12CoP/128/2026
ECLI:SK:KSZA:2026:5126203876.1
- Súd
- Krajský súd v Žiline
- Sudca
- JUDr. Táňa Rapčanová
- IČS
- 5126203876
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky (manželky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. bytom D. XXX/XX, E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Ľudmila Kavuličová, advokátka so sídlom Ul. 26. novembra 1510/3, Humenné a manžela: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o určenie manželského výživného, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9Pc/11/2026-104 zo dňa 29. apríla 2026, takto
rozhodol:
uznesenie
okresného súdu m e n í tak, že nariaďuje neodkladného opatrenie nasledovného znenia:
Manžel D. B. je povinný dočasne prispievať na výživu manželky A. B. výživným v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia a to k rukám manželky.
Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej u Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 9Pc/11/2026.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k. 9Pc/11/2026-104 zo dňa 29. apríla 2026 rozhodol tak, že: Súd návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.03.2026, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 01.04.2026, zamieta. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 01.04.2026 navrhovateľka navrhla vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň podala návrh vo veci samej, ktorým navrhla, aby určil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, odo dňa podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 366 CMP, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“). Zároveň konštatoval, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné, pričom je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy. 1.3 Súd mal zistené, že navrhovateľka uzatvorila manželstvo. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že na súde prebieha konanie o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 9P/22/2026 a ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené a konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/23/2026 zo dňa
13.03.2026 zamietnuté, avšak do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 11P/23/2026-28 zo dňa 06.03.2026 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to odo dňa podania tohto návrhu na súd, t. j. od 18.02.2026 ako i povinnosť zaplatiť matke dlžné výživné za obdobie od 18.02.2026 do 31.03.2026 vo výške 139,29 eur do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia, styk otca s maloletým neupravil, pričom toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva alebo o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s tým, že ukladá matke, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo alternatívne návrh na rozvod manželstva s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.4 Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Bolo zistené, že navrhovateľka je od F. XXXX vydatá za manžela, s ktorým má maloleté dieťa narodené dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka po vzájomných nezhodách s manželom, v januári 2026 odišla zo spoločnej domácnosti pôvodne na návštevu do E. a následne bez predchádzajúcej dohody oznámila manželovi, že sa už nevráti, pričom si v starostlivosti ponechala aj maloleté dieťa. V E. sa zdržiava do dnešného dňa, pričom je tu predpoklad trvalosti bydliska, nakoľko tam má ako navrhovateľka, tak aj dieťa nahlásený prechodný pobyt.
Toho času je navrhovateľka študentkou 3. ročníka denného štúdia B. univerzity v B. na fakulte zdravotníckych odborov. Zároveň je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 364,80 eur, prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne a na maloletého poberá výživné určené súdnym rozhodnutím vo výške 100 eur mesačne. Manžel je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom cca 1.200 eur, býva v rodinnom dome so svojou matkou, pričom má bežné výdavky, nespláca žiadny úver ani pôžičku. Navrhovateľka má spolu so synom zabezpečené bývanie u p. C., s ktorou má blízky vzťah, pričom ňou tvrdené náklady, ktorými má prispievať na bývanie sumou 100 eur mesačne, preukázané neboli. Z predloženého výpisu účtu navrhovateľky za obdobie od 01.01.2026 do 30.03.2026 vyplývajú len výdavky na potraviny, drogériu a ostatné menšie výdavky (lekáreň, detské centrum, .
. .). Možno teda konštatovať, že navrhovateľka má zabezpečené bývanie, poberá rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a výživné na maloletého. Nebolo preto osvedčené, že sa táto nachádza v stave materiálnej núdze alebo v situácii, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. Odhliadnuc od uvedeného je podľa súdu nepochybné, že manželov mesačný príjem, ktorý v priemere dosahuje takmer 1.200 eur mesačne, je vyšší ako manželkin, pričom aj jeho životná úroveň je vyššia. Prihliadol však na skutkové okolnosti prípadu a dospel k záveru, že navrhovateľke nemožno priznať výživné neodkladným opatrením, a to s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým dieťaťom sa odsťahovala cca 300 km od doterajšieho bydliska, čím manželovi - otcovi fakticky znemožnila osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a významne sťažila realizáciu styku s maloletým dieťaťom, pričom príčinou jej konania neboli mimoriadne závažné okolnosti (fyzické násilie zo strany manžela, alkoholizmus, nevera, .
