← Späť na vyhľadávanie
Krajský súd·Uznesenie·29.06.2026

12CoP/108/2026

ECLI:SK:KSTT:2026:1226201621.1

Potvrdzuje
Súd
Krajský súd v Trnave
Sudca
JUDr. Janka Grečmal
IČS
1226201621

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: A. D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. G. XXXX/XX, H., toho času bytom I. I. J.. č. XXXX/XX, H., a otca: K. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. G. XXXX/XX, H., zastúpený splnomocnencom: drábiková & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Košická 49, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 26P/71/2026-32 zo dňa 19.05.2026, takto

rozhodol:

Uznesenie

súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“ alebo prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 3, 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 36 ods. 1 veta prvá, § 28 ods. 2, čl. 5, Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy SR, čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 veta prvá Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vychádzal najmä z toho, že medzi rodičmi prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 26P/37/2026, pričom matka oznámila odchod zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi do nájomného bytu a po tomto odchode bola otcovi riadne oznámená nová adresa bydliska detí, pričom súd nezistil také závažné okolnosti, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu záujmu maloletých detí.

Súd sa zároveň oboznámil s obsahom súdnych spisov vedených na Mestskom súde Bratislava II a konštatoval, že medzi rodičmi existujú zásadne protichodné tvrdenia o budúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keď otec navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, zatiaľ čo matka sa domáha zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením ich silnejšej väzby na jej osobu ako preferovaného rodiča.

Za tejto situácie súd uviedol, že rozhodnutie o dočasnej úprave formou neodkladného opatrenia by predstavovalo zásadný zásah do pomerov maloletých detí na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a preto je nevyhnutné vykonať dokazovanie v rozsahu presahujúcom rámec konania o neodkladnom opatrení, najmä so zameraním na zistenie názoru maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na svoj vek dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé na vyjadrenie vlastného názoru k otázke starostlivosti.

Súd ďalej poukázal na zákonnú lehotu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, v zmysle ktorej nebolo možné vykonať potrebné šetrenie pomerov v oboch domácnostiach ani zistiť relevantný názor maloletých detí na navrhovanú striedavú starostlivosť.

Súd zároveň vyhodnotil, že medzi rodičmi je zrejmý intenzívny partnerský konflikt, pričom matka po víkendovom pobyte s deťmi v dňoch 08.05.2026 až 10.05.2026, následne dňa 11.05.2026 opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi a presťahovala ich do novej domácnosti, pričom návrh otca na neodkladné opatrenie bol podaný len dva dni po tomto odchode. Takto krátky časový úsek súd vyhodnotil ako nedostatočný na záver o potrebe bezodkladného zásahu súdu, keďže ide o situáciu, v ktorej sa pomery ešte len stabilizujú a nemožno vylúčiť priestor na

dohodu rodičov. Zo skutkových zistení zároveň vyplynulo, že matka otca o zmene bydliska informovala, poskytla mu adresu nového bydliska a maloleté deti sú s otcom v kontakte prostredníctvom elektronickej komunikácie, pričom súd nezistil obmedzovanie rodičovských práv otca ani konanie matky, ktoré by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí.

Súd preto dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nielen nedôvodný, ale aj predčasný, keďže skutkový stav sa vyvíja v krátkom časovom horizonte a nebol vytvorený dostatočný priestor na stabilizáciu pomerov ani na prípadné mimosúdne usporiadanie rodičovských vzťahov.

Zároveň súd uviedol, že pre rozhodnutie vo veci samej bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení, najmä pokiaľ ide o zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, majetkových a príjmových pomerov rodičov a najmä názoru maloletých detí, a preto bude vec ďalej riešená v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sp. zn. 26P/37/2026, kde bude rozhodnuté vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania. O náhrade trov konania rozhodol podľa

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi toto neodkladné opatrenie: ,,I. Matka je povinná dočasne odovzdať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, II.

Rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch nasledovne: matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 18:00 hod.

