie odpoveď na dopyt Sociálnej poisťovne, a teda tento dôkaz nepreukazuje zisťovanie schopnosti splácať úver na jej strane.

niektorých zákonov.

3.6 Navrhovateľka mala potom za to, že vo svojom návrhu dostatočným spôsobom odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko je v súčasnosti zmluvne zaviazaná na platenie úveru s príslušenstvom, ktorý nikdy nechcela a platením mesačných splátok by tak došlo v jej majetkovej sfére k nevratným následkom, pretože by zaplatila úver (prostriedkami; pzn.), ktorými nikdy nedisponovala a nežiadala ich poskytnutie.

3.7 Na základe uvedeného mala za to, že odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

4. Odporca v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol predložený vo forme kogentne vyžadovanej zaručenej konverzie a rovnako aj vyjadrenie k odvolaniu trpí identickou vadou. V daných súvislostiach doplnil, že s poukazom na § 381 CSP nenamieta ani to, ak odvolací súd rozhodne tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu odmietne.

5.2 Vo vzťahu k tomu, že odporca poskytol predmetný úver, navrhovateľka uviedla, že iné peňažné ústavy úver neposkytli, a teda je aj z toho zrejmé, že zabezpečovacie opatrenia banky neboli dostatočné, keď navyše navrhovateľka v peňažnom ústave odporcu nemala žiaden účet a ani nikdy nebola jeho klientkou. Vo vzťahu k úverovej zmluve uviedla, že skutočnosť, že odporca poskytol plnenie z predmetného úveru, sama osebe neznamená, že navrhovateľka je povinná tento úver splácať, a to z dôvodu, že o uvedený úver nikdy nežiadala a nepotrebovala ho a ani neprejavila vôľu ho uzavrieť. Podľa nej, ak by nedošlo k zlyhaniu bezpečnostných mechanizmov banky a odporca by riadne overil jej identitu, ako aj všetky okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie úverovej zmluvy, k načerpaniu finančných prostriedkov na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX by nikdy nemohlo dôjsť. Zdôraznila, že odporca je profesionálnym subjektom, ktorý disponuje významnými, v podmienkach Slovenskej republiky takmer neobmedzenými zdrojmi. Pokiaľ odporca tvrdí, že to nie je dôvod na neodkladnú úpravu, keďže na bankovom účte je suma cca 12.317,76 Eur, a teda táto suma postačuje na splácanie úveru na 2 roky a 6 mesiacov, navrhovateľka uviedla, že uvedené finančné prostriedky nepovažuje za legálne načerpané, keď uvedenú zmluvu o spotrebnom úvere nepovažuje za zmluvu uzavretú zákonným a riadnym spôsobom. Nevidí dôvod, prečo by mala žiadať o odklad splátok, keď uvedený úver v celom rozsahu rozporuje a zmluvu považuje za uzatvorenú contra legem. 5.3 Pokiaľ odporca tvrdí, že nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov z dôvodu, že úver nie je zabezpečený, navrhovateľka uviedla, že táto skutočnosť nie je rozhodujúca, keď odporca si môže kedykoľvek uplatniť svoj nárok súdnou cestou a iniciovať konanie, v ktorom sa bude domáhať jeho vymoženia voči nej. V danej súvislosti zdôraznila, že Okresný súd Žilina, pracovisko Čadca jej v predmetnej veci v plnom rozsahu vyhovel. Neodkladnosť úpravy pomerov podľa navrhovateľky bola v danom prípade daná, keďže navrhovateľka sa oprávnene domnievala, že môže byť ohrozené jej živobytie, a to najmä vzhľadom na jej majetkové a príjmové pomery, nakoľko ona je bežne pracujúcim človekom s podpriemerným príjmom, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami na splácanie úveru, ktorý nikdy nevyužila a nikdy platne neuzavrela. Poukázala na to, že odporca má prijať bezodkladné opatrenia na nápravu vzniknutého závadového stavu, čo neučinil, a naopak, namiesto toho, aby sa primárne snažil vymáhať finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré mali z predmetného konania prospech, vedie s ňou spor. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a správne potvrdil. 6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

8. Odporca vymedzil dôvody svojho odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. 9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacím dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V daných súvislostiach odvolací súd uvádza, že žiadne vady týkajúce sa podmienok konania v prejednávanom spore nevzhliadol.