. .), nemožno jej konanie vyhodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi. Nemožno prehliadnuť, že navrhovateľka jednostranne a bez vážneho dôvodu, ktorý by súdu osvedčila, prerušila spoločné manželské spolužitie a vytvorila stav oddeleného hospodárenia. Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi nemožno vykladať izolovane len ako jednostranný nárok niektorého z manželov bez zohľadnenia jeho vlastného postoja k plneniu manželských povinností.
Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádzal len z osvedčených skutočností a v prípade priznania výživného rozhoduje s poukazom na § 366 CMP o výživnom v nevyhnutnej miere, a to vtedy, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože nie je zabezpečená výživa osoby oprávnenej na výživu. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh zamietol. 1.5 Na záver súd poznamenal, že dôkladné posúdenie všetkých okolností, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov bude predmetom rozhodovania vo veci samej.
Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 20.05.2026. 2.1 V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie pri posudzovaní jej príjmu vychádzal zo sumy 524,80 eur (rodičovský príspevok, rodinné prídavky, výživné), avšak prídavky na dieťa a výživné na maloleté dieťa nie je možné do tohto príjmu započítavať. Dôvodom je, že tieto slúžia výlučne na uspokojovanie potrieb a výživy dieťaťa. Bolo preto potrebné vychádzať z jej príjmu vo výške 364,80 eur (rodičovský príspevok). Ďalej poukázala na to, že v prípade jej výdavkov uviedla rozpis, avšak podľa hodnotenia súdu nebol predložený dôkaz, ktorým by ona osvedčila, že je v stave takej materiálnej núdze, aby bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľka uviedla, že očakáva zvýšené náklady v súvislosti s ukončením štúdia, potreby výmeny šatníka, zvýšeným cestovaním a potrebou starostlivosti o svoje zdravie (masáž, rehabilitácie) a na tieto budúce náklady nemá finančné zdroje.
Napriek tomu, že tieto očakávané výdavky neboli osvedčené, nemožno pochybovať, že minimálne nevyhnutné výdavky na stravu, zdravotnú starostlivosť, hygienu a základné ošatenie, cestovanie, nepochybne má a vzhľadom na vyššie uvedené sa aj očakávajú. Podľa navrhovateľky manžel neuviedol žiadne mimoriadne výdavky, ktoré musí uhrádzať. Mala za to, že aj napriek minimálnym nevyhnutným výdavkom manžela a vzhľadom na jeho priemerný mesačný príjem a majetkové pomery je nepochybné, že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať na jej výživu v sume 150 eur, ktorú požadovala.
Okrem toho táto suma zároveň nie je neprimeraným zásahom do jej práv, resp. finančnej situácie, ale jej pomôže zvládať finančne očakávané náklady. Ďalej navrhovateľka uviedla, že aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že medzi životnou úrovňou manželov existuje výrazný rozdiel a manžel po ukončení spolužitia v januári 2026 neprispieval na jej výživu, ani na jej domácnosť a maloletého syna.
Na syna začal prispievať až po vydaní neodkladného opatrenia. 2.2 Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej odchod zo spoločnej domácnosti ako rozpor s dobrými mravmi. Spoločnú domácnosť neopustila bezdôvodne s cieľom rozbiť rodinu, ale z dôvodu dlhodobo neudržateľných pomerov (neustálych konfliktov, psychického tlaku, agresivity, nezáujmu zo strany manžela). Jej odchod bol vedený snahou zabezpečiť pokojné a bezpečné prostredie pre dieťa a ju samotnú. Aj z uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 11P/23/2026, týkajúceho sa neodkladného opatrenia, je zrejmé, prečo odišla zo spoločnej domácnosti, aké boli dôvody rozvratu manželstva, čo je zrejmé aj z jej vyjadrenia k návrhu na rozvod manželstva. Podľa nej rozhodnutie odísť z konfliktného prostredia s cieľom chrániť psychické zdravie a zdravý vývoj dieťaťa nikdy nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, postup manžela, ktorý neprispieva a v princípe sa nestará o to, ako je zabezpečená jeho manželka a dieťa a ich spoločná domácnosť,
pričom si je vedomý, že navrhovateľka sa výlučne sama stará o spoločné dieťa, porušuje dobré mravy. Podľa jej názoru preto zásadu dobrých mravov nemožno vykladať jednostranne v jej neprospech, ktorá sa ocitla v materiálnej núdzi z dôvodu osobnej starostlivosti o spoločné dieťa a odchodu zo spoločnej
domácnosti. V rozpore s dobrými mravmi je konanie manžela, ktorý pri výrazne vyššom príjme odmieta finančne zabezpečiť matku svojho dieťaťa a zneužíva fakt, že odišla z domu, na to, aby sa zbavil zákonnej povinnosti v zmysle § 71 Zákona o rodine. Navrhovateľka preto nesúhlasila s tvrdením súdu, že opustenie spoločnej domácnosti je v rozpore s dobrými mravmi. 2.3 Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia je podľa nej daná aj skutočnosťou, že nie je predpoklad, že by súd vo veci samej rozhodol v blízkom čase, keď manžel nie je ochotný prispievať na jej život a spoločnú domácnosť jej a maloletého dieťaťa dobrovoľne a trvá na tom, že navrhovateľka sa má vrátiť k nemu do spoločnej domácnosti. 2.4 Navrhovateľka preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vydal neodkladné opatrenie, ktorým ukladá povinnému manželovi povinnosť prispievať na výživu manželke vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej.