III. Miestom odovzdania maloletých detí bude adresa bydliska toho rodiča, u ktorého sa osobná starostlivosť končí. Každý z rodičov je povinný maloleté deti na odovzdanie riadne pripraviť a odovzdať ich spolu s osobnými vecami, školskými pomôckami, dokladmi, liekmi a ďalšími vecami potrebnými na riadnu starostlivosť.

IV. Každý z rodičov je povinný umožniť maloletým deťom primeraný telefonický alebo videotelefonický kontakt s druhým rodičom počas obdobia, keď sú v jeho osobnej starostlivosti, a to aspoň každý druhý deň v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod., ak sa rodičia nedohodnú inak. V. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“. Subsidiárne, ak odvolací súd nepovažuje v tomto štádiu konania za primerané nariadiť dočasnú striedavú osobnú starostlivosť, navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie: ,,I. Matka je povinná umožniť otcovi osobný styk s maloletými deťmi, každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

II. Matka je ďalej povinná umožniť otcovi osobný styk s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. III. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v určenom čase spolu s osobnými vecami, školskými pomôckami, liekmi, dokladmi a vecami potrebnými na riadnu starostlivosť o maloleté deti.

IV. Otec je povinný maloleté deti po skončení styku riadne a včas odovzdať matke. V. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude adresa bydliska matky. VI. Matka je povinná umožniť maloletým deťom telefonický alebo videokontakt s otcom každý utorok a štvrtok v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. a každú nedeľu, v ktorej sa nerealizuje osobný styk otca s maloletými deťmi, v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. VII.

Matka je povinná zdržať sa konania, ktorým by bránila alebo sťažovala riadnu realizáciu osobného styku a telefonického alebo videokontaktu otca s maloletými deťmi, najmä ponechávania rozhodnutia o realizácii styku výlučne na maloletých deťoch. VIII.

Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“.

4. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h), f), g) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s rizikom, že citový vývin maloletých detí môže byť negatívne ovplyvnený tým, že boli prakticky zo dňa na deň vyňaté z každodenného kontaktu s rodičom, s ktorým doteraz trávili celý svoj doterajší život. Nezohľadnil ani riziko vzniku konfliktu lojality a skutočnosť, že podmienky na prirodzené udržiavanie vzťahovej väzby s otcom sú v súčasnosti výrazne obmedzené. Osobný kontakt medzi otcom a maloletými deťmi je minimálny až absentujúci, telefonická komunikácia je len sporadická, správy sú zriedkavé a nepredvídateľné. Napadnutým uznesením sa zároveň vytvoril stav, v ktorom je starostlivosť o maloleté deti fakticky vykonávaná výlučne matkou, bez zabezpečenia stabilného a predvídateľného režimu kontaktu s ním. Za takejto situácie je zrejmé, že bez bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov hrozí prehlbovanie faktickej odlúčenosti detí od jedného rodiča a oslabovanie ich vzťahovej väzby, čo nie je v ich najlepšom záujme. Súd nesprávne vyhodnotil situáciu ako predčasnú, keď uviedol, že krátkosť času od zmeny pomerov neumožňuje vytvorenie rodičovskej dohody. Práve naopak, skutočnosť, že vo veci samej bude potrebné rozsiahle dokazovanie, odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov, aby sa predišlo vytvoreniu stabilizovaného faktického stavu, ktorý nebude možné neskôr jednoducho zvrátiť. Ani po uplynutí niekoľkých týždňov od zmeny pomerov nebol medzi rodičmi nastavený stabilný režim kontaktu. Z komunikácie vyplýva, že matka nepredložila konkrétny a predvídateľný návrh styku, pričom kontakt s deťmi ostáva neorganizovaný a závislý od aktuálnych okolností, čo vedie k jeho faktickej nepredvídateľnosti. Súd zároveň uviedol, že prípadná zmena úpravy pomerov by predstavovala vážny zásah do práv a povinností k maloletým deťom, avšak dostatočne neodôvodnil, v čom má tento zásah spočívať. Do nedávna boli deti v pravidelnom kontakte s otcom a navrhovaná úprava sa tomuto režimu približuje, zatiaľ čo súčasný stav predstavuje zásadnú zmenu v ich každodennom fungovaní. Súd nevyužil ani procesné možnosti na dočasnú úpravu pomerov podľa príslušných ustanovení civilného mimosporového a sporového poriadku, hoci mohol upraviť pomery aj iným spôsobom, napríklad zverením detí do starostlivosti matky pri súčasnom presne určenom styku s otcom. Zároveň skutkové závery súdu, najmä o korektnej komunikácii a existencii elektronického kontaktu, nezodpovedajú reálnemu stavu. Komunikácia je obmedzená, nepravidelná a neumožňuje vytvoriť stabilný rodičovský vzťah. Telefonický kontakt je len sporadický, napriek jeho opakovaným pokusom o spojenie. Aktuálny stav pretrváva aj ku dňu podania odvolania. Osobný kontakt je minimálny, telefonická komunikácia nepredvídateľná a režim styku nie je dohodnutý ani fakticky zabezpečený. Matka nepristúpila na vytvorenie stabilného režimu kontaktu, hoci sama deklaruje potrebu dohody, čím sa stav neistoty ďalej prehlbuje. Uvedený vývoj potvrdzuje, že nejde o dočasnú adaptačnú situáciu, ale o stav, ktorý bez súdnej úpravy vedie k oslabovaniu jeho vzťahu s deťmi.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti, zamietol.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

15. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa prvej vety čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží matke povinnosť dočasne odovzdať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žiadal, aby rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch nasledovne: ,,matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele nepárnom kalendárnom týždni do 18,00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 18,00 hod. Miestom odovzdania maloletých detí bude adresa bydliska toho rodiča, u ktorého sa osobná starostlivosť končí. Každý z rodičov je povinný maloleté deti na odovzdanie riadne pripraviť a odovzdať ich spolu s osobnými vecami, školskými pomôckami, dokladmi, liekmi a ďalšími vecami potrebnými na riadnu starostlivosť. Každý z rodičov je povinný umožniť maloletým deťom primeraný telefonický alebo videotelefonický kontakt s druhým rodičom počas obdobia, keď sú v jeho osobnej starostlivosti, a to aspoň každý druhý deň v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod., ak sa rodičia nedohodnú inak. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/37/2026, prípadne do jeho zmeny alebo zrušenia súdom alebo do iného vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bude dočasne alebo konečne upravený výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti“.

19. Na súde prvej inštancie je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je vedené pod spis. zn. 26P/37/2026. Matka sa domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozvedie manželstvo rodičov, ďalej súd zverí maloletých do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletých a spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia. Matka ďalej navrhla, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 400,- eur mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Nakoniec sa matka domáhala, aby súd rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Oboznámením sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci absentuje naliehavosť na úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti spôsobom akým navrhuje otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že je potrebné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, tak ako požadoval otec.

21. Otec v odvolaní namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav aj potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí. Tvrdil najmä, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že po presťahovaní detí došlo k výraznému obmedzeniu kontaktu s otcom, pričom osobný styk je minimálny, telefonická komunikácia je sporadická a nepredvídateľná a celkový režim kontaktu nie je stabilne nastavený. Podľa otca tým vzniká riziko narušenia citovej väzby detí k nemu a aj konflikt lojality. Zároveň namietal, že súd nesprávne označil jeho návrh za predčasný, keďže práve absencia dohody medzi rodičmi a pretrvávajúci nevysporiadaný stav odôvodňujú potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov. Ďalej tvrdil, že súd neodôvodnil, prečo by striedavá osobná starostlivosť predstavovala „vážny zásah“, keď deti boli podľa jeho tvrdení predtým zvyknuté na každodenný kontakt s oboma rodičmi a navrhovaný model by sa tomuto pôvodnému režimu najviac približoval. Otec tiež namietal nesprávne skutkové zistenia, najmä ohľadom rozsahu jeho starostlivosti a komunikácie s deťmi, a poukazoval na to, že kontakt s deťmi nie je stabilný ani predvídateľný. Striedavú osobnú starostlivosť žiadal preto, lebo ju považoval za najbližšiu pôvodnému režimu detí, ktorý bol založený na pravidelnom každodennom kontakte s oboma rodičmi. Podľa jeho názoru iba takáto úprava by zachovala ich vzťah s otcom, zabránila jeho faktickému vylúčeniu z bežného života detí a zabezpečila rovnováhu v rodičovskej starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej.

22. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

23. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj malololetého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

25. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

27. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť záujme dieťaťa.

28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov. Nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie, napríklad znalcom z odboru klinickej psychológie detí, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne vplýva na maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (porovnaj R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú (porovnaj R 20/1980).

29. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu boli osvedčené skutkové okolnosti, že medzi rodičmi maloletých detí existuje intenzívny rodičovský konflikt a ich tvrdenia o vhodnej úprave starostlivosti sú protichodné. Otec navrhoval zavedenie striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že ide o najvhodnejšiu formu zachovania vzťahov maloletých detí k obom rodičom, pričom poukazoval na doterajší každodenný kontakt s deťmi a potrebu zachovania ich väzieb s otcom. Matka naopak uvádzala, že maloleté deti majú silnejšiu väzbu na matku ako na preferenčného rodiča a domáhala sa ich zverenia do svojej osobnej starostlivosti, pričom poukazovala na zmenu domácnosti a nové rodinné usporiadanie po odchode zo spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť krátko pred podaním návrhu a premiestnila sa do novej domácnosti, čím došlo k zásadnej zmene predchádzajúceho rodinného fungovania. Medzi návrhom otca a touto zmenou uplynula len krátka doba, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v takomto časovom horizonte nebolo možné dostatočne preveriť pomery v oboch domácnostiach ani stabilitu nového usporiadania. Maloleté deti sa s otcom však stretávajú a komunikujú s otcom najmä elektronicky prostredníctvom sociálnych sietí.

30. Pokiaľ teda za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom spôsobom navrhovaným otcom maloletých detí (pre neexistenciu takých skutkových okolností, z ktorých by plynul záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí vážne ohrozený alebo narušený, alebo že by si to vyžadoval verejný záujem), jeho právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správne a odvolacie námietky otca za nedôvodné. Súd prvej inštancie na správne a pre rozhodnutie dostatočne osvedčený skutkový stav aplikoval správne právne normy po tom, čo ich podrobil správnej interpretácii.

31. Neobstojí len účelová námietka otca, že matka nepredložila konkrétny a predvídateľný návrh styku, pričom kontakt s deťmi ostáva neorganizovaný a závislý od aktuálnych okolností. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účelom neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom neodkladným opatrením súdu (nariaďovaným len na základe skutkových okolností tvrdených a osvedčovaných navrhovateľom) nie je nahrádzať rozhodovanie súdu o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti vo veci samej (medzi ktoré patrí aj striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti), a to bez riadneho vypočutia všetkých účastníkov konania, riadneho prejednania veci na nariadenom pojednávaní súdu a napokon aj bez riadne vykonaného dokazovania za účelom zistenia všetkých pre vec potrebných skutkových okolností. Na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré je vedené pod spis. zn. 26P/37/2026. Odvolací súd má za to, že v konaní vo veci samej bude vykonané dokazovanie za riadnym určením starostlivosti o maloleté deti, ktoré bude v ich záujme. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je rozhodnutie, ktoré sa nariaďuje len v situáciách, ak je život dieťaťa alebo jeho zdravie ohrozené, čo nie je tento prípad. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nesmie prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, ale len sa vychádza z osvedčených skutočností.

32. Ďalšie odvolacie argumenty otca maloletých odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci (ako napr. argumentáciu spochybňujúcu, či už postup orgánov činných v trestnom konaní, alebo správnosť iných rozhodnutí súdov upravujúcich pomery rodičov k maloletým deťom a pod.), no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 12CoP/108/2026 – Krajský súd v Trnave | AI Pravnik