12Co/2/2026

1. Napadnutým rozsudkom, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne od 21. 03. 2025 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Levice, okres F., katastrálne územie F., zapísané na liste vlastníctva číslo X, a to parcely registra CKN parcelné číslo 858/6, ostatná plocha o výmere 2868 m2 a parcelné číslo 870/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2 (ďalej „predmetné nehnuteľnosti“). Tieto nehnuteľnosti užíva žalovaný. Znaleckým posudkom č. 38/2025 zo dňa 01. 02. 2025 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Villantom, predloženým žalobcom, vyplýva, že znalec vychádzal z východiskovej hodnoty nehnuteľností v obci Levice vo výške 9,96 eura za 1m2 pozemkov. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota sporných pozemkov je 293 205,15 eura, zaokrúhlene 293 000 eur a hodnota nájmu pozemkov bola stanovená na sumu 7,568 eura/m2/rok, t.j. pri výmere pozemkov 3 195 m2, bolo stanovené ročné nájomné v sume 24 179,76 eura (7,568 x 3195), zaokrúhlene 24 200 eur. 1.1.1.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a dôvodil, že nájomná zmluva nie je uzavretá z dôvodu, že žalobca nemá záujem na jej uzatvorení, pričom od roku 2009 do konca roka 2022 užíval žalovaný pozemky na základe Dohôd o urovnaní, za odplatu určenú na základe znaleckého posudku č. 302/2008 zo dňa 25. 10. 2008 vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Žilina pre účely súdneho konania č.k. 12C/210/2005. Suma 24 200 eur nie je v súlade s rozhodnutím súdu zo dňa 22. 05. 2009, č.k. 12C/210/2005 ani znaleckým posudkom č. 302/2008 zo dňa 25. 10. 2008 a je pre žalovaného neprijateľná vzhľadom na rozpočet mesta a úlohy, ktoré mesto zabezpečuje zo svojho rozpočtu.

Predmetné konanie skončilo schválením súdneho zmieru uzatvoreného medzi stranami sporu súdom uznesením zo dňa 22.05.2009. Znaleckým posudkom č. 302/2008 vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 302/2008 bola určená všeobecná hodnota sporných pozemkov vo výške 828 570,60 Sk a všeobecná hodnota nájomného za obdobie od 01. 05. 2003 do 30. 04. 2007 spolu vo výške 269 258,32 Sk, t.j. 8.937,00 eura.

. V zmysle Dohody žalovaný užíval pozemky ako zastavané plochy - miestne komunikácie. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 121 ods. 3, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 671 ods. 1, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 151 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 2, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“).

1.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu (v tomto prípade žalovaný) povinný vydať vlastníkovi cudzej veci (žalobcovi) bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pričom výška bezdôvodného obohatenia (náhrady za užívanie cudzích pozemkov bez právneho dôvodu) zodpovedá sume, ktorú by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Táto náhrada sa porovnáva s obvyklou výškou nájomného, pričom rozsah tohto plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci.

vypracovaný znalcom zo správneho odboru aj odvetvia, keďže sporné pozemky sú evidované ako zastavaná a ostatná plocha. Znalec nehnuteľnosti obhliadol a zameral dňa 01. 02. 2025, pričom pri výpočte výšky nájmu vychádzal z dostupných verejných informácií a informácií z realitných portálov, zohľadnil stanoviská Mestského úradu Levice a Mestskej rady v Leviciach a zaobstaral si aj iné znalecké posudky. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že ohodnocované parcely sa nachádzajú v zastavanom území, tvoria časť parkoviska, zatrávnenú plochu, spevnené plochy, chodníky a asfaltovú cestu, informácie ktoré vyplývajú aj z listu vlastníctva a fotografií tvoriacich prílohu posudku. Žalovaný namietal, že znalec pri určení všeobecnej hodnoty nesprávne vychádzal so skutočnosti, že žalovaný má príjmy z týchto pozemkov, pretože na nich vykonáva podnikateľskú činnosť.

1.6. Súd prvej inštancie tiež dôvodil, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Nakoľko žalovaný okrem neaktuálneho znaleckého posudku nepredložil súdu žiadny iný dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý preukázať rozsah bezdôvodného obohatenia. Taktiež žalovaný nevyvrátil, resp. aspoň neoslabil dôkaz o hodnote nájomného za užívanie sporných nehnuteľností, zistený zo znaleckého posudku predloženom žalobcom. Žiadny iný dôkaz ani nenavrhol

