12CoP/108/2026

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 3, 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 36 ods. 1 veta prvá, § 28 ods. 2, čl. 5, Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy SR, čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 veta prvá Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vychádzal najmä z toho, že medzi rodičmi prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 26P/37/2026, pričom matka oznámila odchod zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi do nájomného bytu a po tomto odchode bola otcovi riadne oznámená nová adresa bydliska detí, pričom súd nezistil také závažné okolnosti, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu záujmu maloletých detí.

Za tejto situácie súd uviedol, že rozhodnutie o dočasnej úprave formou neodkladného opatrenia by predstavovalo zásadný zásah do pomerov maloletých detí na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a preto je nevyhnutné vykonať dokazovanie v rozsahu presahujúcom rámec konania o neodkladnom opatrení, najmä so zameraním na zistenie názoru maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na svoj vek dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé na vyjadrenie vlastného názoru k otázke starostlivosti.

Súd zároveň vyhodnotil, že medzi rodičmi je zrejmý intenzívny partnerský konflikt, pričom matka po víkendovom pobyte s deťmi v dňoch 08.05.2026 až 10.05.2026, následne dňa 11.05.2026 opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi a presťahovala ich do novej domácnosti, pričom návrh otca na neodkladné opatrenie bol podaný len dva dni po tomto odchode. Takto krátky časový úsek súd vyhodnotil ako nedostatočný na záver o potrebe bezodkladného zásahu súdu, keďže ide o situáciu, v ktorej sa pomery ešte len stabilizujú a nemožno vylúčiť priestor na

Súd preto dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nielen nedôvodný, ale aj predčasný, keďže skutkový stav sa vyvíja v krátkom časovom horizonte a nebol vytvorený dostatočný priestor na stabilizáciu pomerov ani na prípadné mimosúdne usporiadanie rodičovských vzťahov.

§ 58 ods. 1 CMP.

Rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch nasledovne: matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 18:00 hod.

IV. Každý z rodičov je povinný umožniť maloletým deťom primeraný telefonický alebo videotelefonický kontakt s druhým rodičom počas obdobia, keď sú v jeho osobnej starostlivosti, a to aspoň každý druhý deň v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod., ak sa rodičia nedohodnú inak. V. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“. Subsidiárne, ak odvolací súd nepovažuje v tomto štádiu konania za primerané nariadiť dočasnú striedavú osobnú starostlivosť, navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie: ,,I. Matka je povinná umožniť otcovi osobný styk s maloletými deťmi, každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

IV. Otec je povinný maloleté deti po skončení styku riadne a včas odovzdať matke. V. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude adresa bydliska matky. VI. Matka je povinná umožniť maloletým deťom telefonický alebo videokontakt s otcom každý utorok a štvrtok v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. a každú nedeľu, v ktorej sa nerealizuje osobný styk otca s maloletými deťmi, v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. VII.

Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti, zamietol.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa prvej vety čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží matke povinnosť dočasne odovzdať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žiadal, aby rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch nasledovne: ,,matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele nepárnom kalendárnom týždni do 18,00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 18,00 hod. Miestom odovzdania maloletých detí bude adresa bydliska toho rodiča, u ktorého sa osobná starostlivosť končí. Každý z rodičov je povinný maloleté deti na odovzdanie riadne pripraviť a odovzdať ich spolu s osobnými vecami, školskými pomôckami, dokladmi, liekmi a ďalšími vecami potrebnými na riadnu starostlivosť. Každý z rodičov je povinný umožniť maloletým deťom primeraný telefonický alebo videotelefonický kontakt s druhým rodičom počas obdobia, keď sú v jeho osobnej starostlivosti, a to aspoň každý druhý deň v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod., ak sa rodičia nedohodnú inak. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“.

21. Otec v odvolaní namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav aj potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí. Tvrdil najmä, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že po presťahovaní detí došlo k výraznému obmedzeniu kontaktu s otcom, pričom osobný styk je minimálny, telefonická komunikácia je sporadická a nepredvídateľná a celkový režim kontaktu nie je stabilne nastavený. Podľa otca tým vzniká riziko narušenia citovej väzby detí k nemu a aj konflikt lojality. Zároveň namietal, že súd nesprávne označil jeho návrh za predčasný, keďže práve absencia dohody medzi rodičmi a pretrvávajúci nevysporiadaný stav odôvodňujú potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov. Ďalej tvrdil, že súd neodôvodnil, prečo by striedavá osobná starostlivosť predstavovala „vážny zásah“, keď deti boli podľa jeho tvrdení predtým zvyknuté na každodenný kontakt s oboma rodičmi a navrhovaný model by sa tomuto pôvodnému režimu najviac približoval. Otec tiež namietal nesprávne skutkové zistenia, najmä ohľadom rozsahu jeho starostlivosti a komunikácie s deťmi, a poukazoval na to, že kontakt s deťmi nie je stabilný ani predvídateľný. Striedavú osobnú starostlivosť žiadal preto, lebo ju považoval za najbližšiu pôvodnému režimu detí, ktorý bol založený na pravidelnom každodennom kontakte s oboma rodičmi. Podľa jeho názoru iba takáto úprava by zachovala ich vzťah s otcom, zabránila jeho faktickému vylúčeniu z bežného života detí a zabezpečila rovnováhu v rodičovskej starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej.

22. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj malololetého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

25. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov. Nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie, napríklad znalcom z odboru klinickej psychológie detí, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne vplýva na maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (porovnaj R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú (porovnaj R 20/1980).

31. Neobstojí len účelová námietka otca, že matka nepredložila konkrétny a predvídateľný návrh styku, pričom kontakt s deťmi ostáva neorganizovaný a závislý od aktuálnych okolností. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účelom neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom neodkladným opatrením súdu (nariaďovaným len na základe skutkových okolností tvrdených a osvedčovaných navrhovateľom) nie je nahrádzať rozhodovanie súdu o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti vo veci samej (medzi ktoré patrí aj striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti), a to bez riadneho vypočutia všetkých účastníkov konania, riadneho prejednania veci na nariadenom pojednávaní súdu a napokon aj bez riadne vykonaného dokazovania za účelom zistenia všetkých pre vec potrebných skutkových okolností. Na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré je vedené pod spis. zn. 26P/37/2026. Odvolací súd má za to, že v konaní vo veci samej bude vykonané dokazovanie za riadnym určením starostlivosti o maloleté deti, ktoré bude v ich záujme. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je rozhodnutie, ktoré sa nariaďuje len v situáciách, ak je život dieťaťa alebo jeho zdravie ohrozené, čo nie je tento prípad. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nesmie prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, ale len sa vychádza z osvedčených skutočností.

Poučenie:

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a