3. Manžel vo vyjadrení zo dňa 03.06.2026 uviedol, že podľa neho neodkladné opatrenie má formu mimoriadneho právneho inštitútu a má slúžiť ako inštitút, kedy je nevyhnutný okamžitý zásah zo strany súdu z dôvodu nejakého ohrozenia. V tomto smere navrhovateľka nie je v situácii ohrozenia, pre ktoré by bolo potrebné vydať neodkladné opatrenie. Potreby, ktoré táto uvádza, na základe ktorých by podľa jej názoru malo byť vydané neodkladné opatrenie, nie sú dostatočne relevantné a nevyhnutné na použitie práve inštitútu neodkladného opatrenia. V konkrétnostiach reagoval na lekársku starostlivosť (masáže, rehabilitácie, cvičenia). Tiež na to, že s ukončením štúdia navrhovateľke odpadnú akékoľvek výdavky, napr. na cestovanie za štúdiom. Napriek vedomosti navrhovateľky, aký je jeho priemerný mesačný príjem, stále uvádza vyšší. Vo viacerých konaniach bolo uvedené, že jeho mesačný príjem je cca 1.250
eur. 3.1 Ďalej manžel odmietal tvrdenia, že neprispieval na domácnosť, výživu, ani na maloleté dieťa. Ide o účelové tvrdenia v snahe vzbudiť o ňom predstavu, že je nezodpovedný. Uviedol, že navrhovateľka odišla so synom (odsťahovala sa) bez jeho súhlasu a s tým, že o jej zámere vôbec nevedel a keď mu uvedené oznámila (na konci januára) ešte v januári i napriek jej konaniu sa jej opýtal, či má finančné prostriedky, či nepotrebuje niečo zabezpečiť. Tiež vo februári poslal navrhovateľke na účet peniaze na plienky, o čo ho požiadala a zároveň jej poslal z vlastnej iniciatívy 50 eur (prikladá výpis z účtu aj ich komunikáciu cez Messenger). Taktiež nakupovala synovi nejaké veci v drogérii a požiadala ho o zaplatenie polovice účtu, no poslal jej celú sumu a ona mu zvyšok poslala naspäť.
V tom čase nemal vedomosti o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 3.2 Ďalej manžel odvolávajúc sa na rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 17P/31/2012 uvádzal, že je nutné pozerať sa na situáciu aj z hľadiska dobrých mravov, keď napríklad navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti nedôvodne spolu s ich synom, s čím nesúhlasil a bol postavený pred hotovú vec, a to na vzdialenosť takmer 300 km, čo určite nie je v súlade s dobrými mravmi.
Rovnako tak práve navrhovateľka bola v kontakte s iným ženatým mužom, pričom on nikdy takéto konanie počas, ani pred manželstvom neučinil a chcel, aby zostali v tom čase spolu ako rodina i napriek nezhodám. 3.3 K odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti uviedol, že bol to práve on, ktorý chcel zabezpečiť pokojné prostredie, a to najmä tým, že vždy vyhovel navrhovateľke, keď sa chcela odsťahovať z domácnosti, keď bývali v rodinnom dome aj s jeho matkou. Zabezpečil ho aj keď sa chcela presťahovať do iného bytu. Navrhovateľka doposiaľ v žiadnom konaní neosvedčila, ani nepreukázala jej tvrdenia ohľadom jeho údajnej konfliktnosti, agresivity, akéhokoľvek nátlaku a pod., pričom toto považuje za snahu, aby práve z takýchto „dôvodov“ súd nariadil neodkladné opatrenie.