10.1 Z obsahu listinného spisu (ako aj elektronického spisu) vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podpísaný právnym zástupcom navrhovateľky dňa 15.01.2026 o 12:52 hod. a overený dňa 15.01.2026 o 13:04 hod. Pokiaľ odporca argumentuje tým, že predmetné podanie je pôvodným listinným dokumentom, ktorý bol prevedený do elektronickej podoby iba bežnými technickými prostriedkami, t.j. skenovaním, za účelom vzniku obyčajného elektronického dokumentu v podobe skenu, a teda sa na tento dokument vzťahoval postup prezumovaný § 35 zákona č. 305/2013 Z.z., tzv. zaručenej konverzie, odvolací súd sa s touto argumentáciou nemohol stotožniť. Možno dať za pravdu odporcovi, ktorý poukazuje na to, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne aj ďalšie podania právneho zástupcu navrhovateľky) predstavujú sken pôvodného listinného dokumentu právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý tento (na pôvodnom listinnom dokumente) aj na prvej strane podpísal a opatril pečiatkou, avšak, tak ako už bolo uvedené, predmetný dokument bol následne podpísaný právnym zástupcom navrhovateľky postupom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 305/2013 Z.z.

elektronickým podpisom. S prípustnou dávkou nepresnosti možno uvedený prípad prirovnať k situácii, kedy by právny zástupca svoje listinné podanie, ktoré už podpísal, následne prefotil a fotokópiu opätovne ručne podpísal, a tak ju zaslal súdu. Aj v takomto prípade by jeho podanie netrpelo vadou absencie podpisu, prípadne nedostatku formy. Z uvedeného dôvodu potom už v základe nemožno považovať argumentáciu odporcu za správnu, nakoľko v posudzovanom prípade sa jednalo o podanie právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý bol tvorcom a autorom tohto podania.

11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo stavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, v akom pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vykonanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu

opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán

15. Východiskovou odvolacou námietkou odporcu bolo to, že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pričom vychádzal zo základov argumentácie navrhovateľky, ktorá tvrdila, že ona si u odporcu účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nezaložila a Zmluvu o spotrebnom úvere č. 5242519385 s odporcom neuzatvorila. Odporca sa nestotožnil s touto argumentáciou navrhovateľky. Zdôraznil však to, že samotná navrhovateľka v základe svojej argumentácie namieta, že predmetný účet nie je jej a zostatok na predmetnom účte je tvorený práve zo zostatku prostriedkov poskytnutého úveru na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. 5242519385, ktoré jej nepatria.

obstáť. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky, táto nie je majiteľkou dotknutého účtu u odporcu, a taktiež jej nepatria finančné prostriedky na tomto účte. Naproti tomu odporca vychádza z toho, že predmetný účet bol zriadený na základe platnej zmluvy a súčasne je platná aj Zmluva o spotrebnom úvere č. 52425119385. Za takéhoto stavu, keď navyše si odporca momentálne v civilnom sporovom konaní ani neuplatňuje nároky z predmetnej zmluvy voči navrhovateľke, a tak ako vyplýva z jeho odvolania, na dotknutom „spornom“ bankovom účte sú finančné prostriedky, a (výlučne) tieto plánoval odporca zrážať na úhradu predmetného dlhu, odvolací súd dospel k záveru, že aktuálne žiadna bezprostredná ujma navrhovateľke nehrozí, a nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 15.2

15.3

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak spor medzi navrhovateľkou a odporcom bude vyriešený v prospech navrhovateľky, tak prípadné zrážky vykonávané odporcom z predmetného účtu nijako nemôžu zasiahnuť do jej majetkovej sféry. Pritom je potrebné zdôrazniť, že ak sa obrana navrhovateľky vo vzťahu k základu nároku ukáže ako dôvodná, tak zrážky vykonávané odporcom z predmetného účtu by boli zrážkami „zo svojho“ a „v prospech seba“. Na druhej strane aj v prípade, ak by „základ“ sporu bol vyriešený v prospech odporcu, tak rovnako nedôjde k neprimeranému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky, nakoľko by prípadné zrážky z predmetného sporného účtu navrhovateľky ipso facto boli vykonané na uspokojenie nároku, ktorý by sa v budúcnosti ukázal ako dôvodný. Práve naopak, v prípade, ak by súd nariadil neodkladné opatrenie a odporcovi by uložil povinnosť zdržať sa predmetných zrážok, tak potenciálne v prípade budúceho neúspechu navrhovateľky v prípadnom spore o zaplatenie dlhu, ktorý vznikol na základe predmetnej úverovej zmluvy, by mohli navrhovateľke vzniknúť ďalšie majetkové straty súvisiace s možnými zmluvnými, resp. zákonnými sankciami. Uvedené možno navyše vyvodiť aj z obrany samotnej navrhovateľky, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu sama zdôraznila, že ak by neplnila úver, ktorý nikdy nechcela, aby jej bol poskytnutý, mohol by odporca začať súdne konanie a zosplatniť celý úver z dôvodu straty výhody splátok, s čím by boli spojené ďalšie náklady a rovnako aj náklady spojené so súdnym konaním. Pritom práve nariadením neodkladného opatrenia bol odporca súdom prvej inštancie „inštruovaný“ k možnosti podať takúto žalobu. Za daných okolností potom majetková ujma navrhovateľke v súvislosti so zrážkami z predmetného úverového účtu, ku ktorému sa navrhovateľka ani nehlási, aktuálne nemôže hroziť. 16. Na základe uvedeného potom odvolací súd nemal inú možnosť, ako zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)