11Ek/54/2019
ECLI:SK:OSBB:2026:6119205316.3
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Marek Mižák
- IČS
- 6119205316
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 a Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 70,70 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom Okulka 24/11 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 341 795, sp. zn. EX 399 EX 33/19, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.05.2026, sp. zn. 11Ek/54/2019, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. EX 399 EX 33/19 zo dňa 28.01.2026, vydanému súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom.
2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 59,40 eur s DPH.
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom námietky v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote s tým, že nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor nevykonal osobné zisťovanie hnuteľného majetku na adrese trvalého pobytu povinného a nepožiadal o súčinnosť osoby žijúce na adrese trvalého pobytu povinného ani tretie osoby, ktoré sú spoluvlastníkmi povinného. U povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcií.
4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol, že zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora. V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby, je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Súdny úradník uviedol, že po komunikácii so súdnym exekútorom zistil správnosť vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. K námietke týkajúcej sa možnosti uloženia donucovacieho opatrenia, súdny úradník poukázal na skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež že nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie peňažnej povinnosti. K námietke nespísania hnuteľného majetku povinného súdny úradník uviedol, že prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Záverom súdny úradník uviedol, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky.
5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že z uznesenia súdneho úradníka a správ súdneho exekútora nevyplýva, že exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť či predložil vyhlásenie o svojom majetku, či došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného, či súdny exekútor použil dostupné donucovacie opatrenia. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti, nachádza. Povinný musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov. Z predložených správ o majetku povinného nevyplýva, že by súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného, požiadal o súčinnosť tretie osoby (vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným, obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt, prípadných zamestnávateľov povinného, banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese D. E. XXX, F., XXXXX, G. H..
6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
7. Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
8. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
9. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Toto evokuje skôr snahu oprávneného zbaviť sa, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania, ako navrhnúť konštruktívny ďalší postup v exekúcii.
10. Súdny exekútor pri vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie vychádza zo stavu, ktorý je zaznamenaný za zákonom stanovené obdobie piatich rokov, teda nie z aktuálneho stavu vyplývajúceho len z určitých lustrácii. Na základe celého výkonu exekúcie po zákonom stanovenú dobu piatich rokov dochádza k záveru, na podklade jednotlivých aj lustráciami zistených skutočností, že stav majetku povinného nie je dostatočný pre vykonanie exekúcie. Súčasne je potrebné uviesť, že tento stav nemusí byť nemenný, teda nikdy nepreukazuje trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného. Preto je vždy (aj po zastavení exekúcie) možnosťou oprávneného iniciovať nový návrh na vykonanie exekúcie. To je však aktuálne len pri zmene majetkových pomerov povinného.
11. Je teda nutné uviesť, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.
12. Možno tak konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).