Skutočnosť, že zo strany navrhovateľky bolo predložené uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 11P/23/2026 o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k starostlivosti o syna a výživnom nezakladá pravdivosť a hodnovernosť ňou uvedených tvrdení v jej návrhu ohľadom rozvratu manželstva, a to tiež najmä s poukazom, že voči uvedenému uzneseniu bolo z jeho strany podané aj odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo ešte rozhodnuté.
Z jeho vyjadrenia k návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia určite tiež vyplýva i tá skutočnosť, že práve on bol ten, kto chcel ich manželstvo udržať pokope, ignoroval situácie, ktoré navrhovateľka vytvorila a ktoré by mohli viesť k rozvratu už v skoršom čase len preto, aby všetko spolu zvládli. Zastáva preto názor, že práve konanie navrhovateľky bolo a je v rozpore s dobrými mravmi. 3.4 Okrem toho manžel uviedol, že i navrhovateľka si dokáže nájsť prácu (hoc i len brigádne na pár hodín), nakoľko dokončila vysokú školu, má záujem pracovať, čo prejavila práve i úspešným pohovorom (nevie, u akého zamestnávateľa), o čom ho informovala, nevie však, či ju naozaj prijali do novej práce. Tiež akékoľvek tvrdenia o jeho nezáujme nie sú pravdivé, nikdy nebol ani zo strany navrhovateľky dopytovaný o akúkoľvek pomoc a podobne. Všetky záležitosti aj s poukazom najmä práve na tie finančné sú riešené súdnou cestou. 3.5 Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že trvá na tom, aby sa táto vrátila ku nemu. Spočiatku mal záujem, aby sa vrátila aj so synom do ich spoločnej domácnosti, aby všetko vyriešili
a spolu zvládli, čo odmietla. Určite navrhovateľku nežiada a netrvá na tom, aby sa vrátila ku nemu do spoločnej domácnosti, nakoľko majú obaja záujem o rozvod a ich manželstvo už nemá absolútne žiadnu šancu na nápravu a je hlboko rozvrátené. 3.6 V zmysle horeuvedených skutočností a na základe jeho názoru v danom smere neexistuje žiadna potreba naliehavej úpravy, ktorá by zakladala splnenie podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. 3.7 Žiadal preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť s tým, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Pripojil aj komunikáciu s navrhovateľkou.
4. Navrhovateľka sa k vyjadreniu manžela nevyjadrila.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP).
6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Pc/11/2026 je návrh navrhovateľky ako manželky na určenie manželského výživného zo dňa 31.03.2026. Súčasťou jej návrhu je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľky ako manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z dôvodu, že nebolo osvedčené, že sa táto nachádza v stave materiálnej núdze alebo v situácii, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. Tiež preto, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým dieťaťom sa odsťahovala cca 300 km od doterajšieho bydliska, čím manželovi - otcovi fakticky znemožnila osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a významne sťažila realizáciu styku s maloletým dieťaťom, pričom príčinou jej konania neboli mimoriadne závažné okolnosti.
8. Navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie jej odchodu zo spoločnej domácnosti ako v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak aj posudzovanie jej príjmu, do ktorého boli zahrnuté rodinné prídavky a výživné na dieťa. Poukázala tiež na to, že v prípade výdavkov uviedla rozpis. Podľa navrhovateľky aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že medzi životnou úrovňou manželov existuje výrazný rozdiel a manžel po ukončení spolužitia v januári 2026 neprispieval na jej výživu, ani na jej domácnosť a maloletého syna.
9. Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorým súd povinnému manželovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere (na zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby, ako je strava, oblečenie, zdravotná starostlivosť, nevyhnutné náklady na cestovanie, náklady na bývanie), je existencia vzájomnej vyživovacej povinnosti podľa § 71 Zákona o rodine, ktorú si povinný manžel napriek svojim pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a súčasne procesný základ spočívajúci v existencii potreby okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP.
14. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.
