11Ek/971/2026
ECLI:SK:OSBB:2026:6126274061.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Marek Mižák
- IČS
- 6126274061
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3/ A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o vymoženie 262,90 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.05.2026, sp. zn. 11Ek/971/2026, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (výrok I.) a nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania (výrok II.).
2. Uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia peňažného plnenia na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 4397/06 zo dňa 05.10.2006 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol zriadený pri Asociácii pre arbitráž.
3. Súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie posúdil podľa § 53 ods. 1, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vymáhaná pohľadávka pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Preto preskúmal splnenie podmienok § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a uviedol, že a uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, založený na základe predloženej zmluvy o úvere, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Súdny úradník tak skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky.
Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 105/2011, 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011). V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere ani rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu/doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky je, že povinný (t. j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovskú zmluvu/doložku preto súdny úradník vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Exekúcia je tak neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na jej vykonanie.
4. Keďže sa návrh na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, kde účastníkom konania je iba oprávnený, súdny úradník neúspešnému oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že medzi účastníkmi bola dojednaná tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje sa od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky, pričom priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí s všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Povinný tak svojim podpisom jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskou doložkou tak bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie má povahu exekučného titulu.
6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
7. Nie je sporné, že predmetom rozhodcovského konania bol spor medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní bez pochybností oprávnený vystupoval v pozícii dodávateľa a povinný v pozícii spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami mala byť založená rozhodcovskou doložkou, ktorá sa nachádzala vo všeobecných podmienkach úverov.
8. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Podľa ustanovení zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná ako neplatná (§ 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
9. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej zmluvy o úvere č. 8211234 uzavretej dňa 20.04.2006, ktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní. Zmluva o úvere odkazovala na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom práve v nich sa nachádzala aj rozhodcovská doložka. Z predložených všeobecných podmienok, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky tak v danom prípade dodržaná nebola. Nedošlo k podpisu všeobecných podmienok (či osobitne rozhodcovskej doložky) obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili samotnú existenciu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) teda zmluvné strany písomne neuzavreli. Ani vyhlásenie povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom všeobecných podmienok oboznámil a súhlasí s nimi nemôže nahradiť zákonom obligatórne stanovenú písomnosť rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky. Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka je prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaný.
10. V skutočnosti teda nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda nemožno považovať za riadny exekučný titul, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky.
11. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva/doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012). V danom prípade oprávnený nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Individuálnosť vyjednania totiž spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve/doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Jednalo totiž o všeobecné podmienky pripravené dodávateľom vopred. Aj toto činí rozhodcovskú doložku neplatnou a rozhodcovský rozsudok nevykonateľným.
12. S ohľadom na uvedené súd považuje uznesenie súdneho úradníka za vecne správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).