11CoP/79/2026
ECLI:SK:KSTT:2026:1226201214.1
- Súd
- Krajský súd v Trnave
- Sudca
- Mgr. Katarína Arnouldová
- IČS
- 1226201214
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t. č. bytom E. XX, D., proti osobe oprávnenej na výživné: A. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 20. apríla 2026 č.k. 37Pc/21/2026-11, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 20. apríla 2026 č.k. 37Pc/21/2026-11 r u š í a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, prvá veta, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vecne tým, že návrh osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len povinný z vyživovacej povinnosti) posúdil ako nedôvodný. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že povinný v vyživovacej povinnosti sa návrhom doručeným na Krajský súd v Trnave dňa 17.03.2026, doplneným dňa 20.03.2026, postúpeným na Mestský súd Bratislava II dňa 14.04.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a vydania uznesenia: „vo veci neúčinnosti / zastavenia účinnosti / neplatnosti z dôvodu nových skutočností / Rozsudku 28Pc34-2022, vydaného Mestským súdom Bratislava II (ďalej iba MSBA2) s pridelenou sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou z dôvodu zastavenia následných / protiprávnych konaní vedených voči mojej osobe, na základe zmieneného Rozsudku, pre nenaplnenie podmienok zákona o takzvanej vyživovacej povinnosti.“ Návrh zdôvodnil tým, že nemá žiadny finančný príjem a preto nie je schopný platiť výživné. Následne môže požiadať o zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že osoba oprávnená na výživné nevie preukázať, že navštevuje súkromné školské zariadenie v termíne letného semestra 2025-2026. Účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II 28Pc34-2022 považuje za neaktuálnu, rovnako ako všetky právne kroky, ktoré z neho vyplývajú. Doplnil, že rozsudok bol vydaný predpojatou sudkyňou, pod nátlakom, napriek námietke zaujatosti a právna zástupkyňa osoby oprávnenej na výživné, úmyselne porušila procesné postupy s cieľom maximalizovať škody voči jeho osobe. V návrhu ďalej vyjadril nespokojnosť s konaniami na Mestskom súde Bratislava II. Súd konštatoval, že povinný z vyživovacej povinnosti k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k jeho doplneniu nepriložil žiadne listinné dôkazy.
3. Po oboznámení sa s návrhom a s obsahom spisu súd zistil skutočný a právny stav veci a to, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 28Pc/34/2022-138 zo dňa 08.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/161/2023-178 zo dňa 24.06.2024, súd uložil povinnému z vyživovacej povinnosti povinnosť prispievať na výživu osobe oprávnenej na výživné sumou 300 eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci od 26.09.2022. Zročné výživné za obdobie od 26.09.2022 do 31.05.2023 vo výške 2 450 eur súd povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2023, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň poukázal aj na ďalšie konania o návrhoch povinného z vyživovacej povinnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Mestskom súde Bratislava II vedené pod sp. zn.: 41Pc/6/2026, 37Pc/12/2026, 69Pc/12/2026, 69Pc/13/2026, 28Pc/16/2026, 3Pc/16/2026, 37Pc/17/2026, 40Pc/17/2026, 9Pc/19/2026, 41Pc/202/2026, 9Pc/202/2026 a 2Pc/20/2026.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že povinný neosvedčil potrebu bezodkladného zásahu súdu, keďže žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti tvrdené v návrhu. Navyše sa pozastavenia účinnosti vyššie uvedeného rozsudku domáha opakovane a podobne ako v predchádzajúcich konaniach, ani v tomto konaní, k svojmu návrhu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by osvedčovali ním popísané skutkové okolnosti. Požadovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k rozhodnutiu, ktoré platný právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a ide o návrh procesne neprípustný. Neodkladné opatrenie nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a nemôže derogovať ani pozastaviť právoplatný a vykonateľný rozsudok. Ak je rozsudok vykonateľný, jeho vykonateľnosť možno odložiť len spôsobom výslovne upraveným zákonom. Neodkladné opatrenie nepredstavuje opravný prostriedok a jeho účelom nie je preskúmavanie alebo rušenie právoplatných rozhodnutí. Použitie neodkladného opatrenia ako nástroja na elimináciu účinkov právoplatného rozsudku by predstavovalo obchádzanie zákonom ustanoveného systému opravných prostriedkov a porušenie zásady právnej istoty. Súd bol toho názoru, že povinný opiera svoj návrh len o svoje subjektívne hodnotenie situácie a jeho vzťah k osobe oprávnenej na výživné. Neuviedol ani k akej zmene pomerov malo dôjsť od času ostatného rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti, ničím neosvedčil svoju aktuálnu finančnú situáciu či výdavky, neosvedčil ani nemožnosť plniť si vyživovaciu povinnosť a ani ďalšie tvrdenia uvedené v návrhu. Preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z vyživovacej povinnosti, doplnené podaním doručeným súdu dňa 20.03.2026. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým došlo k opakovanému porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Sudkyňa sa neoboznámila s obsahom jeho podania alebo ho ignorovala, napriek tomu vydala k nemu predpojaté rozhodnutie. Argumentoval tým, že nemá finančný príjem, nie je poberateľom sociálnych dávok a má „zablokovaný“ majetok v prebiehajúcom konaní o BSM. Namietal tiež zamietnutie všetkých jeho predchádzajúcich podaní, čo vyhodnotil ako absolútny útok na jeho existenciu, má za to, že Mestský súd Bratislava II ho ignoruje /šikanuje/ a v jeho konaniach rozhodujú zjavne predpojaté sudkyne. Ďalej odkazoval na aroganciu a šikanovanie jeho osoby, porušovanie a ignorovanie platných zákonov zo strany súdu. Odvolanie obsahuje dehonestujúce a urážlivé vyjadrenia povinného z vyživovacej povinnosti na súdnu moc, súdnictvo Slovenskej republiky, ako i osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
7. Predmetom konania je návrh povinného z vyživovacej povinnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal pozastaviť účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 28Pc/34/2022-138 zo dňa 08.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/161/2023-178 zo dňa 24.06.2024 v časti vyživovacej povinnosti. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh povinného z vyživovacej povinnosti zamietol.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
10. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že prekážka začatého konania vyjadruje to, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Totožnosť sporu je daná troma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu, totožnosť strán a totožnosť skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje právo. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia a tak nie je rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný (oprávnený alebo povinný). Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku.
12. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhal opäť pozastavenia účinnosti rozsudku Mestského súdu Bratislava II sp.zn. 28Pc/34/2022 v časti uloženia mu povinnosti prispievať na výživu osobe oprávnenej na výživné, z dôvodu nových skutočností a jeho nedostatku finančných prostriedkov. Zopakoval však v podstate skutočnosti, uvádzané v predchádzajúcich návrhoch ( dôvodiac tým, že nastali nové skutočnosti a tým, že nemá žiadny finančný príjem a preto nie je schopný platiť výživné). Účinnosť predmetného rozsudku považuje za neaktuálnu, rovnako ako všetky právne kroky, ktoré z neho vyplývajú.
13. Odvolací súd lustráciou spisov v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde pod sp. zn. 13CoP/85/2026 a sp.zn. 13CoP/89/2026 sú vedené konania o nariadenie neodkladného opatrenia začaté na návrh povinného. Z jeho zistení vyplýva, že v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 41Pc/6/2026 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.02.2026 zamietol návrh povinného, ktorým sa tento domáhal pozastavenia účinnosti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 28Pc/34/2022-138 zo dňa 08.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/161/2023-178 zo dňa 24.06.2024 v časti, ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti voči osobe oprávnenej na výživné, ktoré uznesenie Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 13CoP/85/2026 zo dňa 16.06.2026 potvrdil. V konaní vedenom pod sp.zn. 69Pc/12/2026 Mestský súd Bratislava II vydal dňa 04.03.2026 uznesenie, ktorým zastavil konanie vo veci návrhu povinného z vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu litispendencie po zistení, že na súde je už vedené konanie vo veci pozastavenia účinnosti vyššie uvedeného rozsudku, ktoré nebolo právoplatne skončené a ide tu o prekážku začatého konania, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, aj toto uznesenie bolo Krajským súdom v Trnave uznesením sp.zn. 13CoP/89/2026 zo dňa 16.06.2026 potvrdené.
14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti podal na súde viacero návrhov na pozastavenie účinnosti vyššie uvedeného rozsudku, v prejednávanej veci ako i v daných konaniach vystupujú totožní účastníci, koná sa o totožnom predmete konania, a to na základe totožných skutkových okolností.
15. Z dôvodu prebiehajúcich konaní v totožnej veci, totožných účastníkov konania a totožných skutkových okolností, došlo tak k prekážke začatého konania v zmysle ust. § 159 CSP a preto bolo dôvodným konanie o predmetnom neskoršom návrhu povinného v súlade s citovaným ustanovením zastaviť, pretože ide o neodstrániteľnú prekážku konania. Nakoľko tak neurobil už prvoinštančný súd, nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než konanie o neskoršie podanom návrhu za použitia § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 159 CSP zastaviť a súčasne odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).