15. Navrhovateľka odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že medzi manželmi došlo k rozvratu vzájomných vzťahov, v dôsledku čoho opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým dieťaťom sa zdržiava v E.. Tvrdila, že jej príjmy nepostačujú na úhradu nákladov spojených s jej výživou a so zabezpečovaním potrieb maloletého dieťaťa, pričom manžel dosahuje podstatne vyšší príjem. Mesačné náklady vyčíslila na sumu približne 640 eur pozostávajúcu z nákladov maloletého (130 eur -190 eur), domácnosti a bývania (150 eur - 200 eur) a osobných výdavkov (200 eur - 250 eur). Z uvedených dôvodov sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
16. Z obsahu spisu považoval odvolací súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvá (konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nie je právoplatne skončené, je určený termín pojednávania na deň 01.07.2026 - č.l. 148 spisu), títo nežijú v spoločnej domácnosti, majú jedno nezaopatrené dieťa, ktorého osobnú starostlivosť a výchovu zabezpečuje navrhovateľka v plnom rozsahu. Otec na maloletého prispieva výživným vo výške 100 eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 11P/23/2026-28 zo dňa 06.03.2026 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to odo dňa podania tohto návrhu na súd, t. j. od 18.02.2026 ako i povinnosť zaplatiť matke dlžné výživné za obdobie od 18.02.2026 do 31.03.2026 vo výške 139,29 eur do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia, styk otca s maloletým neupravil (výrok I.), pričom toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva alebo o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (výrok II.) s tým, že ukladá matke, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo alternatívne návrh na rozvod manželstva (výrok III.) s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Odvolacím súdom bolo zistené, že o odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 15CoP/52/2026-102 zo dňa 27. mája 2026, ktorý zmenil uznesenie tak, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, zrušil
uznesenie
vo výrokoch II., III. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (č.l. 153 spisu).
17. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je uplatnený nárok navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že po odchode zo spoločnej domácnosti sa spolu s maloletým dieťaťom presťahovala do E.. Skutočnosť, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a zvolila si miesto svojho pobytu vo väčšej vzdialenosti od bydliska manžela, sama osebe nezakladá rozpor výkonu jej práva s dobrými mravmi. Otázka dôvodov odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ako aj otázka dopadu tejto skutočnosti na výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletému dieťaťu, môže byť predmetom posudzovania v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, prípadne pri rozhodovaní o rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Uvedené okolnosti však nie sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorého účelom je poskytnutie bezprostrednej ochrany osobe, ktorá osvedčila potrebu výživy v nevyhnutnej miere, a preto samy osebe nemôžu viesť k záveru o rozpore uplatneného nároku s dobrými mravmi.
18. Odvolací súd pokladal za opodstatnené výdavky uvádzané navrhovateľkou na stravu 150 eur, hygiena, ošatenie, obuv 100 eur, cestovné 20 eur, bývanie 100 eur (viď vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch v civilnom konaní - č.l. 74 spisu), telefón 20 eur, lieky 20 eur (viď vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch v civilnom konaní - č.l. 74 spisu). Náklady na maloleté dieťa vyčíslila mesačne: strava 100 eur, hygienické potreby 100 eur, ošatenie 50 eur, krúžky 30 eur, lieky 20 eur, hračky 25 eur. Spolu mesačné výdavky predstavujú sumu 735 eur. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 364,80 eur. Manžel je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný príjem približne 1.200 eur. Býva v rodinnom dome spolu so svojou matkou, ktorej prispieva sumou 300 eur. Nemá preukázané záväzky zo splácania úverov alebo pôžičiek (viď vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch v civilnom konaní - č.l. 101 spisu). Na výživu maloletého dieťaťa prispieva na základe rozhodnutia súdu výživným vo výške 100 eur mesačne. Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti žije oddelene od navrhovateľky a maloletého dieťaťa.
19. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia o povinnosti manžela platiť na jej výživu, nakoľko kvôli starostlivosti o dieťa nemá možnosť zabezpečiť si iný príjem. Svojimi príjmami nepokrýva svoje bežné potreby vrátane pomerných nákladov spojených so starostlivosťou a výchovou maloletého dieťaťa (§ 62 Zákona o rodine). Tvrdenie manžela o prispievaní z jeho strany sa týkalo uhrádzania potrieb dieťaťa finančnou a naturálnou formou. Odvolací súd mal tak za to, že výživné v sume 150 eur mesačne zodpovedá nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP.
20. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vec nesprávne právne posúdil, zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky výživným v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia a to k rukám manželky. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej - o určenie manželského výživného vedenej u Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 9Pc/11/2026.
21. Odvolací súd tiež uvádza, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a ani ho nemôže nijako ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky bude predmetom konania vo veci samej o určenie manželského výživného, v ktorom sa súd bude zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi ktoré boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení). Na základe vykonaného dokazovania zistí skutočný stav, ktorý bude nevyhnutný pre určenie manželského výživného podľa § 74 Zákona o rodine tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
22. Nakoľko v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie vo veci, odvolací súd o trovách konania nerozhodoval, keď o trovách celého konania (vrátane odvolacieho) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).
23. Toto rozhodnutie prijal senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).