1.7. Nad rámec dôvodov, súd prvej inštancie poznamenal, že oba znalecké posudky vychádzali z rovnakej východiskovej hodnoty 9,96 eur za 1m2. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalci použili metódu polohovej diferenciácie. Dôvodom rozdielnosti všeobecnej hodnoty pozemkov a tým aj hodnoty nájomného, bola hodnota koeficientu polohovej diferenciácie, keďže znalec v posudku č. 38/2025 určil výsledný koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 9,2138 a Ústav v posudku v roku 2008 určil výsledný koeficient v hodnote 0,858. Uznal, že hodnoty koeficientov polohovej diferenciácie sú značne rozdielne, čo malo zásadný vplyv pri stanovení nájomného, avšak súd nedisponuje takými odbornými či vedeckými znalosťami, ktoré by boli spôsobilé hodnotiť ne/správnosť určenia hodnoty koeficientu polohovej diferenciácie v jednotlivých znaleckých posudkoch. Rozdielnosť hodnôt koeficientu mohla byť spôsobená práve plynutím času. Nič nebránilo žalovanému navrhnúť výsluch znalca či iný dôkazný prostriedok spôsobilý vyvrátiť závery znaleckého posudku predloženého žalobcom.

Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaný pristupoval k rôznym vlastníkom pozemkov rozdielne a jednému vyplatil náhradu vo výške rovnakej, resp. vyššej ako požaduje žalobca a žalobcovi navrhuje zaplatiť za užívanie pozemkov v roku 2024 obvyklé nájomné z roku 2003-2007, ako to robil až do konca roku 2022. Žalovaný za užívanie sporných pozemkov v roku 2023 zaplatil žalobcovi náhradu 23 500 eur na základe právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/3/2024, ktorá skutočnosť vyplynula zo zhodných tvrdení strán sporu. Rovnako tak žalovaný uhradil inému subjektu za pozemky obdobnej bonity a rozsahu, s rovnakým účelom užívania, sumu 27 052,88 eura na základe právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 16C/30/2025, ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalobcu. Žalovaný sa síce bránil, že s uvedenými sumami nesúhlasil, rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť a žalovaný plnil v zmysle týchto rozhodnutí žalobcom, teda našiel priestor vo svojom rozpočte.

1.9. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného Nariadenia vlády. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, z dôvodu ktorého vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods.

dňa 13. 03. 2025. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 21. 03. 2025 (kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku), bola 2,65 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba, t.j. vo výške 7,65 % ročne z dlžnej sumy 24 200 eur od 21. 03. 2025 do zaplatenia.

Z uvedeného dôvodu vznikol úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. 2.1. Namieta znalecký posudok, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil výšku bezdôvodného obohatenia. Tvrdí, že predmetný znalecký posudok obsahuje zjavné nezrovnalosti, konkrétne v bode 5.2. (dátum vykonania obhliadky), na strane 6., zatriedenie mesta, na strane 6., nezohľadnil nevhodný tvar pozemku, existujúce vecné bremená zo zákona, nakoľko tam určite idú verejné siete. 2.2. Žalovaný namieta, že znalec uviedol, že žalovaný má príjem z predmetných nehnuteľností, čo nie je pravdou. Žalovaný na predmetných pozemkoch nevykonáva podnikateľskú činnosť, pozemky slúžia len ako parkovisko na sídlisku. 2.3. Ďalej uviedol, že predmetné pozemky nechcel užívať zadarmo, každý rok uzatvárali žalobca a žalovaný Dohodu o urovnaní, pričom suma odplaty bola podľa znaleckého posudku vypracovaného v roku 2008 Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

že ich užíva bez uzavretia nájomnej zmluvy. 2.5. Namieta, že v priebehu konania sa nevyskytol žiadny priamy dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že výsledná suma ako všeobecná hodnota predmetných pozemkov, je určená správne, keďže súd odmietol dať vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Napriek námietkam a pochybnostiam žalovaného, že znalecký posudok žalobcu nie je správny, sa súd stotožnil so znaleckým posudkom žalobcu bez možnosti dodatočného znaleckého dokazovania. Znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v roku 2008 súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl.

Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 24 200 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný tým, že užíval nehnuteľnosti (špecifikované v žalobe) bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatnil nárok za obdobie od 01. 01. 2024 do 31. 12. 2024.

6.1. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol napadnutým rozsudkom a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne od 21. 03. 2025 do zaplatenia.

Rozsudok

súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, ktorý v podstate iba uviedol, že sa nestotožnil s výškou uvedenou v znaleckom posudku. Namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať nové znalecké dokazovanie. Uviedol tiež, že predmetná suma je pre neho neprijateľná, vzhľadom na rozpočet mesta. 6.3.

7. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj v dostatočnej miere jeho odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva, že je nepochybné, že v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného tým, že užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko žiadna nájomná zmluva uzavretá na obdobie od 01. 01. 2024 do 31. 12. 2024 nebola. Tým, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a neplatil za toto užívanie, jeho majetkový stav sa nezmenšil, hoci, v prípade riadne uzavretej nájomnej zmluvy, by sa tak stalo. Suma, ktorá zodpovedá nezmenšenému majetkovému stavu žalovaného je potom práve suma, ktorú by v prípade platnej nájomnej zmluvy bol povinný za obdobné nehnuteľností a takom spôsobe užívania, platiť. 11. Žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej inštancie namieta iba výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca žiada vydať. Svoju obranu postavil iba na tvrdení, že s touto výškou nesúhlasí

Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa pomerne rozsiahlym spôsobom zaoberal určením výšky bezdôvodného obohatenia. Tieto svoje úvahy, ktoré vyústili do rozhodnutia, riadnym spôsobom aj odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie

Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok. Nájomné obvyklé v

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalovaný v priebehu celého konania nepredložil súdu prvej inštancie, okrem tvrdenia, že tento znalecký posudok je nesprávny a že sa nestotožnil s ním určenou výškou nájmu, žiadny dôkaz, ktorým by výšku vyvrátil, resp. nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by bola táto výška nájmu spochybnená. Žalovaný iba vo všeobecnej rovine v priebehu konania na súde prvej inštancie namietal nesprávnosť záverov tohto znaleckého posudku a žiadal, aby súd vychádzal pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia zo znaleckého posudku z roku 2008, ktorý bol vypracovaný v predchádzajúcom súdnom konaní a na základe ktorého neskôr potom strany sporu uzatvárali dohodu o urovnaní. Na pojednávaní dňa 03. 09. 2025 zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaný nemá záujem o mimosúdne urovnanie, nakoľko nesúhlasí s požadovanou výškou nájmu.

Na tomto pojednávaní zástupkyňa žalovaného nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. Taktiež výšku nájmu určeného znaleckým posudkom predloženým žalobcom nespochybnila, iba uviedla, že nie je v súlade so znaleckým posudkom z roku 2008.

13. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní. 13.1. Podstatnou odvolacou námietkou v odvolaní podanom žalovaným, ktorý ani nešpecifikoval odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 CSP, bola námietka týkajúca sa nesprávneho určenia výšky bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný tvrdil, že táto výška mala byť odvodená v zmysle záverov znaleckého posudku z roku 2008.

Za situácie, že predmetný znalecký posudok predložil žalobca, na jeho záveroch si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej inštancie, hoci túto výšku spochybňoval, nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorý by o neprimeranej výške nájmu potvrdzoval. Súd prvej inštancie v rozhodovaní v danej veci preto nemal inú možnosť, najmä pre absenciu dôkazov zo strany žalovaného, iba akceptovať závery tohto znaleckého posudku a určiť výšku bezdôvodného obohatenia v zmysle jeho záverov.

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (d/). Žalovaný však ani jeden z týchto dôvodov neuviedol, preto odvolací súd sa týmito námietkami, týkajúcimi sa nesprávnosti uvedenými v predloženom znaleckom posudku, nezaoberal.

13.3.1. K tejto námietke odvolací súd dodáva, že za situácie, ak žalovaný namieta a nestotožnil sa s výškou nájmu uvedenou v žalobcom predloženom znaleckom posudku, bolo práve na ňom, aby predložil buď nový znalecký posudok, ktorý by vyvrátil uvedenú výšku nájmu, resp. predložil iný dôkaz, ktorým by túto výšku spochybnil. Žalovaný však v priebehu celého konania žiadny takýto dôkaz nepreložil. Naopak, žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď v žalobe si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 24 200 eur, ktorá suma vychádza a je podložená práve týmto znaleckým posudkom. Keďže zo strany žalovaného nebol v priebehu konania ani len navrhnutý žiadny dôkaz, ktorý by túto výšku vyvrátil, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o nesprávnosti výšky nájmu určenej žalobcom predloženým znaleckým posudkom. Navyše odvolací súd dodáva, že žalovaný ani v konaní na súde prvej inštancie znalecký posudok ako taký nespochybnil, namietal iba, že nesúhlasí s určenou výškou nájmu.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Z tohto dôvodu, keďže obsah spisu nedáva za pravdu tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie odmietol dať vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko takýto návrh súdu ani predložený zo strany žalovaného nebol. Námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. 13.5.

13.6. V odvolaní žalovaný ešte uviedol, že dal vypracovať nový znalecký posudok, ktorý dodatočne predloží pre nedostatok času. 13.6.1. Žalovaný skutočne dňa 18. 11. 2025 predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 21/2025 zo dňa 17. 11. 2025 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Adamecom na základe objednávky žalovaného zo dňa 06. 10. 2025. Po prvé, odvolací súd konštatuje, že tento znalecký posudok bol predložený po uplynutí odvolacej lehoty, ktorá uplynula dňa 09. 10. 2025. Žalovaný však iba dňa 06. 10. 2025 zadal znalcovi objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. Po druhé, tento znalecký posudok predstavuje novotu v odvolacom konaní, a keďže nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP, odvolací súd na tento posudok prihliadnuť nemohol. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, že tento dôkaz nemohol predložiť už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Je nesporné, že znalecký posudok objednal až po doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Už v priebehu konania na súde prvej

Toto však neurobil, preto tento ním dodatočne predložený dôkaz nie je možné odvolacím súdom akceptovať. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a námietky odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodné.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).